Štyri kráľovohoľské prístupové chodníky z juhu, východu i severu opäť ponúkajú príjemnú turistiku bez prekážok. Zmizli celé úseky zarastené hustou kosodrevinou, pováľané smreky sú poprepiľované, sucháre odpratané a dotieravé borievky postrihané. Ako to celé prebiehalo? Vzácnych momentov boli plné priehrštia.

Začína víkend 15. - 16. 9. 2018. V piatkový podvečer je na stole v turistickej ubytovni pri kostole v Telgárte rozložených šesťdesiat krajcov chleba – chystáme robotnícke zlepence na obed. V pracovnom zanietení sa jeden pohľad zachytí na okne a zbadá nejakého mládežníka s ruksakom na chrbte obzerajúceho sa na križovatke piatich ciest. Očividne hľadá, kam ísť. Skôr než sa stihne rozhodnúť pre krčmu či kostol, vybehne ho Janči osloviť – áno, ide k nám. Postupne sa pozbiehali všetci ostatní a ubytovali sa v izbách ako Hrebeňovkári, Bežkári, Motorkári či Organizátori. Ešte nejakú hodinku venujeme na pokyny, plány, diskusie, dohody a hajde spať.

Po nočnom daždi sobotné ráno sľubuje bezchybný deň. Na šumiackom námestí sa stretávame so skupinkou známych tvárí z NAPANT-u a dobrovoľnej Horskej záchrannej služby Nízke Tatry - juh. Vcelku početná partička šteboce v družnej debate a dohoduje postup prác na nasledujúce hodiny. Usmiatemu pánovi Kuklicovi zveríme našich dvoch nováčikov, ktorí sú cennou posilou pri spriechodňovaní žltej trasy vedúcej cez územie s vysokým stupňom ochrany a kde zásah pracovitých rúk bol viac ako potrebný.

Pod vrcholom Kráľovej hole opatrne vyberá Andrej z auta svoju motorovú píločku. Celý rok sa tešil na tento deň, kedy telo unavené kancelárskou prácou rozohreje tvrdá práca, nevedel sa dočkať lahodnej vône benzínu a krásneho zvuku motora. Dolieva tekutiny, štartuje, kontroluje... Píla vrčí, ajajáj, ale príliš veľa oleja z reťaze púšťa. S poškodenou hadičkou sa píliť nebude dať. Len chlapská hrdosť nedovolila slzám tiecť potokom. Našťastie je na horách vždy niekto, kto ťa zachráni. V duchu tohto hesla Katri vyťahuje z auta až tri motorové píly a Andrej si s úsmevom vyberá, ktorú si dnes požičia.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Malá skupinka „bežkárov“ (znalci z minulého ročníka chápu) úvod na červenom chodníku z Telgártu videla takto: „...tak sme sa pustili do hľadania červenej značky. Červená bola, ale taká zarastená, že nebyť Teriho, tak kráčam rúbaniskom až do nedele. Prerezávanie veruže bolo potrebné.” Alebo: „Nakoniec sme konečne vyrazili, značka ukazuje niekam do lesa – húštiny. Krásna cesta ide povedľa... tak teraz kadiaľ. Po chvíľke blúdenia sme našli značku (asi starú, podľa máp v locuse ide červená po širokej ceste, ale značka ani jediná).“ Nuž húština z chodníka zmizla, aj značku je lepšie vidno a človek sa cestou na Kráľovu hoľu môže kochať prírodou, nie čumieť do navigácie.

Skúsená a dokonale zohratá trojica Ľuboš, Bohuš a Janči (známa aj ako naši ranní budíčkovia) vykročila rezko na zelenú značku vyriešiť prekážky najmä v lesnej časti chodníka. Prerezávali popadance, odpiľovali konáre, všetko nepotrebné odpratávali z chodníka. Perfektne zvládnutá i zdokumentovaná práca, úsmev na tvári a dobroty v bruchu. Podvečer si nenechali ujsť natriasačku v „šejkri“ späť do Telgártu.

Po čarokrásnej, pracovne i turisticky vydarenej sobote sme sa vrátili do ubytovne v Telgárte a pochutili si na výbornom guláši. V mäsovej i vegetariánskej verzii ho pre nás s láskou nachystala naša kamarátka Alenka. Takto zaopatreným, navyše po teplej sprche a s istotou pohodlného nocľahu sa nám hneď ľahšie zhliadalo na smelé nedeľné plány. Nielen bratom Hošalovcom zasvietili oči radosťou a skialpinistické srdcia zaplesali, keď bolo jasné, že zajtra ideme na Ramžu.

V nedeľu sa zatriasli i zastenali pod motorovými pílami a nakoniec uložené vedľa chodníka spočívajú konáre či kde-tu kmene suchárov, ktoré sa od okolia Ramže tiahli až po Priehybu. Chlapci s motorovými pílami sa tak rozbehli za najväčšími prekážkami na chodníku, že zvyšok partie s bandaskami a ručným náradím ich tempu ledva stačil. Spomalili a pákovými nožnicami a píločkami odstraňovali borievky, či menšie chvojky kosodreviny z chodníka. Úspešnosť dňa vyjadril Marek z útulne Andrejcová výstižne: „...chodník je úplne priechodný aj koňmo...“

Naše postrehy prijmite aj ako pozvanie do Nízkych Tatier a ako poďakovanie každému, kto pomohol a podporil turisticky prospešný počin. Konkrétne:

• opäť skvelej kope dobrých ľudí, plne vybavenej nezlomnou chuťou spriechodniť chodníky, ktorými radi kráčame za krásami našich milovaných hôr,
• priateľom z Lesov SR - OZ Beňuš, ktorí nám ušetrili nohy a sily vďaka priblíženiu materiálu i nás autami k hrebeňu,
• správcovi útulne Andrejcová Marekovi a jeho priateľom; podpore z NAPANT-u, z dobrovoľnej Horskej záchrannej služby Nízke Tatry-juh či z Klubu slovenských turistov,
• dodávateľom chutnej poživne, a to firme Lunter, ktorá nám venovala obľúbené nátierky do robotníckych obedov a Martinovi Vargovi, ktorý nám poskytol v zľave výživné a zdravé tyčinky Marva,
• milej pani Sabolovej z turistickej ubytovne v Telgárte, ktorá nám ju na dve noci celú zverila a vyšla v ústrety každej prosbe,
• každému a všetkému, čo nám bolo akokoľvek nápomocné a prispelo k naplneniu nášho plánu.

Záverom pripájame pár postrehov od našich „bežkárov“ a kamarátov:

„…Prosto pohodička, ticho, hubky, hubári a… partia kešerov s pílkami v ruke šliapajúc do kopca. A tak sa to striedalo - široká cesta, húština - široká cesta - húština atď. V každom prípade event bol výživný a to si myslí aj môj mozoľ na ručičke, ktorý ešte dnes odpúcha, ale nevadí… aspoň kancelárska krysa konečne mala nejaký ten pohyb…”

“Po ďalšom zarastenejšom úseku sme si mysleli, že nás už čaká viac-menej prechádzka. Myslenie je matka omylov. Postup nášho, už len tria, sa po pár desiatkach metrov spomalil. Dreviny sa do chodníka poriadne zahryzli. Listnáče postupne vystriedala kosodrevina a borievky. Hoci nám hrozilo, že sa nám neujde na večeru guláš, nepoľavili sme a úsek dokončili. Rozhodovanie, či zbehnúť späť, alebo pozrieť aj na vrchol, bolo jednoduché. Príležitosť obzrieť si Kráľovú hoľu pri západe slnka bez obáv, ako potom dole, sa len tak nezopakuje. Super záver super dňa.”

“S akciou ŠK PARBAT venovanej úprave chodníkov v Nízkych Tatrách sa zopár z nás zoznámilo už minulý rok. Hoci počasie bolo drsné a práce dosť, vedeli sme, že sa sem ešte pokúsime vrátiť."

"Výborná atmosféra, túlanie po horách (hoci s náradím), popasovanie sa výzvami, stretnutia s ľuďmi, ktorí horami doslova žijú, vedomie, že sme spravili niečo užitočné pre turistov i prírodu... Detaily časov vyblednú, ale práve úžasná atmosféra zalezie hlboko pod kožu a láka zažiť ju znova. Som veľmi rada, že sa mi podarilo opäť prísť. Navyše tentokrát prialo aj počasie. Snáď sa vidíme o rok.”

Prečo brigáda?
"Lebo nie medveď.
Lebo je to najlepšia slovenská zoznamka pre baby: veľa dobrých, šikovných a nezadaných chalanov na kope.
Lebo odhadzovať kosodrevinu jeden víkend v roku, keď sedíš celý deň pred PC, celkom slušne uprace hlavu.
Lebo toľko dobrého úmyslu a radosti pokope sa len tak nevidí. Ďakujem vám, ženy, za skvelý nápad, organizáciu a že vďaka čisteniu chodníkov spoznávam dobrých ľudí so zdravými postojmi."

Za fotografie ďakujeme: Zuzke Ľuptákovej, Bohušovi Mišovičovi, Ľubošovi Hošalovi, Milanovi Vidovi a Peťovi Basalovi.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek