Trasa

Mikulášska chata – Tri vody – sedlo Poľany – Dereše – Kamenná chata – Chopok – Biela púť

Vystupujem na konečnej zastávke autobusu v Demänovskej doline, až po Mikulášsku chatu ďalej pokračujem pešo. Z lyžiarskeho strediska sa z reproduktora ozýva upozornenie na dodržiavanie Bieleho kódexu. Zaregistrujem tiež informáciu o tom, že kabínková lanovka na Chopok zo severu nepremáva. Na rozdiel od platiacich lyžiarov sa tak môžem tešiť na prázdnu zjazdovku od Chopka až po vrcholovú stanicu dvojsedačky na Konský grúň.

Stúpanie do sedla Poľany

Pásy si nasadzujem pri odstavnej ploche nad Mikulášskou chatou a vyberám sa ďalej ihličnatým lesom po žltej turistickej značke. Miestami testujem pružnosť lyží, keď sa ocitnem v terénnej nerovnosti či nad hlbokými stopami po peších turistoch. Na dvoch miestach prechádzam cez mostík ponad potok Zadná voda. Už počas svojej letnej túry som premýšľal nad tým, ako asi bude v zime vyzerať prístup k rázcestiu Tri vody, ktorý sa mi zdal na krátkom úseku pomerne strmý. Lyžiari predo mnou však vyšliapali prijateľný traverz.

Onedlho sa ocitám nad pásmom lesa a teším sa na stúpanie do sedla Poľany. Pri túre na lyžiach mi síce neprekáža vybrať sa na ňu sám, akosi pokojnejší som však, keď nie som úplne sám v doline. Slnečné počasie však našťastie vytiahlo do lokality viacerých lyžiarov a lyžiarska stopa je zreteľná. Po pár cik-cakoch však usudzujem, že len s pomocou pásov to nevyšliapem. Na lyže si teda pripevňujem mačky, tzv. haršajzne, a ďalej sa mi ide značne lepšie i bezpečnejšie. Jeden turista na lyžiach však haršajzne so sebou nemal, berie preto lyže do rúk a ďalej volí priamy, no peší výstup.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na hrebeni Nízkych Tatier

Po príchode do sedla Poľany ma, podobne ako v lete, prekvapí mohutný bočný hrebeň smerujúci na juh, no kochám sa aj výhľadom na hrebeň Tatier na severe. Fotím veľa, ešte ma však čaká stúpajúci úsek hrebeňa smerom na Chopok, hoci pomerne mierny. Uvažujem, či úsek prejsť na lyžiach alebo o niečo rýchlejšie pešo, s lyžami na batohu. Vidím však, že ostatní lyžiari tiež šliapu na lyžiach, tak ich teda napodobňujem. Míňam sa tiež s jedným peším turistom, ktorý má podľa svojich slov namierené opačným smerom, na útulňu Ďurková pod Chabencom.

Pod Derešmi sa však definitívne dostávam do ruchu civilizácie, vedie sem totiž vlek z lyžiarskeho strediska Chopok – Juh. Na tomto mieste tiež uvažujem, či sa spod Derešov vydať ďalej na Chopok po zimnom tyčovom značení s pomerne strmým klesaním na pešo, alebo ho zlyžovať po zjazdovke s miernejším klesaním. Rozhodujem sa pre prvú možnosť. Nasadiť si na lyžiarky mačky a potom ich opäť vymeniť za lyže mi pripadá časovo úspornejšie, než skladať z lyží pásy a potom ich do záverečného stúpania smerom na Chopok opäť nasadzovať. Najlenivejšiu možnosť, pokračovať zlyžovaním na pásoch odmietam, v tejto činnosti naozaj nevynikám.

Kamenná chata a Chopok

Na Kamennej chate si objednávam veľkú kofolu a obrovskú parenú buchtu. Pozerám na hodiny a usudzujem, že mám dosť času aj na výstup na Chopok. Na lyžiarky teda dnes po druhý raz nasadzujem mačky. Nechcem si však stúpanie príliš uľahčovať a batoh zaťažím lyžami. Z vrcholu Chopka sa mi ponúka nielen výhľad na Tatry, ale aj na vzdialenejšiu Veľkú Fatru, Lúčanskú a Krivánsku časť Malej Fatry, a aby bol zoznam našich najvyšších horstiev kompletný, v diaľke vidno zasneženú Babiu horu.

Zhodnotenie

Z Chopka schádzam pešo na mačkách a rovno takto začnem stúpať po hornú stanicu kabínkovej lanovky. Už ma čaká len zjazd dole. Celkovo sa tak dá povedať, že túra na lyžiach do sedla Poľany spojená s prechodom hrebeňa tak prekvapivo umožňuje vyhnúť sa negatívam inak veľmi rušného a preplneného lyžiarskeho strediska, akým je Demänovská dolina (Jasná).

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek