O tom, aká bola táto zimná sezóna z hľadiska lavín, sme sa porozprávali s Pavlom Krajčím zo Strediska lavínovej prevencie. Ide samozrejme len o predbežné zhodnotenie, keďže na horách je stále sneh.

Aká bola zima z pohľadu snehu a skialpinizmu?

Sezóna bola zo začiatku podpriemerná. V decembri sa takmer vôbec nedalo chodiť na skialp. Na horách nebol celkovo takmer žiadny sneh. Koncom decembra sa situácia zmenila a začalo snežiť. Sneženie prichádzalo od juhu a napríklad v Nízkych Tatrách vtedy napadlo za dva dni 50 až 80 cm snehu. Veľa snežilo aj vo Veľkej Fatre.

Odvtedy postupne pribúdal sneh vo všetkých pohoriach. Najviac ho bolo počas celej sezóny v Nízkych Tatrách. Zmenilo sa to možno až tento týždeň, keď je v stredných a vysokých polohách najviac snehu na severnej strane Vysokých a Západných Tatier.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nemáme ešte spracované presné údaje za sezónu, pretože to robievame až po ukončení vyhlasovania stupňov lavínového nebezpečenstva, zväčša po prvom máji. Subjektívne by som povedal že sezóna bola v Nízkych Tatrách a vo Veľkej Fatre mierne nad priemerom. V Západných Tatrách bola spočiatku, tak ako aj inde, výrazne podpriemerná, no postupne sa to zlepšilo. Vo Vysokých Tatrách chýbal sneh hlavne v nižších polohách a dolinách do 1500 m.

Býva situácia v pohoriach, kam sa chodí skialpovať, počas sezóny podobná alebo sa zvykne výraznejšie líšiť?

Medzi pohoriami sú výrazné rozdiely počas celej sezóny. Napríklad vo Veľkej Fatre a Nízkych Tatrách pribúda najviac snehu pri južnom prúdení, tak ako to bolo na začiatku sezóny. V Západných Tatrách a Malej Fatre pri severozápadnom prúdení. A pri severnom je najviac snehu vo Vysokých a Západných Tatrách. Rozdiely sú aj v rámci pohorí, napríklad sa líšia podmienky na južnej a severnej strane pohoria. Rozdiely sú ale aj medzi východom a západom. Napríklad na Štrbskom Plese je často situácia odlišná od Tatranskej Lomnice.

Aký bol typický lavínovy problém tejto sezóny?

U nás je najčastejší lavínový problém vetrom previaty sneh, túto sezónu sa ale objavili aj obdobia s trvalou slabou vrstvou. Keď sa oteplí, tak je samozrejme častý lavínový problém mokrý sneh.

Zdá sa mi, že túto sezónu bol najčastejšie vyhlásený 2. stupeň lavínového nebezpečenstva. Zároveň že v ňom padlo dosť lavín. Je to tak?

Druhý stupeň, teda mierne lavínové nebezpečenstvo, je zvyčajne vydaný zhruba 50% dní počas sezóny, čiže najčastejšie. Podobné to je aj v iných krajinách. Korešponduje to aj s medzinárodnými štandardmi, kde sa uvádza, že zhruba 30 % nehôd sa stane pri dvojke.

U nás je druhý stupeň do istej miery podceňovaný, ťažko povedať, prečo. Do stupňa lavínového nebezpečenstva spadá niekoľko faktorov, hlavne pravdepodobnosť uvoľnenia lavíny, množstvo nebezpečných svahov, a veľkosť predpokladaných lavín.

Pri 2. stupni by mali padať malé až stredné lavíny, no aj tie dokážu človeka strhnúť a zraniť. Napríklad na začiatku sezóny bola nehoda dokonca pri jednotke. Chlapi išli liezť v Lukovskom kotli v Nízkych Tatrách, nebol takmer žiaden sneh, všade sa chodilo pešo. Napriek tomu na veľmi špecifickom, veľmi strmom svahu bola nafúknutá snehová doska, ktorú horolezci uvoľnili a jeden bol dokonca ľahko zranený, lebo ho lavínka strhla cez skalný prah.

Koľko lavín s účasťou človeka ste zaznamenali, skončila niektorá smrteľne?

Počas tejto sezóny sme zatiaľ zaznamenali cca 40 lavín s účasťou človeka. Často sa stáva, že ľudia uvoľnia lavínu, no podarí sa im z nej dostať bez toho aby ich strhla Štatistika ale nie je úplná, keďže sezóna stále trvá.

Smrteľná bola iba jedna nehoda, pod Kondrátovou kopou, kde zahynuli dvaja ľudia. V tejto sezóne sa udialo ale viacero nehôd, kde strhnutí utrpeli vážnejšie zranenia. Všetky takéto nehody sú popísané v našom blogu.

Mám dojem, že bolo veľa lavín, ale málo nešťastí, je to tak?

Oproti minulosti sme sa teraz aj my, aj verejnosť dozvedeli o väčšom počte lavín. Ľudia nám posielajú lavíny cez instagram, facebook, existujú rôzne skupiny. Je pravda, že pri niektorých nehodách to boli aj šťastné okolnosti, vďaka ktorým účastníci prežili.

Skialpinizmu sa venovalo viac alebo menej ľudí, než po iné sezóny?

Z môjho pohľadu bolo asi ľudí v teréne viac. Nemáme o tom ale žiadne údaje. V našom okrese (Liptovský Mikuláš) veľa ľudí začalo chodiť na skialp preto, lebo nešli lanovky. Títo noví skialpinisti však väčšinou chodili do overených lokalít ako Chopok a okolie alebo do Žiarskej doliny. Viem, že veľa ľudí chodilo aj do Lomnického sedla.

Keď sa uzavreli okresy, ľudí bolo výrazne menej.

Môže byť nízky počet nešťastí ovplyvnený tým, že v horách boli skôr miestni ľudia?

Ťažko povedať, lebo aj medzi miestnymi sú extrémisti, ale aj neskúsení ľudia. Skôr by som povedal, že je problém so skúsenosťami všeobecne a je jedno, či ide o domácich alebo cudzích. Vidieť to už na tom, ako ľudia šliapu, rovno hore, žiadne cikcaky, nelogická voľba trasy. Niekedy si ľudia ani nepozrú predpoveď počasia Nemôžeme potom od nich čakať že budú rozumieť lavínovým správam. Na druhej strane dosť ľudí treba pochváliť, chodia na lavínové kurzy, zaujímajú sa, posielajú nám informácie. Pre nás je veľmi užitočné, keď sa dozvieme o padnutých lavínach, je to pre nás výborná spätná väzba.

Zaznamenali sme aj, že ľudia si viac robia testy stability snehovej pokrývky. To je chvályhodné. Problém je, že test podáva informáciu iba o jednom bode a o pár metrov vedľa môže byť stabilita svahu úplne iná. Všetky informácie od nás, ale aj z terénu treba brať iba ako časť skladačky. Hory sú nebezpečné už vo svojej podstate a aj tí najskúsenejší môžu mať proste smolu aj pri zachovaní všetkých zásad bezpečnosti.

Stalo sa túto sezónu niečo nezvyčajné?

Nešli lanovky, to je dosť rozdiel, ťažko povedať či by bolo nehôd menej alebo viac. Každopádne toto bola nová situácia pre nás, ale aj celú Horskú záchrannú službu.

Spoluautor: Ľubomír Mäkký