My sme sa tu vyskytli však z iného dôvodu. Soňa išla túru z Komjatnej do Švošova a my sme jej robili logistickú podporu, lebo sme mali len asi pol dňa a to by spolu s logistikou verejnou dopravou a deťmi unavenými z túry predošlý deň nevyšlo. Cestou do východiska Soninej túry nás zaujalo bralo priamo v strede dediny. Pri ceste nazad – keďže z Komjatnej cesta ďalej nepokračuje – sme sa tu s deťmi zastavili a strávili necelé dve hodiny.

Studničná

Studničná sa nachádza v nadmorskej výške 770 metrov a leží na okraji Šípskej Fatry, čo je podcelok Veľkej Fatry. Bola pôvodne samostatná obec, či skôr usadlosť, ktorú obývalo niekoľko rodín. V polovici 19. storočia administratívne splynula s neďalekou Komjatnou. Jej názov vznikol vďaka väčšiemu počtu vyvierajúcich horských a poľných studničiek. V súčasnosti je tu pár desiatok domov.

Skalka alias Sedem kostolov

Výrazné dolomitovo-vápencové bralo vyrastá priamo medzi domami a je produktom chočského príkrovu. Jeho výška dosahuje 30 až 80 metrov. Z vrcholu sú pekné výhľady na lesom pokryté kopce Šípskej Fatry, Malú Fatru s dominantným Veľkým Rozsutcom či Stohom, či Chočské vrchy. Okrem výhľadov zaujme aj bohatá vápencová horská flóra.

Nenáročný prístup je z jeho juhovýchodnej strany po chodníčku. Dá sa tu aj v pohode zaparkovať. Chodníček nás privedie k najvyššej skale, na ktorej je umiestnený kríž. Dá sa tu následne skalku obliezať z rôznych strán. Bezpečný prístup však nie je na každú vežičku. My sme sa tu nezdržali príliš dlho, lebo Maťkovi sa ešte stále nevyvinul pud sebazáchovy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Lúka s prístreškom a ihriskom

Rodičov poteší na mieste menšie detské ihrisko, ktoré sa pri našej návšteve blyšťalo novotou, či prístrešok so stolmi a lavicami. Vďaka zázemiu sa môže návšteva Studničnej natiahnuť na viac ako len autozastávku.

Zdroje: náučná tabuľa v Studničnej