Vyrážame z obce Hundsheim. Neďaleko kamenného kostolíka je malé parkovisko, kde sme nechali vozidlo. Prvá časť výletu vedie po asfaltovej ceste, z ktorej sa rýchlo odpájame a po poľnej ceste prichádzame k miestu nazvanom Rotes Kreuz (Červený kríž). Dva majestátne stromy a kríž, stôl s lavicami, neďaleko prvá tabuľa náučného chodníka. Texty sú v nemčine, angličtine a slovenčine. Náučný chodník má pätnásť tabúľ, tie sú už len v nemčine a v nie úplne dobrom stave. Venujú sa poväčšine miestnym rastlinám. Nám však náučný chodník poslúžil aj v tomto stave, pretože deti sa predbiehali, kto nájde najbližšiu tabuľu, čo bolo veľmi užitočné najmä smerom do kopca.

Z tejto strany kopca sa nachádza prírodná rezervácia, vyhlásená v roku 1965. Vedci tu objavili viac ako 1000 druhov motýľov a predmetom skúmania sú aj jaskyne neďaleko nášho chodníka, najmä čo sa týka netopierov a nálezov z doby ľadovej (našla sa tu kostra nosorožca spred asi 500 000 rokov). Kto by si chcel viac prečítať o tomto území, môže na tomto odkaze a tiež na tomto odkaze.

Ako vo viacerých podobných lokalitách aj u nás, pasú sa tu kozy, ktoré tak bránia horským lúkam zarastať, čím zachraňujú jedinečný biotop. Vyrážame. Prvá časť trasy dosť prudko stúpa mladým listnatým lesíkom. Deti využívajú každú lavičku a striedavo sa obliekame a vyzliekame. Počasie je totiž veľmi premenlivé, slnko už so značnou silou sa schováva a vylieza spoza oblakov a do toho fúka silný vietor, takže na vetre s oblakmi máme na sebe tri vrstvy, v závetrí so slnkom krátke rukávy.

Pod sebou máme výhľady na obec Hundsheim a nizučký kopec Spitzenberg, ktorým Malé Karpaty končia. V diaľke sú neodmysliteľné vrtule veterných elektrární. Veľmi pekné miesto nielen s výhľadmi, ale aj skalami, ktoré okamžite fungujú ako preliezky, sa nachádza na mieste pamätníka, ktorý hovorí, že na tomto mieste sa na jeseň 1924 uskutočnili prvé bezmotorové lety.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Ďalšia časť trasy vedie po rozľahlej lúke, vietor sa do nás opiera statočne, ale pri odbočke náučného chodníka smerom dole pomerne rýchlo presvedčím zvyšok partie, že trocha vetra neprekáža a vrchol je neďaleko. A tak ešte zo desať minút stúpame lúkou k vrcholu, ktorý by sme popravde asi presne nenašli, ak by nebol vyzdobený ďalším krížom na bielom podstavci. Pozrieme si ešte na chatku Hundsheimer Hütte, postavenú v roku 2000, ktorá je plná turistov. Sadneme si na lavičku s výhľadom na Dunaj, ale rýchlo sa praceme do závetria, teda naspäť dole a do lesa druhou stranou náučného chodníka. Rastú tu rôzne zaujímavé rastliny, ale nemáme čas sa im venovať, pretože deti sa hrajú na pretekárske autá a sklon chodníka je poriadne strmý, takže jedno z áut prehráva bitku s gravitáciou. V lese je inak príjemne, lebo tu tak nefúka a určite poteší aj v horúčavách.

Pri tomto tempe sme veľmi rýchlo pri Červenom kríži, odtiaľto by sa dalo ísť ešte pozrieť jaskyňu Güntherhöhle aspoň zvonka (je uzatvorená, kľúč od nej sa dá požičať na obecnom úrade), ale deti už pýtajú obed a sú tiež unavené, tak máme motiváciu sa sem opäť vrátiť. Cestou domov si ešte z auta obzrieme Spitzenberg, ktorý chceme navštíviť minimálne ako geografickú zaujímavosť. V dedinách Prellenkirchen a Edelstal sú zase zaujímavé vínne pivničky, ktoré vyzerajú ako hobbitie domčeky.

Celý horský masív (kamaráti zo zvyšku Slovenska mi snáď odpustia tento termín) Hundsheimských kopcov (Hundsheimer Berg) je pretkaný rôznymi chodníkmi a značkami, daju sa tu absolvovať viaceré okruhy či prechody z jednej strany na druhú.