Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Prisojnik a Razor od jazera Jasna
Prisojnik a Razor od jazera Jasna Zatvoriť

Túra Kranjska Gora – Koča v Krnici so synom

Koča v Krnici (1113 m) je horská chata nachádzajúca sa vo vrchnej časti doliny Velika Pišnica nad mestečkom Kranjska Gora na severe Slovinska. Je obľúbeným turistickým cieľom rodín s deťmi, ale aj východzím bodom pre viaceré vysokohorské túry.

Vzdialenosť
12 km
Prevýšenie
+313 m stúpanie, -313 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 2022
Pohoria
Slovinsko: Alpy (slovinsky Alpe) - Východné Alpy (Vzhodne Alpe) - Južné Vápencové Alpy (Južne Apneniške Alpe) - Júlske Alpy (Julijske Alpe) - Triglavský národný park (Triglavski narodni park)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1113 m n. m. Koča v Krnici
  • Najnižší bod: 810 m n. m. Kranjska Gora
Voda
Koča v Krnici, jazero Jasna
Doprava
Kranjska Gora (bus, parkoviská)

Júlské Alpy dostávajú svojej povesti od prvého dňa našej dovolenky. Počasie v nich je nevyspytateľné aj na konci augusta a predpovedať či odhadovať, ako sa vyvinie, nie je jednoduché. Pre hrozbu poobedného dažďa volíme na úvod len malú prechádzku od hotela Alpina, v ktorom sme ubytovaní, ku chate Koča v Krnici, kde si chceme dať obed.

Miesto, kde by sme sa mali napojiť nad hotelom na červenú značku, je zablokované stavbou nádrže alebo čističky. Musíme sa preto vrátiť nazad nad zadné hotelové parkovisko a hľadať inú možnosť. Popri asfaltke vedúcej k horskému priechodu Vršič sa nám ísť nechce. Prechádzame poza apartmánový dom a vidíme, že sme správne. Cestička vedie lesom popod elektrické vedenie a za pár minút nás privádza k odbočke na lanový most pre peších ponad riečku Pišnica. Ten je plne obsadený turistami, takže ho vynechávame a menšou okľukou lesom schádzame ku štrkovému korytu Pišnice. Vody je v nej máličko, koryto sa dá na niekoľkých miestach v pohode preskočiť alebo prejsť po kameňoch.

Od Pišnice vedú naše kroky k jazeru Jasna. Ide o umelo vytvorenú vodnú plochu, nachádzajúcu sa na sútoku Malej a Velikej Pišnice. Pri prvom pohľade to pôsobí, akoby boli jazerá dve, ale v skutočnosti sú obe časti prepojené kanálom. Vedľa jazera sa nachádza dolina Malej Pišnice, ktorá bola ako pralesná rezervácia vyhlásená za chránenú oblasť v roku 1951. V ťažko dostupných oblastiach by sme našli pozostatok pralesa, v ktorom rastú najstaršie a najhrubšie smrekovce na svete.

Dolinou Malej Pišnice viedol kedysi turistický chodník rovnako ako dodnes vedie dolinou Velikej Pišnice. V osemdesiatych rokoch bola dolina vo viacerých úsekoch zničená zemetrasením a následnými skalnými závalmi, preto je v súčasnosti ťažko priechodná. Na internete som však našla dobrodruhov, ktorí dolinou prešli až k vodopádom a cez Grlo (1457m) pokračovali na Slemenovu špicu (1911 m).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pri jazere je nádherne a od ubytovacích a stravovacích zariadení na jeho severnom okraji je úžasný výhľad na Prisojnik (2547 m) a jeho menšie Zadnje Prisankovo okno. Janino sa chce hrať vo vode, no ako sa blíži poludnie, teplota stúpa a postupne sa začína ozývať hlad. Dohodneme sa, že z chaty sa sem vrátime a kým si vychutnám poobednú kávu, on môže stavať priehrady a „džabať“ sa vo vode koľko bude chcieť.

Vraciame sa k asfaltke vedúcej k horskému priesmyku. Vzhľadom na to, že sme zišli k jazeru, nemáme inú možnosť ako prechádzať pomedzi odparkované autá a poza zvodidlá, kým sa dostaneme k odbočke do údolia Velika Pišnica. Keby sme boli bývali ostali na pôvodnej červenej, prešli by sme popod Ivje (928 m) a Škrbinjek (1341 m) lesom kúsok nad odbočku a popri autách by sme išli oveľa kratší čas. Neprekáža, našťastie tortúra netrvá dlho. Asfalt a hučiace autá i motorky nechávame za sebou.

Neviem, či je to celkovým suchom posledných rokov alebo je riečka Velika Pišnica štandardne málo vodnatá, no keby sme chceli, suchou nohou prejdeme jej korytom až k chate – samozrejme až na pár kaskád, ktoré umelo vytvoril človek a ktoré by sme museli obísť. Dolinka je to príjemná, stúpanie je mierne a hľadíme na Prisojnik a trošku bokom vpravo na hrebeň zostupujúci od Malej Mojstrovky (2332 m). Sme asi v dvoch tretinách cesty ku križovatke k Mihovmu domu na Vršiču (1085 m), keď míňame odbočku na Špik (2472 m). Tabuľa dole nás informuje, že na vrchol by to trvalo štyri hodiny. Ešte v júli som naň pozerala a zisťovala charakter výstupu a zostupu, no zdravotné problémy ma donútili plány prehodnotiť a výšľap na vrchol odložiť na iný rok. Odhliadnuc od štvorhodinového prudkého stúpania vedie od Špiku smerom ku Koči v Krnici v malom úseku hrebeňa popod vrchol Lipnice (2418 m) zaistená cesta, na ktorú si aj napriek klasifikácii A/B zatiaľ netrúfam.

Zvesela si vykračujeme ďalej, predbiehame rodinky s malými deťmi a tešíme sa na jedlo. Križovatka s chodníkom k Mihovmu domu je „zdobená“ starým bagrom. Odkláňame sa od koryta na cestu číslo 8 a vchádzame do pekného hustého lesa. Kým celou dolinou bolo stúpanie nebadateľné, tu ho v nohách začína byť mierne cítiť, hoci to nie je žiadna katastrofa.

Samotná Koča v Krnici je učupená medzi nádhernými skalnými masívmi a človek pomaly nevie, kam sa pozerať skôr. Špiku a Lipnici tvrdo konkuruje masív Škrlatice (2740 m), Razoru (2601 m) a predné skalné steny Prisojniku. Mať tak viac času a ochotnejších súputníkov, možno by som si to vystúpala aspoň pod sedlo Bovška vratica (2375 m), ale bez mobilu, ktorý som nechtiac nechala na Slovensku mi oddelenie sa od zvyšku rodiny nie je schválené.

Naobedujeme sa, oddýchneme si a rovnakou cestou sa vydávame nazad k jazeru Jasna. Prvý úsek nejdeme po cestičke č. 8, ale po tej, ktorou chodia aj cyklisti. V jej spodnej časti pri nás zastavuje auto záchranárov a pýtajú sa nás, odkiaľ sme. Chalani majú v rukách nálepky, na ktorých sú vyobrazené rôzne lesné zvieratá a chcú vedieť, ktoré by sa Janinovi najviac páčilo. Akonáhle vidím mihnúť sa medzi prstami vevericu, okamžite sa pýtam na tú. Záchranár mi ju podáva a Janinovi od radosti svietia očká. V škole chodí do triedy veveričiek, ale stavím sa, že TAKÚTO nálepku nebude mať nijaký spolužiak.

Fotogaléria k článku

Najnovšie