Takéto miesta obľubujem na rýchle vychádzky popri presunoch za pracovnými povinnosťami. Tentoraz som sa vybrala na Ráztocké lazy neďaleko Nemeckej, ktoré popísali Mirka a Milan Kvietkovci. Nejdem však celý okruh, nemám toľko času, vyberám si najkrajšie lúky, ktoré budú ešte pod snehom a so slnkom a modrou oblohou.

Trasa

Ráztoka, kameňolom Holica – Roveň – Ráztocký priehon – Predné Ráztocké lazy – Zadné Ráztocké lazy a späť

Parkujem na šotolinovej ceste neďaleko kameňolomu na Holici. Odtiaľto kráčam cez Roveň hore širokou cestou, ktorá neskôr začína prudšie stúpať Ráztockým priehonom. Pod sebou vidím obec Ráztoka s vrcholom Hradisko, onedlho sa na otvorenej lúke otvoria výhľady na Nízke Tatry s vrcholmi Prašivá a Veľká Chochuľa. Za lúkou sa modrá značka odpája z cesty a vedie ma staršou zvážnicou príkro hore lesom. Je ráno a sneh ešte celkom drží, takže postupujem pomerne rýchlo.

Vynáram sa na spodnej časti rozsiahlych lúk, ktorými budem postupovať ďalej. Vpravo od seba mám vysielač, naľavo vzdialený posed. Ja sa poberám rovno hore. Na niektorých miestach je povrch ešte veľmi tvrdý, ale nespadla som ani raz a pri ceste dole už to bude mäkšie.

Výhľady sú stále krajšie, vzadu hrebeň Kremnických vrchov, vpravo sa onedlho vynorí Kráľova hoľa, po ďalších metroch rozoznávam Klenovský Vepor. V doline sa nedá pomýliť Podbrezová so železiarňami.

Keďže nemám veľa času, za cieľ vyhlasujem solitérny strom na Zadných Ráztockých lazoch ozdobený modrou značkou. Vybaľujem si desiatu a termosku s čajom, slnko je ešte trocha klamlivé a čaj padne vhod. Potom sa len vraciam po vlastných stopách naspäť.

Ide o veľmi vďačnú zastávku, nielen pre cestujúcich, ale aj rodičov s menšími deťmi, ktoré sa na lúkach môžu poriadne vyšantiť.