Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Januárový Hohe Veitsch s jarnou atmosférou
Januárový Hohe Veitsch s jarnou atmosférou Zatvoriť

Skialp Hohe Veitsch – jarná skialpovačka v januári

Ľahká, no prostredím atraktívna skialpová túra v Mürzstegských Alpách v Rakúsku. Východisko je vzdialené z Bratislavy asi dve a štvrť hodiny jazdy autom. Je to len pol hodinu ďalej ako populárny Stuhleck. Vrchol Hohe Veitch má nadmorskú výšku 1981 m, túra naň má prevýšenie necelých 900 metrov a asi v dvoch tretinách je horská chata Graf Meran Haus.

Vzdialenosť
10 km
Prevýšenie
+865 m stúpanie, -865 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 12.01.2020
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Mürzstegské Alpy (Mürzsteger Alpen)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1981 m n. m. Hohe Veitsch
  • Najnižší bod: 1150 m n. m. Brunnalm, údolná stanica, parkovisko lyžiarskeho strediska
  • Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
Voda
Graf Meran Haus (1836 m)

Túra je spomienka na bezstarostné časy pred koronavírusom či vojnou na Ukrajine. Hoci sme ju absolvovali v polovici januára, mala jarný charakter. Teda veľa slnka, teplo a málo snehu. Pri pohľade na fotky to vyzerá skôr na koniec apríla ako na začiatok zimy.

Východisko

Autom sme sa doviezli do malého lyžiarskeho strediska Brunnalm / Hone Veitsch. Cesta trvá z Bratislavy len niečo vyše dvoch hodín. Je to len o pol hodinu viac ako Stuhleck. Dali sme to preto na otočku.

Východisko túry je tiež dosť vysoko (1150 m), čo je prísľubom vhodných snehových podmienok aj vtedy, keď je nižšie málo snehu. Juhovýchodná expozícia zas sľubuje príjemnú skialpovačku v slnečných, hoc aj mrazivých dňoch.

Okľukou na vrchol strediska

Štartujeme trochu flákačsky o 11.30 h. Od auta sme preniesli lyže k zjazdovke a po nej sme prešli k údolnej stanici vleku Sonnkogellift. Tu sme zjazdovku opustili a vybrali sa ďalej turistickou trasou do lesa. Trasu v stredisku tiež označujú ako vhodnú pre snežnice.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pri potoku Schallerbach sme trochu "zakufrovali". Nevšimli sme si malú odbočku s mostíkom ponad potok a pokračovali sme ďalej po slepej lesnej ceste, ktorá rýchlo skončila.

Správna je turistická trasa č. 465, ktorá nás doviedla k salašu Schalleralm. Boli sme radi za každý centimeter snehu, lebo nosiť lyže sa nám vážne nechcelo. Kúsok nad salašom bola skupinka, ktorá mala evidentne lavínový výcvik. Na pár vločkách snehu to bolo úsmevné.

Okľukou sme sa vrátili k línii vleku. Dosiahli sme ju tesne pod jej vrcholovou stanicou. Tu je optimálna príležitosť dať si pauzu. Slnko pieklo tak, že som sa skryl pod rozložitý smrek.

Na chatu Graf Meran Haus

Trasa viedla ďalej hore lesom. Líniu sme museli viesť s ohľadom na fľaky suchej trávy. Vpravo od nás bol kotol a vľavo príjemný svah končiaci pod dvojicou nevýrazných žľabov.

Postupuje sa v trase turistického chodníka, ktorý tvorí príjemný cik-cak, ideálny pre pohodlné ťapkanie na pásoch. Ľudí bolo dosť, no ešte nie toľko, aby to bolo nepríjemné.

V žľaboch s ľahkosťou lyžovali skialpoši, ktorí sa vracali z vrcholu. Snehu v nich je dostatok. No my sme išli nevýraznou šijou, kde bolo kde-tu nutné preniesť lyže cez trávu. Niektorí jedinci so starými pásmi to neriešili, ťahali stopu aj v tráve.

Ku koncu tesne pred chatou sme museli ešte pretraverzovať žľab, ktorý je v tomto mieste dosť strmý a povrch bol dosť vyšúchaný. Pre Lucku to bol trošku morálový zážitok, no dala to nakoniec so cťou.

Po prekonaní záveru žľabu sa chata Graf Meran Haus nachádza vpravo za nevýrazným pahorkom. Je v nadmorskej výške 1836 metrov a pochádza z roku 1880, pričom súčasnú podobu má od roku 1980. Vlastní ju Rakúsky turistický spolok (ÖTK). Chatu sme, samozrejme, neobišli a primerane sme využili jej služby aj sme si vydýchli.

Na vrchol

Z chaty na vrchol je to len asi 150 výškových metrov a turistický smerovník hovorí o pol hodine. Nám to nakoniec trvá len dvadsať minút. Kocháme sa pritom krásnymi výhľadmi na okolité horstvá. V diaľke rozpoznávam Schneeberg a Rax. Na druhú stranu zas Ötscher či Hochschwab.

Na vrchol sme dorazili okolo 15.30 h. Keďže v januári sú dni krátke, slnko výrazne sadá k juhozápadu. Nezdržali sme sa preto dlho, len obligátne spoločné fotky, trocha občerstvenia a predzjazdový rituál – zložiť pásy, pozapínať lyžiarky a prepnúť viazania.

Zjazd

Zjazd bol príjemný. Sneh bol po celom slnečnom dni mäkký. Zjazd k chate nebol nič extra, ale žľab padajúci od chaty smerom k stredisku bol výborný. Preň sa sem oplatí ísť, hoci nie je veľmi dlhý. Kto by mal prebytok času alebo bol premotivovaný, môže si ho dať dva či tri razy.

Pri vrcholovej stanici vleku sme sa ponorili do tieňa a pokračovali po prázdnej zjazdovke až k autu. Túru sme ukončili o 16.15 h, zjazd tak trval niečo cez pol hodinu, no nešli sme to pretekársky a často sme sa čakali.

Záver

Ak rozmýšľate, kam na skialpy v blízkom Rakúsku a na Stuhlecku ste boli veľakrát, odporúčame vyskúšať Hohe Veitsch. V pohodovom tempe trvá túra s 900 metrami prevýšenia necelých 5 hodín. Odporúčame overiť si snehové podmienky cez webkamery, lebo január nie je ani v Alpách zárukou dostatku snehu.

Fotogaléria k článku

Najnovšie