Tatranská skialpová sezóna sa pomaly chýlila ku koncu. Poznamenali ju veľké výkyvy počasia a nedostatok snehu, takže ani na konci marca nebolo toľko snehu ako zvyčajne. Posledný marcový týždeň však prišli dva dni intenzívneho sneženia a predpoveď sa tvárila, že v stredu bude jasno a nebude ani veľmi fúkať. S Maťom sme sa preto dohodli, že pred plánovaným Skialpstretom na Žiarskej chate si ešte vybehneme do Vysokých Tatier.

Keďže snehu v nižších a ani stredných polohách nebolo práve veľa, padla voľba na Veľkú Studenú dolinu. To je zo Smokovca najistejší terén. Ide o dolinu smerujúcu prevažne na východ, južné smery sú tienené masívom Slavkovského štítu, a preto býva v zime veľká časť doliny v tieni. Je tam veľa zaujímavých skialpových terénov – Žltá lávka, Priečne sedlo, Závrat, Svišťový štít či sedlo Prielom. No a samozrejme aj Zbojnícka chata ako zázemie.

Trasa

Starý Smokovec – Hrebienok – nad Rainerovou chatou – Húpačky – Veľká Studená dolina – Brána – traverz Zbojníckej kopy – Zbojnícka pláň – Zbojnícke plesá – Svišťový štít – Zbojnícke plesá – Zbojnícka pláň – Zbojnícka chata – traverz Zbojníckej kopy – Sivé pleso – pod Priečnym sedlom – Strelecké polia – Veľká Studená dolina – Húpačky – nad Rainerovou chatou – Hrebienok – Starý Smokovec

Túru začíname klasicky, v Starom Smokovci vľavo od údolnej stanice pozemnej lanovky na Hrebienok. Bonusom je, že práve prebieha technická odstávka lanovky. To znamená, že Smokovec je takmer ľudoprázdny, čo sa pozitívne prejaví aj na Hrebienku. Stúpame trasou bývalej zjazdovky, no je tu veľa odhalených kameňov iba mierne poprášených čerstvým snehom. Každú chvíľu počuť nezdravý zvuk škrabania pásov. V prvej možnej chvíli preto prejdeme na druhú stranu a stúpame radšej po zasneženej asfaltke. Tam stačí len pár centimetrov snehu pre pohodlné šliapanie na pásoch.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na Hrebienku nemá jedna z kupol, kde bola donedávna expozícia ľadových sôch, bielu kryciu plachtu, ostala len kovová konštrukcia. Spolu s nefunkčných vlekom a starou budovou to vyvoláva post-apokalyptické dojmy. Hrebienok je takmer prázdny. Keď sa sem nedá ísť lanovkou, ľudí zjavne lokalita až tak nezaujíma. Ľadový dóm je zavretý a len si predstavujem, aké by to bolo príjemné, keby estrádna atrakcia bola radšej v podhorí ako v národnom parku.

Výhodou neskoromarcovej skialpovačky sú dlhé dni a letný čas. Využili sme to neskorším štartom a na Hrebienku sme si dali oddych a kofolu. Je to zo Smokovca síce iba necelých 300 výškových metrov, no zo začiatku mi ešte dobre nefunguje "motor" a pauza s prísunom cukru v teple sa hodí.

Na Hrebienku skontrolujeme funkčnosť lavínových vyhľadávačov. Je tu testovacie zariadenie Pieps, ktoré sem na zimnú sezónu montuje Horská záchranná služba. Z chodníka Tatranskej magistrály je tradičný výhľad najprv na Lomnický štít, neskôr na Prostredný hrot. Hoci som scenériu videl nespočetne veľakrát, nikdy ma neomrzí. Je to pre mňa vstupná brána do hôr.

Veľkou Studenou dolinou

Od rázcestia nad Rainerovou chatou zbehneme do Húpačiek, ktorými šliapeme hore. Bežne je to zjazdená a vyšliapaná diaľnica. Po dvoch dňoch intenzívne hnusného počasia stúpame úzkou vyšliapanou stopou.

V lokalite pod Bránou chvíľu dumáme ako pokračovať. Odpája sa tu doprava trasa do Streleckých polí a ešte viac doprava do sedla za Prostredným. Keďže je veľa nového snehu a prvý deň pekného počasia, druhý variant zavrhneme hneď, prvý po pár minútach a pokračujeme klasicky dolinou do Brány.

Neporušený čerstvý sneh začínajú narúšať prví lyžiari smerujúci dolu zo Zbojníckej chaty. Užívajú si to, každý si pri lyžovaní hľadá svoju líniu. Ak pôjdeme tadiaľto dolu, bude to rozjazdené, rozmýšľam preto nad alternatívou zjazdu cez Strelecké polia. Presný plán nemám, no chcem sa vyhnúť výšľapu cez Hang ponad Vareškové pleso a priamo okolo Zbojníckej chaty. Obávam sa, že Maťo by chcel na dlhšie zaštandovať na slnkom zaliatej terase. Nenápadne preto smerujem výšľap rovno ďalej Generálom, t. j. dnom hornej časti Veľkej Studenej doliny. Vľavo sledujeme, ako väčšia skupina lyžuje Výtok. Je to žľab smerujúci zo Zbojníckeho chrbta na dno doliny od Sesterského plesa, ktoré je hneď vedľa Zbojníčky. Skupina nás neskôr pri našom dlhšom pauzovaní dobehne. Je medzinárodná, s horským vodcom. Naším smerom idú len chvíľu, odbáčajú doprava smer Priečne sedlo. Možno robia Haute Route Vysokých Tatier.

Svišťový štít

Navrhujem kombináciu Závrat a následný presun pod Svišťový štít. Maťo kondičný výšvih do Závratu odmietne a tak vytraverzujeme vľavo popod Zbojnícku kopu na Zbojnícku pláň a namierime si to k druhému cieľu. V istom momente zbadáme Zbojnícku chatu. Celkom pekne sme ju obišli. Maťo zahromží, ale inak je celkom fit so situáciou.

Svišťový štít je vrchol v závere Veľkej Studenej doliny, má nadmorskú výšku 2382 metrov a je v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Od Zbojníckej chaty vidieť jeho výrazné východné rebro spadajúce až k Malému Zbojníckemu plesu, okolo ktorého vedie modrá turistická značka do sedla Prielom. Pre skialp je zaujímavá jeho južná strana s priemerným sklonom okolo 25° a maximom nad 40° tesne pod vrcholom. Preto sa zvykne chodiť nahor vpravo jeho juhozápadným rebrom. Keď sú dobré snehové podmienky, nie je problém vyjsť hore na pásoch. Keďže záver výšľapu po vrchol býva sfúkaný, je dobré mať so sebou aspoň mačky do viazania (tzv. haršajzne).

My na dobré snehové podmienky šťastie nemáme, túto zimu je to bieda. Postupujeme preto priamo. Bol tu pred nami šliapač samotár, čo natiahol dobrú stopu. Končí v skalách pod vrcholom, kde evidentne dal lyže na chrbát a pokračoval peškom. To sa nám nechce a preto sa dohodneme, že v skalách, kde končí stopa na pásoch, sa prezujeme na zjazd. Aj tak najvrchnejšia časť vyzerá sfúkaná.

Keď tam však prídeme, v Maťovi sa prebudí chuť dosiahnuť vrchol Svištáku. Vyzerá to v poriadku aj na pokračovanie na pásoch. Asi 30 výškových metrov pod vrcholom sa mi to ale nepozdáva a nariadim ústup pri skalách, kde sa dá pohodlne prezuť. Musím ešte popracovať na moráli, ktorý mi v ten deň chýbal na rozdiel od kondičky.

Zlyžovanie južného svahu Svišťového štítu bolo príjemné. Sneh zmäkol vplyvom slnka a bol homogénny bez striedania s nafúkanými doskami alebo ľadom. Zjazd bol čistá radosť. Na konci Divej kotliny sme sa v ďalšom zjazde držali vľavo, aby sme stratili čo najmenej výšku a prišli až na koniec východného rebra Svišťového štítu. To sa úplne nepodarilo a museli sme paličkovať. Následný krátky zjazd k Zbojníckym plesám bol príjemný a jednoduchý. K Zbojníckej chate treba prekonať mierne stúpanie v traverze. Tu je lepšie nahodiť pásy a nevyšťaviť sa stromčekovaním alebo snahou o korčuľovanie. Pásy založíte za menej ako 5 minút a prístup k chate vás nevybije z energie.

Na Zbojníčku prichádzame tak, že terasa je stále zaliata slnkom, no tieň Bradavice už nie je ďaleko, a tak radšej volíme teplo interiéru. Vnútri nie je takmer nikto. To je čaro skialpu v strede týždňa. Objednáme si polievku a pivo. Dlho sa nezdržiavame, lebo môj plán je pokračovať do Priečneho sedla.

Priečne sedlo a Strelecké polia

Maťo môj plán z terasy Zbojníčky krotí, že až hore to nedáme. Tak uvažujem, že nám postačí vyjsť nad Sivé pleso a prehupneme sa do Streleckých polí bez šliapania do Priečneho sedla. Keď však vyjdeme na šiju, ktorá spája Streleckú so Širokou vežou, obávam sa, že keby sme zlyžovali do Streleckej kotliny, tak by sme museli do Streleckých polí znovu zakladať pásy. Preto Maťa ešte ukecám, že treba vyjsť ešte vyššie a začať traverzovať pod Priečne sedlo a keď terén pustí, zlyžujeme. Tajne pritom dúfam, že potiahneme traverzom aspoň pod Priečnu vežu. Maťo svoj kondičný morál však nechal pod Streleckou vežou, tak radšej kapitulujem a ďalej to nehrotím. Dáme si pauzu, prezujeme sa a v mäkkom svetle slnka klesajúceho k západu sa pripravíme na zjazd.

Zjazd cez Strelecké polia patrí medzi najkrajšie v Tatrách. Je dosť dlhý, aby ste si ho užili a nie je ani ťažký, no strmší ako zjazd Generálom do Brány. Keďže tadiaľto nevedie bežná zostupovka z chaty, nebýva tak rozjazdený a aj na záver dňa je v ňom ešte dobrý sneh.

Na konci, keď sa zľava pripojí žľab zo Žltej lávky, sa zjazd zúži. Tu je terén náročnejší. Je to strmšie, užšie a pre množstvo lyžiarov často vyjazdené tak, že proste musíte ísť tak, ako je vyjazdené. Najbezpečnejšie je držať sa v dne a nezachádzať príliš do krajov, najmä pravá strana môže byť nebezpečná, no lákavá naviatym snehom.

Žľab vyústi pod stenou do suťového kužeľa tak, že posledné metre možno vypustiť a zabrzdiť o protisvah. Zvyčajne je suťový kužeľ dobrá lyžovačka, no dnes to neplatí. Keďže väčšinu dňa sa oň opieralo slnko, no poobede prišiel tieň a vytvorila sa krusta. Bola dostatočne slabá na to, aby ste sa do nej v oblúku zarezali, no dosť silná na to, aby ste sa z nej ľahko vytiahli. Efekt na moje unavené stehná bol, že som na krátkom úseku trikrát spadol a raz som musel lyže vypnúť z viazania, aby som rozmotal nohy.

Zjazd dolinou bol bezproblémový a rýchly. Je široká a keď je to potrebné, ľahko si nájdete protisvah. Húpačky neboli ani veľmi bubnové a ani vyšmýkané. Vhodnou voľbou oblúkov a pustenia šúsom som sa dostal takmer až k rázcestiu nad Rainerovou chatou bez nutnosti šliapania. Len posledné metre bol nutný stromček. Tu si bežne dávam dole lyže, lebo sa mi nechce trápiť. Až keď to opäť ide dolu bezproblémovo, tak nasadím lyže a zvýšim teleskopické paličky, aby sa mi lepšie odrážalo. Aj tak je záverečný transfer na Hrebienok vždy trápenie.

Z Hrebienka sa dalo zlyžovať po tenkej vrstve snehu na ceste takmer až do Starého Smokovca. Peši bolo treba zbehnúť iba spodnú tretinu. Túru sme zakončili v reštaurácii Dobré časy burgrami a remeselným pivom.

Záver

Hoci som si túru na Strave pomenoval Deň nenaplnených ambícií, pretože sme nedosiahli ani Svišťový štít a ani Priečne sedlo, bol to skvelý deň na pásoch v takmer prázdnej doline.

Túra naznačuje široké možnosti, ktoré dáva Veľká Studená dolina skialpošom. S odstupom času si myslím, že optimálna trasa by bola ísť na Zbojníčku priamo cez Hang, potom zlyžovať Výtok, následne vyšliapať Priečne sedlo a zlyžovať Strelecké polia. Svišťový štít je lepší ako samostatná túra, lebo je pomerne ďaleko. Dobrou možnosťou je prespatie na chate, ktoré ušetrí úvodných tisíc metrov prevýšenia a vtedy je kombinácia so Svišťovým a / alebo Závratom tiež možná.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek