Cez pandémiu práca síce stojí, ale na druhej strane sa s deťmi pravidelne cez pracovný a školský deň vyberáme niekam do lesa. Tentokrát sme sa rozhodli spoznať lokalitu bez značiek medzi Kuchyňou a Rohožníkom. Je tu toľko zaujímavostí, že sme ich ani náhodou nemohli stihnúť všetky v jeden deň.

Trasa

Rohožník, Baďura (horáreň) – Tri stodôlky (Tri stodúlky) – Bučková – Baďura (horáreň)

Za Rohožníkom odbáčame, zatiaľ autom, po modrej značke k rázcestníku Baďura, horáreň. Tu nechávame auto a vyberáme sa na asfaltovú cestu doprava. Na druhej výraznej zvážnici ju zasa opustíme. V teréne vyzerá všetko podľa očakávania. Z asfaltky odbočíme na veľkú lúku s posedom. Vedie k nemu vysoký vratký rebrík a hamujem deti, aby tam neliezli. Nie že by som im nedožičila zábavy, ale aby sa mi nedolámali.

Mierne stúpame hore okrajom lúky a potom mladinou. Vyjdeme na spodnom okraji menšieho rúbaniska, kde je nízky posed. Sem im dovolím vyliezť bez obáv. Je to skôr preliezka než posed. Deti vytiahnu nejakú tyčinku, keďže jedenie vonku je ich obľúbená činnosť, potom pokračujeme ďalej. V pláne sú najprv skaly, cestou dole duby.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Cestou minieme dva ďalšie posedy, deti ich s radosťou využívajú na šantenie. Potom nás už zvážnica privedie pod pásmo skaliek Tri stodôlky. Mne ako rodenej Záhoráčke sa viac páči Tri stodúlky, ale budeme spisovní. Skalka zvážnice podchádza, pozrieme ich teda od konca. Na hrebeňovku si s deťmi netrúfam, vraciame sa kúsok popod a potom vychádzame do sedla medzi skalkami. Odtiaľto sa dá vyliezť na skaly celkom bezpečne, takže aj deti si prídu na svoje. Pod skalami a aj priamo na nich rastú stromy, je to tu pekné, akurát mi chýbajú výhľady. Darmo preleziem celú skalu, výhľady nikde. Snažím sa niečo k tomu nájsť v našej mape a vychádza mi z toho, že ešte niekde pod zvážnicou je Lacova skala, z ktorej zrejme výhľad je. Z istých dôvodov sme však časovo obmedzení, takže môžeme ísť len na jednu prírodnú atrakciu. A rebríček jednoznačne vyhrávajú duby v jarnom šate.

Vraciame sa teda zo skál na zvážnicu. O chvíľu sme v zákrute, kde zavelím priamo hore na kopec Bučková (nie, nie Dubová, aj keď tu rastú). Moja mama si už zvykla, že nechodíme len po turistických značkách, dokonca aj že nechodíme po chodníkoch, takže sa bez slovka reptania s nami driape strmým kopcom. Pomáhame si zvieracími prťami. Deti sú nanešťastie veľmi hlučné, takže nevidíme ani veveričku, ale zjavne tu žije veľa zvierat. Pod stromami je to podupané a vyčistené ako v kurníku, všade množstvo chodníčkov.

Vyštveráme sa na kopec pod samotný vrchol. Stromy mi tu úplne vyrazia dych. Sú všelijako poskrúcané do priam umeleckých tvarov. Estetický zážitok. Až mi je zle, keď si predstavím, že toto nie je žiadna rezervácia. Dúfam, že to tu je dostatočne nedostupné.

Zo športového hľadiska by sme boli na vrchole kopca asi o sedem minút, ale reálne trvá asi polhodinu, kým poobdivujeme a pofotíme všetky duby. Oproti máme Vysokú, po ľavej ruke kopec Zámok.

Večer na FB pri fotkách z výletu prebehla diskusia, či tu naozaj rastú duby alebo aj buky, podľa mňa tu sú aj buky, tak si dovoľujem pripojiť komentár Petra Puchalu, riaditeľa Správy CHKO Malé Karpaty: "Bučková a Zámok tvoria komplex kyslomilných dubín na exponovaných svahoch. To ale nevylučuje, že tam nemôžu byť vtrúsené aj nejaké buky. Ide o staré porasty a niektoré jedince tam sú veľmi zaujímavé."

Aj výhľady od vrcholu sú pekné. Vôbec sa mi odtiaľto nechce. Keď sem nabudúce prídem preskúmať ďalšie zaujímavosti, presne sem pod vrchol si vyleziem a budem tu sedieť a sedieť. Ale teraz sa musíme pohnúť ďalej. Zbiehame z kopca opačnou stranou, teda ďalej akoby po hrebeni. Schádzame lesom, keď tu zrazu vpravo zbadáme akéhosi krokodíla s plochou papuľou. Maťko ide drevené zviera hneď preskúmať.

Potom ešte chvíľu klesáme do sedielka. Odtiaľto zbadáme peknú lúčku, a tak ešte zamierime na výbežok Bučkovej. Je tu tak krásne, že rozbaľujeme posledný dnešný piknik. Z lúky máme pekné výhľady na Vápennú.

Aj tento kopec je porastený peknými dubmi. Obdivujem ich cestou dole. Zliezame strmým kopcom okolo zvieracieho bahniska rovno na zvážnicu. Dúfala som, že mi ešte vyjde čas na susednú Jankovú, kde rastie prales, ale nestihla som. Pralesové zvyšky sú v okolí štyri, chcem ísť aj na kopec Zámok, plus tu sú zvyšky hradu nad Kuchyňou. Dnes len zbiehame k autu, ale snáď sa sem skoro vrátim.