Parkujeme v Marianke, najstaršom pútnickom mieste na Slovensku. Aj ten, kto by sa tu chcel len prejsť a pozrieť si niečo z histórie, sa nebude nudiť. Samozrejme, väčšina pamiatok má sakrálny charakter, ale nájdeme tu tiež zvyšky podzemnej bridlicovej bane.

Trasa

Marianka – dolina potoka Drmolez – lúka Stánisko – T. O. Jaskováci – kalvária – Svätá studňa – Mariánske údolie – Marianka

Schádzame schodmi na malé námestie a asi päť minút sledujeme červenú turistickú značku. Druhá odbočka za krčmou vľavo je naša. Dá sa orientovať aj podľa potoka. Ďalších desať minút stúpame popri ňom Potočnou ulicou. Na jej konci vchádzame do redšieho lesa a začíname kráčať priamo pri potoku Drmolez. Hneď tu nás čakajú pekné meandre. Preskočíme dva razy potok, lebo následne treba vystúpať pár výškových metrov na zvážnicu. Naozaj len pár, táto vychádzka je hračkárska, ale veľmi pekná.

Zimný les bez listov nám dovoľuje obdivovať meandre potoka jedným aj druhým smerom. Zvážnica postupne zase klesne a niekoľkokrát prekračujeme koryto potoka. Táto časť výletu sa najmladšiemu, takmer trojročnému účastníkovi veľmi pozdáva. Prekvapene registrujem zabudnutú modrú turistickú značku na strome. Vyššie vidím ešte ďalšie zatreté. Ani som netušila, že modrá viedla tadiaľto, teraz je kúsok vyššie, budeme sa ňou vracať.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Dolina sa postupne rozšíri a vystúpame nad potok, ktorý ostane po pravej strane. Prekonáva tu malý prah, na ktorom vytvára malé, ale pekné Vilmošove vodopády. Tie som si bola obzrieť minule, teraz to vzdávam, lebo sú od chodníka ďalej a pod snehom sú popadané konáre, nemám chuť si zvrtnúť nohu.

Pomaly sa lúčime s potokom a začíname podchádzať veľkú lúku Stánisko. Prejdeme k jej vzdialenejšiemu koncu a tam zamierime rovno hore. Z horného konca je pekný výhľad. Maťko protestuje proti brodeniu sa v snehu do kopca, tak ho lákam na desiatu v altánku. Žiaľ, z nosiča vyrástol už minulé leto, nedá sa nič robiť.

O chvíľu vidíme altánok T. O. Jaskováci. Trochu sa v ňom posilníme a obdivujeme výhľady, ktoré sa nám otvorili. Potom zbiehame dolu. Drobcovi sa ohromne páči letieť dolu kopcom v mäkkom snehu. Studené pristátie už menej. Pod kopcom sa ešte pozdravíme so snehuliakom a vnoríme sa do lesa. Sme na modrej značke. Vedie hneď popri valoch Velatického hradiska. To mi doteraz ušlo, ale následne som to zistila z našej galérie a z Bazinovho článku. Tak aspoň pridávam informáciu pre nasledovníkov. Záverečná časť túry je len strmé klesanie cez rozľahlú kalváriu do Mariánskeho údolia.

Zhrnutie

Ide o príjemnú vychádzku v každom ročnom období, či už na popoludnie alebo s deťmi. Kto má čas a chuť, môže si ju predĺžiť ako okruh napríklad po Malinský vrch, táto trasa vedie celá lesom. Tiež sa dá z modrej značky odbočiť na vrch kopca Bazgovič a pozrieť si výhľad na bývalé kameňolomy a okolité kopce, alebo navštíviť pamiatky v Marianke.