Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Nasnežené na Unterbergu
Nasnežené na Unterbergu Zatvoriť

Skialp Skialpové začiatky na Unterbergu

No, v mojom podaní to ťažko nazvať skialpom, ale dávam ako tip pre budúce roky. Možno sa mi praví skialpinisti budú smiať, možno nie, ale každý raz začínal - takže už dosť mojich kecov, budem rád, keď budete pokračovať v čítaní mojich skúseností na Unterbergu.

Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 2019
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Gutensteinské Alpy (Gutensteiner Alpen)
Trasa
  • Najvyšší bod: 1342 m n. m. Unterberg
Voda
Unterberschutzhaus
Doprava
Bratisava (vlak, bus) - Pernitz (bus, veľké záchytné parkoviská pod lyžiarskym strediskom)

Jar nám pomaly, ale iste znovu klope na dvere. Prináša teplo. Už ho potrebujú aj moje kosti. Je fajn, keď sa človek môže nadýchať teplejšieho vzduchu, i kríže si slastnejšie vŕzgajú pod ľahším oblečením na mojich výjazdoch, túrach a pochodoch po obľúbených kopčekoch. Áno, teším sa na teplo, ale je mi aj trošku ľúto za uplynulou zimou. Predsa len som v uplynulom zimnom období skúsil zas niečo nové. Zaobstaral som si jednoduchšie skialpinistické vybavenie a skúšal som trošku na lyžiach brúsiť po okolitých kopcoch. Moje prvé kroky viedli na ľahšie terény pod Schneebergom – ešte na požičanom vybavení. Keď som sa nasrdil a kúpil som si vlastné lyže i topánky, tak hneď prvé šúchavé kroky išli na môj domovský kopec - Veľká homoľa.

Nasrdil som sa preto, že ma nebavilo byť viazaný požičanými lyžami. Bolo treba večer pred naplánovaným výjazdom rýchlo utekať do požičovne, zložiť zálohu, vybrať lyže a po výjazde lyže opäť vrátiť. Veru, veľa času pritom človek stratí. A to nehovorím, že nemusia mať moje čísla a ani dobré lyže na moje šúchanie sa. Takže som si ich zaopatril do vlastníctva. Teraz je to super, proste si môžem zo dňa na deň alebo aj z hodiny na hodinu povedať, tak tam sa vyberiem a idem.

Nie som úplne najlepší lyžiar a okrem toho mám opotrebované nohy. Čo to znamená? Že musím vyberať skialpinistické trate, ktoré ma ešte viac nedokaličia. Výstupy mi ani tak neprekážajú, horšie to je pri lyžovaní dolu kopcom po neupravenom, skalnatom a aj ľadovom teréne. To dostanú nohy poriadne zabrať. Nepotrebujem si už trhať svaly v mojom veku.

Čo s tým?

Jednoduché riešenie: proste si vybrať trasy, ktoré sa nachádzajú v blízkosti lyžiarskych stredísk a majú po okolitých kopčekoch dostatok turistických trás pre skialpinistov alebo pre túry na snežniciach. Jedno z najbližších zaujímavých stredísk za slovensko-rakúskymi hranicami je lyžiarske stredisko Unterberg.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Je asi 60 km južne od Viedne. Stredisko nemá sedačkový vlek, nemá zasnežovanie. Ale keď nasneží, je to tam bombové. Čiže len prírodný sneh, ktorý je fajn ako pre zjazdárov, tak i pre skialpinistov. Ak je to tam plné – tak len cez víkend. Ale na 16 km zjazdoviek sa to celkom stratí. V pracovné dni som tam ešte nebol, no vtedy to tam musí byť úplne parádne. Raz to určite vyskúšam.

V polovici januára nasnežilo poriadne, a to nielen na horách, ale i v mestách. Pozriem na informačnú stránku strediska, ako to tam vyzerá so snehom. Prvý deň hlásia 30 cm, druhý 60 cm, na tretí deň to stúplo na 100-vku. A stále vyššie, no a vo štvrtok pri 200 centimetroch čítam pesimistickú správu: stredisko je zavreté. Veľký nával snehu nezvládajú upravovať. To snáď nie, v sobotu som tam chcel vybehnúť. To nech mi nerobia! Našťastie to za jeden deň všetko vyriešili. Neprekážalo by mi, keby neboli zjazdovky upravené, len tam vedie celkom úzka cesta k parkovisku a nechcel som tam niekde zapadnúť.

Nadišla sobota ráno a nahodil som si svoje amatérske ski-saky-paky do auta a poďho smer Pernitz. Cesta po diaľnici trvá z Ivanky pri Dunaji približne 1.45 h. Pri konci šoférujem auto trasou pomedzi haldy snehu. Prichádzam na parkovisko. Fúúúúha – je celé zaplnené. Musím podotknúť, že na info-stránke strediska uvádzajú parkovné 5,- € za osobu a 5,- € za auto. Zdesenie – že?

Nič sa neudialo, nikto ma nezinkasoval. Akurát ma zastavili na krátko, či idem lyžovať. Ja reku áno, a to bolo všetko. Zatiaľ som tam ešte ani raz neplatil. Parkoviská sú tam celkom rozmerné. K štartovacej čiare som musel ešte chvíľu šliapať v lyžiarkach a s lyžami na pleci, ale dalo sa to zvládnuť.

Na druhýkrát, keď som tam bol, lyžiarov nebolo tak veľa a autom som sa dostal skoro až ku vstupu na zjazdovku. Tu musím podotknúť, že zjazdovka končí na parkovisku a dolu nie sú žiadne vleky. Skibus vyvezie lyžiarov z výšky 710 m – do výšky asi 1100 m. Odtiaľ sa rozvetvujú rôzne lyžiarske trasy. Niektoré idú smerom dolu, niektoré ešte viac do kopca. Ale už veľa píšem o stredisku a nie o mojej ceste. Idem to napraviť.

Nahodím pásy, lyže šup na nohy a opatrným, veľmi jemným stúpaním sa vydávam v ústrety vytýčenej trase. Po piatich minútach sa cesta rozvetvuje. Lyžiarska stopa pre skialpinistov smeruje doprava a stúpa dosť prudko do kopca. Úzka príjazdová zjazdovka, prichádzajúca viac zľava, však jemne stúpa – no, čo si asi vyberiem? Som dosť pohodlný. Nebudem sa trepať prudko do kopca. Musím sa zasmiať tomu, čo ma čakalo za najbližšou zatáčkou. Tam som ale v tej chvíli nedovidel, tak som si naivne pohodovo šúchal skilyžkami, až kým som nezbadal prudký svah, ktorý ma vlastne vítal na skutočnej zjazdovke pod kopcom Unterberg.

Vracať sa predsa nebudem!

Tak som pomaličky vykročil. Zjazdovka viedla medzi dvomi kamennými útvarmi, ktoré vyzerali ako uvítací výbor pre naivných turistov. Už som si nevykračoval-nešúchal pohodovo lyžami, ale fučal. Ešte vtedy som nevedel, že na skialpoch treba prudko do kopca stúpať serpentínovo. Ani som vlastne nevedel, ako sa otáčať vo viazaní uvoľnených lyžiach. Neskúsenosť mi vlastne privodila predčasný koniec túry. Zdrvilo ma to, ale nepredbiehajme.

Vydriapal som sa prudko do svahu k uvítacím skalným útvarom. Párkrát sa mi na lyžiach poriadne podšmykovalo, bolo to predsa len strmšie. A až nakoniec – si 10 metrov pred koncom stúpania som pekne prudko pobozkal prírodný sneh na zjazdovke. Nič hrozné to nebolo, nikde nikoho, lyžovanie len začalo. Len som si pri nástupe na túru neupevnil termosku poriadne remienkom k batohu a z bočného vrecka mi vyletela. Jej metalická úprava dodala sklzu dolu svahom dosť rýchle parametre. Skončila o sto metrov ďalej pod stupákom. Napadla mi hriešna myšlienka, že zlyžujem dolu. Ha-ha-ha – to bolo naivné – tak to teda nie. Serkám na termosku. Možno keď pôjdem dolu o dve-tri hodinky, tak ju nájdem (nenašiel som ju). Asi čaj veľmi chutil nejakému rakúskemu skialpinistovi alebo turistovi na snežniciach, reku nech si ju užije. Ktovie, kde sa túla.

A pokračoval som ďalej. Čakal ma ešte jeden miernejší výšvih a potom asi kilometer po úzkej zjazdovke, vyslovene pri kraji. Po polhodine som prišiel k prvým nástupným miestam na vlek, tu začínali oficiálne zjazdovky. Nazrel som do navigácie a podľa nej som objavil bočnú lesnú cestu, ktorou som sa vydal znovu vyššie. Nemal som chuť chodiť okolo fičiacich zjazdárov. Les ma privítal svojou tichou náručou a prešliapaným skialpinistickým chodníkom. Aspoň viem, že som sa rozhodol správne. Chodievalo tam viacej vyznávačov tohto pohybu. Bola to pohodová časť trasy. Bola!

Keby som sa nenechal zlákať letným turistickým chodníkom. Viedla naň prešliapaná stopa po lyžiach, vyzerala ako skratka. Tak reku idem tiež. Skialpinistická stopa sa po kilometri stratila a mne zostali len oči pre plač v hlbšom snehu, prudkom svahu a neschopnosti otáčať sa pri serpentínovom šliapaní. No čo vám poviem – ku koncu som pri každej otočke vypínal lyžu. Jejdanenky – to som nemal prezradiť.

Zničilo ma to celkom riadne. Hore nad prvú zjazdovku som vyšiel dosť vyšťavený. Na chvíľu som sa ešte cestou po úbočí vnoril do lesa. Posledné chvíle, kedy som si vychutnával samotu v lese. Vyšiel som z lesa a ocitol som sa na priľahlých svahoch pri chate Unterbergschutzhaus. Mal som dosť. Veľa k optimizmu mi nepridal pohľad na prudké stúpanie nado mnou smerom k vrcholovému krížu.

V hlave sa mi to usporiadalo: ešte som len amatér, nie som žiadny skialpinista. Nestačilo pre dnešok? Veru stačilo, netreba sa mi zničiť. Je tu krásne a idem si dať čaj do Unterberschutzhaus. Prešiel som okolo krásnej drevenej kaplnky a pri chate som si odložil lyže. Vychutnal som si v chate môj proviant a rakúsky čaj. Bolo mi fajn, aj keď tam bolo veľa návštevníkov.

Keby som vtedy vedel, že na vrchol je to len hodina šliapania po stredne ľahkých a nenavštevovaných zjazdovkách, možno by som sa nechal samým sebou zlomiť, no nevedel som to. A keďže som to nevedel, o dva týždne som tam vybehol znovu.

Z časových dôvodov som sa vyviezol skibusom a pokračoval v trase spred dvoch týždňov. Ani som si to nevedel poriadne vychutnať a za hodinu som bol pri vrcholovom kríži. No čo už, fučalo hore neskutočným spôsobom. Bál som sa dať si vyššie lyžu pri sťahovaní pásov, odfúklo by mi ju. Tak som tak narýchlo zlyžoval dolu a venoval som sa trošku zjazdovému lyžovaniu.

Inak, zjazd úbočiami Unterbergu po prírodnom snehu je krásny a užíval som si neskutočne každučký meter. Aj keď ma boleli nohy ako koňa po celodennej drine v lese.

Ale dolné končatiny vydržali a bol som tomu neskutočne rád. Pre amatérov, ako som ja, veľmi odporúčam návštevu a výstup na vrchol práve tohto kopca. Zas vyskúšam nejaký iný, veď v mojom okolí, či už v Rakúsku alebo aj na Slovensku je ich dosť aj pre menej skúsených začiatočníkov v skialpinizme.

Ešte jeden poznatok: hneď ako som prišiel domov, som si vyhľadal na youtube inštruktážne video k výučbe pohybu a štýly otáčania sa v serpentínach na skialpinistických lyžiach.

Hurá budem to skúšať tentoraz v Západných Tatrách, snáď ešte do konca zimy.

Horám zdar!

Fotogaléria k článku

Najnovšie