Poloha a príjazd

Samotný masív ponúka veľa možností strávenia voľného dňa, a preto ani vám, ktorí ste oblasť navštívili niekoľkokrát, možno nebude nič hovoriť názov Emmerberg. Ide o ruinu hradu z polovice 12. storočia, ktorá sa týči na kopci tesne pred stolovou horou a z Hohe Wandu je viditeľná, po dobrom zaostrení, voľným okom. Nuž posaďte sa do auta, vyrazte z Hohe Wandu smerom na Stollhof, Gaden, potom až na hlavnú cestu, kde nájdete malé parkovisko. Oproti nemu je krásna aleja, ktorá vás dovedie k lesu. No a odtiaľ je to k hradu len na skok.

Majitelia hradu

Emmerberg bol založený v polovici 12. storočia ako významný obranný hrad. Rodina Emmerbergových bola veľmi vážená a v krajine dôležitá. Vymreli v roku 1455 a opevnenia sa ujal Ludwig von Eckartsau. Majitelia sa menili až do doby, keď sa z hradu stala vojenská pevnosť. Obývaný bol do roku 1760 a od roku 1821 bol hrad využívaný ako dobrý zdroj kameniva (stavebný materiál) pre ľudí z okolia. V roku 1833 získal nového majiteľa, arcivojvodu Rainera, a dodnes je hrad a okolité lesy v súkromnom vlastníctve jeho potomkov.

Prístupová trasa

Od parkoviska vedie na opevnenie asfaltová cesta dlhá asi 1 km po úpätie lesa. Tu je potrebné sa dobre poobzerať kam ďalej, pretože vpravo vedie cesta priamo do rodinného súkromného areálu so žrebčínom a chodník vľavo vás pohodlne asi po 50 metroch privedie k informačnému panelu. Trasa je vyznačená červenou farbou a podľa chuti a času máte na výstup k hradu dve možnosti. Buď sa vyberiete k hradu priamou rovnou cestou po červenej značke miernym stúpaním do kopca, kedy k nemu prídete asi po pol hodine. Druhú možnosť ponúka náučný chodník, ktorým sa pustíte vľavo od informačného panela. Chodník obchádza horu a k hradu sa dostanete z druhej strany. Trasa trvá asi hodinu. Tak či tak, obe trasy sú zaujímavé, dobre schodné, ponúkajú krásne výhľady do okolia a po ceste nachádzate množstvo fauny a flóry.

Vstup na vlastné riziko

Do hradieb sa dá vstúpiť niekoľkými otvormi, ale niektoré sú zatarasené s oznamom prísneho zákazu vstupu. Hrad nie je totiž zrekonštruovaný a na každom kroku hrozí zrútenie sa stien alebo oblúkov. Preto odporúčame pohybovať sa vo väčšej vzdialenosti od stien, dávať si pozor pod nohy, pretože ľahko sa môžete prepadnúť niekde pod zem. Dier je tu totiž neúrekom a pokiaľ máte so sebou ratolesti, držte ich poriadne za ruku, aby vám neodbehli a nestalo sa nešťastie. Na to vás nakoniec upozorní tiež informačný panel.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ak ste už hore, nechajte sa unášať krásou pamiatky, ktorá na vás bude dýchať tajomnosťou a divokosťou. Hrad je aj s nádvoriami zarastený, všade sú však vyšliapané chodníky, po ktorých sa dá dobre pohybovať. Je dosť rozsiahly. Nájdete tam spleť chodieb a miestností, takže po chvíli nadobudnete dojem, že ste daným miestom viackrát prešli a ľahko tam poblúdite.

Zhodnotenie

Čo je však na mieste najúžasnejšie sú prekrásne panoramatické výhľady na protiľahlý Hohe Wand. Priam ako na dlani vidíte miesta, po ktorých ste sa možno pred chvíľou šplhali, alebo vás to navnadí tak, že sa na šplhanie po zaistených cestách dáte. Tak či tak, môžete byť spokojný, že ste navštívili ďalšie zaujímavé miesto dobre skryté očiam verejnosti.