Kam ísť prespať na horskú chatu? Voľba padá na Chatu na Kľačianskej Magure, ktorú sme ešte nenavštívili. Nápad nadhadzujem doma. Syn Adam s výletom súhlasí, ak bude cieľom chata. Chvíľu to vyzerá tak, že pôjdeme iba v trojici (rodičia a dieťa), ale napokon sa, na moju radosť, pridáva aj manželova sesternica menovkyňa Janka so synom Riškom v rovnakom veku ako Adam (12 rokov), čo je ideálne.

Väčšinou si turistickú trasu prejdeme predtým, ako sa na miesta vyberieme s detvákmi, ale tentokrát to bude inak. Presný terén trasy nepoznám, a tak s Adamom pozeráme na youtube videá, aby som mu aspoň ako tak priblížila, čo nás asi čaká. Aj preto súhlasím s tým, že cieľom prvého dňa bude chata, a nie Suchý alebo Chata pod Suchým – tieto miesta prejdeme až na druhý deň túry. Budeme mať prvý deň dosť času na oddych, cieľom bude chata, ako si prial Adam, a bude dosť času na vychutnanie si atmosféry horskej chaty a jej okolia. Tešíme sa aj na jej kuchyňu a vychýrené šišky. Predpoveď počasia je ideálna, bez búrok a dažďa, takže lepšie počasie si ani nemôžeme priať.

1. deň

Turčianske Kľačany – Repištská dolina – hojdačka – Bučina – Chata na Kľačianskej Magure – lúka nad chatou

Osobný vlak z Čadce do Liptovského Mikuláša je ako stvorený na podobné turistické akcie. Pred 7.15 h sa všetci stretávame na stanici, plní odhodlania, s batohmi a turistickými paličkami. Vláčik nemešká. Vo Vrútkach po vystúpení z vlaku najprv zisťujeme, odkiaľ nám ide autobus. Zastávka je iba pár metrov od železničnej stanice, a tak máme ešte čas na kávu z automatu (termosku s kávou tentokrát neberiem, aby som čo najviac znížila hmotnosť batoha) a chalani si tiež dávajú nejaké dobroty. Autobusom prechádzame Lipovcom, odkiaľ vedie na chatu žltá značka. Práve ňou som išla svoju prvú hrebeňovku Malej Fatry naťažko s báglom na chrbte, ale to je veľa rokov dozadu a veru si zo žltej značky veľa nepamätám. Zelená, ktorú sme zvolili tentokrát, je o niečo strmšia a kratšia. Z autobusu vysadáme v Turčianskych Kľačanoch.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Turčianske Kľačany

Hneď pri autobusovej zastávke je smerovník zelenej značky. Sme v nadmorskej výške 395 metrov, chata je vo výške 1140 metrov. Je tu uvedený čas na chatu 2.15 h. Tento čas berieme ako orientačný, nemáme sa kam ponáhľať a svoje urobia ťažšie batohy dospelých. Turčianske Kľačany vyzerajú pekne, prechádzame popri peknej pôvodnej drevenej stodole. Zaujme nás tiež miestny kostolík. Je odomknutý, ale chalani sú nastavení na šliapanie, a tak si ho pozriem zvnútra niekedy inokedy, nechcem zdržiavať. Upozorňujem chalanov, aby neprepískli tempo, odporúčam im ísť skôr pomalšie a vytrvalo.

Míňame náučnú tabuľu a vychádzame na pekné lúčky, kde stretávame početné stádo oviec s pastierom a strážnym psom. Časovo ako na objednávku, ovce nám križujú chodník. Prehodíme pár slov aj s pastierom. Predbieha nás cyklista na e-bicykli. Za lúkou vchádzame do lesa. Od rána je slnečno a pekne, ako predpovedali, a tak sa tieň hodí. Les by nás mal chrániť pred slnkom pomerne dlho. Naše chrbty sa pod váhou 10-kilových batohov už začali potiť. Chalani si svoje batohy zatiaľ nesú, uvidíme, ako dlho. Zdá sa, že sa navzájom ťahajú, nikto nechce byť druhý. Riško je nižší, a tak má miernu nevýhodu. Chodník stúpa zatiaľ mierne a my si zvykáme na stúpanie. Sme v teritóriu medveďa, a tak sme naschvál hluční a držíme sa spolu. Križujeme cyklotrasu.

Repištská dolina

Ani sa nenazdáme a prichádzame k vyššie položenému smerovníku Repištská dolina. V opačnom smere schádzajú turisti. Sme v nadmorskej výške 700 metrov. Je tu prístrešok, kde práve odpočíva partia. Poniže chodníka je vyvedená voda, a tak sa občerstvujeme. Je dobré sa chladnou vodou umyť a schladiť. Chalani si dávajú aj niečo malé na energiu. Riško nechce ďalej niesť batoh, a tak mu ho mamina berie a dáva si ho spredu na seba, má tak batohy dva. Adam svoj batoh nesie ďalej, a dúfam, že si ho vynesie až na chatu. Pokračujeme ďalej. Po pár metroch križujeme cyklotrasu, ktorá má v tejto časti asfaltový povrch.

Vychádzame na čistinku a ideme krátko po bočnom neznačenom, ale prešliapanom chodníku s vysokým papradím. Podľa mapy by sa mal vyššie spojiť so zelenou značkou. Ktosi mrmle niečo o medveďoch, a tak sa radšej napájame znova na zelenú značku. Nasleduje strmšie stúpanie v širšom jarku. Je tu dosť mäkký podklad, čo nám nie veľmi vyhovuje, a tak vychádzame na vyššie položený kraj, kde je povrch pevnejší. Zhora sa práve valia cyklisti na horských bicykloch. Dobieha nás štvorica s dvomi deťmi – idú naľahko. Vychádzame na ďalšiu čistinku a prvýkrát sa pozeráme na obmedzené výhľady smerom do Turčianskej kotliny. Zdá sa, že máme celkom dobrú výšku.

Hojdačka pod Bučinou

Zrazu prichádzame k hojdačke a hneď je veselšie. Hojdačka je pripevnená o široký konár stromu rovno na kraji chodníka. Sme tu v tieni, a tak miesto využívame na kratší oddych a skladáme bágle. Chvíľu trvá, kým sa chalani pohojdajú do sýtosti. Napokon skúšame hojdačku aj dospelí, výskame ostošesť. Hojdačka bola jednoducho v správnom čase na správnom mieste. Odhadujem, že na chatu by to nemalo byť veľmi ďaleko. Pokračujeme lesom a v stúpaní sa dostávame do časti Bučina. Zábery chodníka si pamätám z videa, len na videu to nevyzeralo tak strmo. Nuž, chce to vytrvalosť.

Chalani idú skratkou, počujeme ich v družnom rozhovore, ktorý medzi sebou vedú aj napriek stúpaniu. My dospelí zostávame verní zelenej značke, ktorá tu robí dve serpentíny. Nad mini sa stretávame s chalanmi. Ideme otvoreným a občas kamenistým chodníkom, kde sa začína celkom dobre opierať slnko. Zrazu Riško rozhodí rukami od radosti, pozrie doprava pred seba a je zrejmé, že chata je na dohľad. Adam zareaguje podobne a ani sa nenazdáme, zostávame s Jankou vzadu. Nestačíme sa čudovať, koľko majú zrazu chalani energie. Ani im nestihnem urobiť fotku s chatou, už sú preč. Zľava sa pripája žltá značka a zakrátko sme pri chate.

Chata na Kľačianskej Magure

Zvládli sme to, sme v cieli dnešného dňa. Chodníkom vychádzame rovno pri terase pred chatou, kde sú voľné stoly. Rozkladáme slnečník, skladáme batohy, vymieňame spotené tričká a nechávame ich sušiť rozložené na tráve. Chalani chcú zahnať hlad, a tak vychádzame po schodoch do kuchyne a obzeráme, čo je v ponuke. Každý si dáva to, na to čo má chuť. Jedlo si o pár minút berieme z podobločnice, kam ho vykladá personál, nemusíme teda vchádzať do chaty. Pivo aj kofola sa čapujú v bufete dolu. Na chate pribúdajú ďalší turisti a je tu pomerne veľa cyklistov, mnohí sem vychádzajú na e-bajkoch. Verím, že je to výzva. Oddychujeme na terase a obzeráme si pohľady do doliny, neskôr sa ideme ubytovať. Dostávame dve izby po troch posteliach. Potom sa presúvame znova pred chatu pod slnečníky.

Lúka nad chatu plná čučoriedok s krásnymi výhľadmi

Majo odbieha a neskôr sa vracia so slovami, že lúčka nad chatou je plná čučoriedok. A tak ju po zvyšok dňa navštívime niekoľkokrát. Sú z nej krásne výhľady na Turčiansku kotlinu a na kopčeky Veľkej Fatry – spoznávam Rakytov, Borišov, Ploskú, Čierny kameň, Krížnu, Tlstú či Ostrú. Čučoriedky sú sladké a veľké a kríky sú od nich naozaj modré. Pre istotu sa stále rozprávame, okrem nás tu niet nikoho. Chalani si tiež niekoľkokrát vybehli na lúku. Potom sa vraciame na chatu a dávame si kávičku. Púšťame sa do reči s partiou z Vrútok, ktorá sem chodí pomerne často – v rámci súťaže Hybaj hore, na chate majú svoj pípač pre registráciu výstupu. Sú tu krásni psíci husky. Schádzame aj poniže chaty po fotku na miesto, kde sa otvára prvý pohľad na chatu. Na večeru ochutnávame klobásku a úžasné šišky.

Večer na chate

Ako odchádzajú poslední turisti, zostávame len tí, ktorí tu budeme spať. Sledujeme skláňajúce sa Slnko na oblohe a obzeráme si Martinské hole. Vychutnávame si večerný pokoj. Keď sa ochladí, vchádzame dnu do chaty. Ale nie nadlho. Keď sa zotmie, pozorujeme a fotíme zapaľujúce sa svetielka pod nami v kotline. Na Martinkách svieti červený vysielač. Sú to magické chvíle.

Čas dosť pokročil, je časť zaľahnúť, aby sme sa ako tak vyspali. Steny na izbách sú tenké, a tak šepkáme, aby sme susedov čo najmenej vyrušovali. Chalani spia prví. Mne to trvá dlho, radšej sa ani nepozerám na hodiny.

2. deň

Chata na Kľačianskej Magure – sedlo pod Suchým – Suchý – Príslop pod Suchým – Chata pod Suchým – Podhradské – Strečno

Ráno sa zobudím o 5.10 h a viem, že nezaspím. Najprv fotím z otvoreného okna tiene na Martinkách. Uvedomujem si, že ich svahy sú od skorého rána otvorené slnečným lúčom. Potom sa pár minút dolu v jedálni rozprávam s paňou, ktorá pripravuje skvelé šišky, ktoré chatu preslávili. Aj teraz ich ide pripraviť, aby boli ráno hotové. Vychádzame s Majom pred chatu a ideme sa pozrieť na lúku ranné fatranské výhľady a ochutnať z čučoriedok.

Keď sa vrátime, sú na terase prví turisti, ktorí sem vyšli. Jedna mamička hovorí, že prišla pre šišky deťom k raňajkám. Vstávajú aj ostatní z našej partie. Nechýba posilňujúca kávička pred chatou. Pred ôsmou ideme spoločne na raňajky. V ponuke boli párky, praženica či sladký variant s vianočkou a šiškou a k tomu čaj v termoskách. Tak si dávame energiu, budeme ju potrebovať. Potom sa dobalíme na izbách, pred chatou robíme rozlúčkové fotky a ešte pred deviatou odchádzame.

Traverz Kľačianskej Magury krásnym lesom

Prechádzame krajom známej lúčky a zakrátko vchádzame do lesa. Ideme mäkkým chodníkom, míňame tabuľku, ktorá pripomína staršiu chatu, ktorá tu kedysi stála a neskôr prameň s korýtkom na zadržiavanie vody. Prechádzame krásnym lesom, ktorý je divý a pôvodný, nie sú tu žiadne stopy po ťažbe. Staré padnuté stromy zostávajú ležať na zemi. Naozaj sa mi to tu páči. Na jednom mieste sa nám pomedzi konáre ukáže špička Malého Kriváňa. Držíme sa pokope, tu by ma veru medveď neprekvapil. Potom sa ukazuje pred nami zatrávnený svah - Suchý. Netrvá dlho a prichádzame do sedla pod Suchým.

Sedlo pod Suchým a Suchý

Pohľady na Suchý od sedla sú krásne, jeho trávnatým svahom sa kľukatí chodníček, ktorým budeme stúpať. Hore je to 165 výškových metrov. Tráva je iba zo strany, ktorou budeme stúpať, inak svahy Suchého pokrýva kosodrevina a stromy. Ešte v tieni sa fotíme a keďže vyjdeme na slnko, tí, čo nie sú natretí, sa natierajú opaľovacím krémom. Dávame si šiltovky na hlavy a odhodlane stúpame. V stúpaní nás predbieha dvojica mladíkov. Je tu pekná rozkvitnutá kvetena, všetko je krásne zelené, doprava mrknem ešte na dominujúci Malý Kriváň a potom sledujem chodník. Je fajn, že je sucho, za mokra by to tu bolo napínavejšie. Vrchnú časť Suchého čiastočne pokrýva kosodrevina.

Hádžem dolu očkom na sedlo, ale nefotím, chcem byť čo najrýchlejšie hore. Zakrátko sme na vrchole, a tak máme to najväčšie stúpanie na trase za sebou. Obzeráme si výhľady, nechýba vrcholová ružica. Všímame si Ľadonhoru so Stenami a ďalšie kysucké pyramídy, ktoré sú odtiaľto veru riadne maličké, nechýba pohľad k vodnému dielu pri Žiline, tiahle Martinské hole a zalesnenú divá Kľačianska Magura, odkiaľ sme prišli. Veľká Fatra je v najväčšom opare a smeje sa na nás aj Veľký Choč. Malý Kriváň s časťou malofatranského hrebeňa je úžasný. Svahy zvažujúce sa dolu zo Suchého vytvárajú peknú hlbočinu. Robíme si fotky. Pozeráme na časti, kam budeme klesať. Že to bude zaberák na kolená, je jasné. Vôbec sa mi odtiaľto nechce, lebo dole bude zvyšujúca sa teplota.

Zostup na Chatu pod Suchým

Chalanom vravím, že po strmom zostupe do Príslopu pod Suchý to bude jednoduchšie, a tak sa sústreďujeme na zostup. V strmáku stretávame menšie skupinky. Ako-tak sa nám darí na úzkom chodníku v kosodrevine vyhýbať. Jeden mladý otecko vynáša na chrbte nosič s dieťaťom. Naše kolená dostávajú zabrať a viem, že si zarábam pri brzdení na svahu, keď idem viac do kolien, na svalovicu. Konečne sme v sedle, nasleduje príjemný traverz lesa, ktorý niektorí poznáme zo spomínanej prespávačky. Les v týchto miestach je pekný, o čosi viac uhladený a kultivovaný ako na Kľačianskej Magure.

Vychádzame na známu lúčku, kde sa nám v spätnom pohľade ukazuje Suchý a časť malofatranského hrebeňa, a tak sa ešte fotíme. Lúky sú krásne zakvitnuté, nechýbajú ani biele margarétky. Potom nasleduje krátky prudší zostup k chate, objavujeme ďalšie pekné kvietky, ktorých názov neviem. Ako sme predpokladali, teplo sa zvyšuje. Hurá, sme pri chate. Všímam si opravenú terasu pred chatou, ale zatiaľ je ešte bez slnečníkov, a tak mierime dnu do chaty schovať sa pred slnkom. Chalani zaháňajú hlad. Potom sa presúvame von, aby sme sa dospelí mohli najesť z vlastných zásob, ktorých máme ešte neúrekom. Vravíme si, že by sme mohli stihnúť osobný vlak o 15-tej. Ešte sa zapisujeme do knihy, kontrolujeme, či máme dosť vody, kupujeme si magnetku a potom dávame batohy znova na plecia.

Zostup do Strečna po modrej značke

V porovnaní so Suchým je klesanie oveľa miernejšie. Debatujeme, a tak cesta uteká celkom rýchlo. Nevýhodou je, že so znižujúcom sa nadmorskou výškou sa zvyšuje teplota. Stretávame pešiakov, ktorí vychádzajú na chatu, aj cyklistov. V tom teple im to vôbec nezávidím. Nás poteší prameň pod Starhradom. Teplo na nás najviac udrie na vypečených lúkach pred Nezbudskou Lúčkou, ktorými ideme najkratšou červenou značkou. Volíme rýchlejšie tempo, ešte nás čaká malý kopček, kadiaľ vedie krížová cesta a potom netrpezlivo vyzeráme zastávku v Strečne. Máme časovú rezervu, a tak ešte oddychujeme v tieni kríkov.

Majo okrem lístkov kupuje za odmenu nanuky. Len sa po nich zaprášilo. Náš osobák prichádza bez meškania, vchádzame do pomerne prázdnych vagónov a teší nás chladnejší vzduch klimatizácie. Sme radi, že nemusíme prestupovať v Žiline. Z vlaku vychádzame do rozpáleného mesta. Fuuuuuú, je fakt teplo. Zvyšok dňa trávime v chládku domu.

Záver

Výlet s prespatím na chate bol výborný nápad, utiekli sme pred teplom. Chalanom sa páčilo, večerná atmosféra a nočné pohľady na svetielka do Turčianskej kotliny nemali chybu. Výstup na Chatu na Kľačianskej Magure išiel prevažne v tieni, čo bola výhoda. Tým, že sme nemuseli prvý deň zostupovať, sme sa unavili menej. Som rada, že sme videli na vlastné oči a zažili divoký les v okolí Kľačianskej Magury. Výstup na Suchý po trávnatom a suchom svahu bol pekný a výhľady zhora boli pre nás všetkých odmenou. To, že boli čiastočne v opare je primerané letu. Ohľadom toho, čo sme niesli v batohoch, sme sa poučili, že netreba brať toľko vlastného jedla. Všetci radi uprednostnia jedlo na horských chatách.

Nuž, boli to krásne prežité chvíle a za námahu to určite stálo. Aj dva dni svalovice, ktoré nasledovali, sa dali vydržať.

Veľké ďakujem patrí členom našej turistickej skupiny, obom chalanom, ktorí to s nami vydržali (ha, ha, ha) a bez ktorých by to nebolo ono. Veľké ďakujem patrí aj personálu oboch navštívených horských chát, ktorí sa s nadšením starajú o ich fungovanie a o to, aby boli turisti, cyklisti a všetci milovníci prírody spokojní.

Radi prídeme aj nabudúce – žeby na bicykloch? Necháme sa prekvapiť...

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek