Trusalová

Výhodou túry je jednoduchý prístup na nástupný bod, ktorým je autokemping Trusalová. Leží len pár kilometrov od konca turčianskej diaľnice D1 pri Turanoch. Túra sa tak dá absolvovať aj na otočku z Bratislavy. Výhodu majú samozrejme ľudia z Turca, Liptova či od Žiliny.

Kto by chcel ísť hromadnou dopravou, z Martina premáva autobus do Šútova. Optimálny odchádza cez víkendy tesne po 9-tej. Dá sa síce vystúpiť pri motoreste Fatra, ale lepšie spravíte, ak začnete túru v Šútove a ušetríte si 1,5 km po ceste hore a to isté naspäť. V tomto úseku sa zriedka dá šliapať na pásoch a ani na zjazd to vhodné nie je. Trasa zo Šútova sa spojí s trasou z Trusalovej v lokalite Zajacová.

Keďže okrem výstupu na Chatu pod Chlebom neplánujeme nič ďalšie, prichádzame na Trusalovú o pol jedenástej. Je nás dokopy šesť, tak sme sa rozdelili do dvoch áut.

V príjemnom slnečnom neskorom doobedí sa bez náhlenia poobúvame a oblečieme. Kubkovi treba pomôcť do lyžiarok. Na seba dávam len základnú vrstvu a novú hybridnú skialpovú bundu Northfinder Solisko, ktorú budem zvyšok sezóny testovať. Kubko sa oblieka klasicky do troch vrstiev vrátane hardshell bundy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pro tip: Pásy si nalepte ešte doma pri balení. Ostane viac času na vykecávanie pri aute, kým si ostatní nalepia.

Už-už vyrážame, keď Maťo zistí, že si musí posunúť o pár milimetrov viazanie. Lyže predošlý víkend požičal bratovi s kratšími skeletmi lyžiarok.

Výšľap lesom

Z Trusalovej vedie trasa po žltej značke na Zajacovú prevažne lesom. Les je bukový a v zime pri opadaných listoch pekne presvetlený. Nám doň ešte svieti slnko a takmer nefúka. Čiže optimálne podmienky. Kubko zisťuje, že s bundou to zle odhadol, tak pauzujeme a vyzlieka si ju.

Na Zajacovej sa kedysi parkovalo, dnes je to len prázdne zasnežené parkovisko. Povyše je miesto, kde je odstavený malý ratrak, ktorým sa zásobuje chata. Vďaka tomu, že ratrak chodí na chatu, trasa je dobre utlačená a aj po výdatnejšom snežení nie je sneh rozrytý.

S Kubkom ideme trochu pomalšie ako ostatní. Sme dohodnutí, že nás počkajú, keď budú pauzovať. Prvá pauza je na zákrute. To je miesto, kde sa lesná cesta (po ktorej vedie zelená značka) stáča ostro doprava. Opúšťa tak Snilovskú dolinu. Touto dolinou sa tiež dá dostať na chatu, no vstup do nej zvykne monitorovať stráž prírody.

Po pár sto metroch odbočíme z cesty kolmo hore do lesa. Vedie tu strmá výstupová trasa lesom. Skialpová stopa je pekne prešliapaná. No žiaľ, je miestami rozbitá od pešiakov, takže si musíme dávať pozor, aby nám nepodkĺzlo v nevhodnej chvíli.

Cez Generál na Chatu pod Chlebom

Keď prekrižujeme druhú lesnú cestu, trasa mierne odbočí doprava a nešliapeme kolmo hore, ale trochu traverzujeme. Les sa mení na ihličnatý, stromy sa rozostúpia a sme na konci bývalej zjazdovky, ktorej sa hovorí Generál. Bol tu vlek, stará kotva. Ostali po ňom oceľové podpery v tvare obráteného písmena U.

Kým doteraz sme išli za sebou vo "vláčiku", teraz si ide každý sám. Niekto kolmo, niekto cikcakuje. Podľa chuti.

Otvárajú sa nám výhľady smerom do Turca. Slnko sa na nás opiera, no kde-tu prefúkne studený vietor. Na dnešný deň bola výstraha pred vetrom na hrebeňoch hôr. Vietor mal ustávať k poobediu a aj preto sme sa so štartom neponáhľali.

Táto časť túry je asi najvďačnejšia. Keď je slnečný jasný deň, výhľady sú doďaleka a čím vystúpime vyššie, tým sú širšie.

Záver výšľapu vediem trochu doľava, približne do línie bývalého vleku. Miniem Chatu Chleb Lyžiarskeho klubu Turany a pokračujem neprešliapaným terénom pomedzi stromy. Sneh je nosný, neprebára sa.

K Chate pod Chlebom prichádzam zospodu popri hospodárskej budove. Ostatní idú širokou vyjazdenou bývalou zjazdovkou. Stretávame sa pred chatou na terase, ktorú tvoria základy bývalej veľkej chaty.

Paberkovanie na chate

Linda sa vracia sponad chaty, bola sa pozrieť ako to vyzerá vyššie. Reportuje silnejúci vietor. Na hrebeni je navyše zavesený oblak, do ktorého sa nikomu nechce. Ja som bol už vopred rozhodnutý, že vyššie nepôjdem kvôli Kubkovi. Jemu chata stačí a ja to vyššie aj tak dobre poznám a pokojne tam pôjdem v lepšom počasí.

Chata je po celkovej rekonštrukcii. Zvonka aj zvnútra. Hoci pôvodný zámer vlastníka bol stavať väčší objekt, po dohode s národným parkom zachovali pôvodnú veľkosť. Zväčšila sa kapacita sedenia vnútri, teraz je k dispozícii vľavo aj vpravo od vchodu.

Ponuka jedál aj nápojov je na nadštandardnej úrovni. Na svoje si príde bežný turistický konzument, ale aj ľudia so stravovacími obmedzeniami. Samozrejmosťou je čapované pivko od lokálneho pivovaru Martins aj primerane presladený chatársky čaj.

S Kubkom si dáme každý varenú klobásu a spoločnú polievku. Jedlo je výborné, hoci uzávam, že po vyšliapaní takmer tisícky výškových metrov by som to zrejme povedal o hocičom, čo by som dostal pod nos.

Zjazd

Na chate sme pobudli príjemnú hodinu a pol. Pobudli by sme aj viac, no o pol štvrtej už bolo nutné sa pohnúť nadol, aby sa nám nezotmelo.

Zjazd začneme po bývalej zjazdovke. Ešte skúsim líniu pod bývalým vlekom, no sneh nie je optimálny, a tak sa radšej vrátim, aby som dohliadal na Kubka. Generál je slušne rozjazdený a zároveň k podvečeru prituhuje. Zďaleka to nie sú pre Kubka optimálne podmienky, no popasoval sa s nimi na výbornú.

Na konci zjazdovky odbočíme vpravo na lesnú cestu. Dá sa síce ísť v línii zelenej turistickej značky, no radšej volím s Kubkom istejší a bezpečnejší variant. Zjazd po ceste ide dobre až na jedno miesto, kde treba korčuľovať. Kubko túto techniku ešte nezvláda, tak sa posúva len paličkami a primerane frfle.

Keď nepríjemný úsek prejdeme, opäť nás to rozbehne a čo nevidieť sme na veľkej zákrute nad Snilovským potokom. Na Zajacovej nás čaká zvyšok bandy. Odbáčame vpravo na žltú značku a zlyžujeme k autám na Trusalovej.

Celý zjazd nám s Kubkom trval asi pol hodinu. Výšľap sme dali za necelé tri hodiny.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek