Tentokrát sme sa odhodlali na dlhší a ťažší výšľap pod vrchol Chopku. Čaká nás niečo málo cez 5 km stúpania, pričom nastúpame cez 800 výškových metrov.

Pred štartom

Skôr než sa obujeme do lyžiarok, nás čaká návšteva požičovne. V okolí Brezna je viacero požičovní skialpovej výstroje. Síce my dospeláci máme vlastné vybavenie, ale pre deti máme pre dnešok rezerváciu v známej predajni v Mýte pod Ďumbierom. Rezerváciu, špeciálne na víkendy, odporúčame vykonať v dostatočnom predstihu. Nezdržiavame sa dlho, požičiavame to isté, čo naposledy. A vyrážame na Srdiečko s obavami, kde sa nám podarí zaparkovať. Je víkend a čas pokročil, takže sa dá očakávať, že parkovisko pri hoteli Srdiečko bude plné. Druhou možnosťou bude pozdĺžne parkovanie na prístupovej ceste od Trangošky. Alebo je možnosť začať túru z parkoviska Krúpová (to sme dnes nechceli). Posledná alternatíva má zdĺhavejší nástup, hoci to znamená nastúpať iba asi o 100 výškových metrov viac. Samozrejme, tak ako do Krúpovej, rovnako aj na Srdiečko je možné priviezť sa autobusom linkou prímestskej dopravy. Máme šťastie, parkujeme pri Srdiečku.

Pred štartom pozdravujeme záchranárov z HZS. Zažijeme ich v pracovnom nasadení. Vo vysielačke niečo zachrapčí a počujeme hlásenie o úraze. Vedomí si možných rizík, ktoré nám hrozia na svahu, sa obúvame do lyžiarok a zapíname do lyží. Južná strana Chopku je jedna z top lyžiarskych lokalít na Slovensku a to znamená vysokú návštevnosť lyžiarov najmä počas víkendových a sviatočných dní. Aby nedochádzalo ku kolízii s lyžiarmi, skialpinisti majú vyhradené úseky, kadiaľ môžu šliapať. Samotné lyžiarske stredisko má na svojej webstránke zverejnené pokyny na bezpečný skialpinizmus.

Úsek Srdiečko – Kosodrevina

Ide o zhruba poldruha kilometrový úsek s prevýšením 250 metrov. Na jeho konci sa nachádzajú prestupná stanica kabínkovej lanovky z Krúpovej na Chopok, Chata Kosodrevina a reštaurácia Kosodrevina s konečnou stanicou sedačkovej lanovky zo Srdiečka. Výstupová trasa zo Srdiečka v úvode kopíruje zjazdovku č. 34a Panoráma Kosodrevina – Srdiečko. V dôsledku toho šliapači stúpajú oproti spúšťajúcim sa lyžiarom. Samozrejme, tí, čo bojujú proti zemskej tiaži, sa pohybujú po kraji zjazdovky a nerozťahujú sa po jej šírke, ale idú pekne ako húsky za sebou. Týmto spôsobom sa aj my snažíme minimalizovať riziko stretu so skupinou tých, čo využívajú gravitáciu Zeme vo svoj prospech. Ale pre istotu, najstarší člen rodiny „rozráža vzduch“, nech prípadnú búračku schytá on, ako jeho ratolesti alebo manželka. Stúpame za občasného sprievodu hlasu z ampliónu, ktorý nám oznamuje všelijaké upozornenia, správy, straty a nálezy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Čoskoro zisťujeme, že nielen lyžiarov je v tento deň veľa, ale aj samotných skialpu chtivých priaznivcov. Navyše v tento deň je v Krúpovej testovačka skialp výstroja pre širokú verejnosť. Takže na snehu je celkom rušno. Napriek tomu všetkému pomaly postupujeme. Ponáhľať sa nemáme kam, SHMÚ hlási celkom pekné počasie. A do požičovne sa musíme dostať najneskôr pred šiestou. No to už bude vtedy aj tak dávno tma. Cesta "zo Srdca na Kosku" je nám všetkým dostatočne známa. Či už z pešobusu, lyží, bobov (počas pandémie, keď boli lanovky zavreté a s minimálnou premávkou na zjazdovkách), ale aj zo skialpového pohľadu.

Trasu nám nad hlavami pretínajú kabínky lanovky z Krúpovej. Po zhruba trištvrte kilometri, si dávame pauzu na 180-stupňovej zákrute. Nie sme sami, čo majú takéto zmýšľanie. Počas prestávky vidíme, že si to smerom na hrebeň šinú ľudia rôzneho veku a výkonnosti, niektorí aj so štvornohými parťákmi. Začiatok druhej polovice výšľapu na Kosodrevinu je nenáročný. Opäť sa nad nami preháňajú kabínky lanovky a po pár metroch aj sedačková verzia zo Srdiečka.

Zabočíme do lesa, stále po vytýčenej výstupovej trase. Sme schovaní v tieni stromov. Mladší Jerguš by opäť chcel nejakú maškrtu z batoha. Aby naši chlapci prišli na iné myšlienky, uzatvárame s nimi stávky. So starším o tom, aké bude počasie, keď prídeme na Kamienku a s mladším, či vydrží bez maškrtenia aspoň po úroveň odbočky na Chopok. Prichádzame na ostrú zákrutu – naše ďalšie odpočinkové miesto. Za ňou je Kosodrevina na dohľad. No pred nami je najťažšia pasáž z úseku. Cesta sa trochu zdvihne a musia zapracovať aj ruky. Chlapci to však zvládajú, v najstrmšom mieste spravia pár otočiek. Tesne pod budovou medzistanice kabínkovej lanovky na Kosodrevine sa naša výstupová trasa križuje so zjazdovkou č. 31 – Slnečná a ďalej smeruje k chate Kosodrevina a následne poza ňu. Zvýšime pozornosť a keď vidíme pomalších lyžiarov, pustíme sa k spomínanej chate. Priamo pod ňou si dávame chvíľu na oddych.

Úsek Kosodrevina – Dereše

Obchádzame chatu Kosodrevina. Zo zákruty vedľa chaty je krásny výhľad na Ďumbier. Len dnes nám nie je dopriaty. Najvyšší bod tunajšieho horstva je ukrytý v oblakoch. Opäť máme nad našimi hlavami na chvíľu kabínky lanovky, tentoraz smerujúce z Kosodreviny na nízkotatranský hrebeň. Pokračujeme v šliapaní po lyžiarskej ceste. Mimochodom, toto je asi najľahšia časť z celej výstupovej trasy. Samozrejme, ťaháme sa po jej kraji, keďže je využívaná lyžiarmi. Prichádzame na miesto, po ktoré mal Jerguš vydržať bez vyjedania sladkostí. Keďže stávku vyhral, porazený tato mu musí zaobstarať postavičku z lega. Či vyhrá Jonáš alebo mamina, na to si musíme počkať. Hrebeň aj Kamienka sú však ešte ďaleko.

Míňame križovatku so zjazdovkou č. 33a – Zjazdárska (Predná mulda). Sem-tam obiehame šliapačov, ktorí si dávajú pauzu. Aby po chvíli zase obchádzali nás, keď dobíjame baterky. A takto to pokračuje ako sa blížime k zjazdovke na Zadných Derešoch. Cesta sa trochu zodvihne, opäť musia trošku zabrať ruky. Pretíname zjazdovku č. 35 – Derešská. Za ňou na nás čaká päť zákrut. Je to kilometrový úsek, na ktorom musíme nastúpať 200 metrov. A keď to zvládneme, tak máme vyhraté. Pretože potom nasleduje ďalší veľmi ľahký úsek až do cieľa na chatu.

Ako by to bolo, aby sme v každej zákrute na chvíľu nezastavili. Počasie je parádne, a tak je sa kam pozerať. Dolu pod nami od Krúpovej až do diaľky po Poľanu sa ťahá more oblakov. Tu hore si pekne užívame slnka. Teší nás, že nie sme jediní, kto si musí dať pauzu. Zatáčky ubúdajú a výška narastá, sily sa vytrácajú a chata blízko sa zdá. A to najdôležitejšie, aj frflanie chalanov sa vytratilo.

Úsek Dereše – Kamenná chata

Posledná zákruta nás vysiela priamo na nízkotatranský hrebeň. Do cieľa nám ostáva posledný kilometer. Keďže na lyžiarskej ceste je stále celkom rušno, tak sa rozhodujeme z nej vybočiť bližšie k hrebeňovému tyčovému značeniu.

Príroda nám tu pripravila pekné divadlo. Za vrcholom Derešov sa kopí oblačnosť a vyzerá to akoby na ne dorážala obrovská vlna. Dalo by sa na to pozerať dlho, ale svoj zrak musíme nasmerovať presne na opačnú stranu – na Chopok. Dráha kabínkovej lanovky sa každým krokom blíži. Hrebeňová časť je nenáročná, mladšiemu Jergušovi sa to podobá na bežkovanie. Medzitým Jonáš s maminou utekajú pomalšej dvojke. Asi budú viac hladní a chcú si dopriať maškrtu na chate. Obe dvojky sa stretávajú až pri chate. Chválime chalanov ako to super zvládli. Navzájom si gratulujeme.

Podľa odložených lyží pred chatou sa dá vytušiť, že bude plná. A aj je, do prasknutia. Rozhodujeme sa pooddychovať za chatou, kým sa lyžiari od stolov v jedálni vrátia k svojim lyžiam. Tu zisťujeme, že mamina stávku prehráva. Počasie odhadol lepšie Jony. Medzitým sa nad Chopkom objavujú oblaky a na chvíľu ho zahalia, aj s chatou. Chlapi si čas krátia granátovou vojnou – to sa len snehovými guľami obhadzujú. Nakoniec sa predsa dočkáme zaslúženého oneskoreného obedu vo vynovenom interiéri chaty.

Návrat

Vychádzame pred chatu a čaká na nás nemilé prekvapenie – hmla. Skoro sa to podobá na povestný "chopkovský fekál". Tentoraz však nie je až taká hustá a nefučí. Na výber je viacero zjazdoviek, ktorými sa môžeme dostať späť na Srdiečko. Najľahšia je modrá zjazdovka, ktorou sme prišli. Chlapci hlasujú za Zjazdársku (čierna). Tvrdia, že teraz si chcú zalyžovať, preto aj ochotne šliapali. No lyžovanie obľubujú oveľa viac (zatiaľ). Kým sa začneme spúšťať, našťastie pre nás, hmla sa rozplýva. Znovu sa rozdeľujeme. Dohoda znie, že dvojice sa stretnú pri chate Kosodrevina. Zjazdovka je po celodennom lyžovaní značne rozbitá. Preto lyžujeme pomaly a opatrne. Zároveň si užívame parádne výhľady, na jednej strane zapadajúce Slnko, na druhej dolina plná hmly ukrývajúca Horehronie.

Čas pokročil a keď sa stretávame na Koske, zisťujeme, že ratraky vyrážajú na svoju každodennú misiu. Keď ich minieme, pokračujeme po čerstvom menčestri, čo si náležite vychutnávame. Chalani vyhlasujú, že toto je pravá odmena za dnešný výšľap. Schádzame rovnakou trasou Panoráma Kosodrevina – Srdiečko, po upravenom koberci skoro až k autu.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek