Nová Hiking kniha Turistika s deťmi vás prevedie všetkým, čo treba vedieť a mať nachystané pred tým, ako vyrazíte s deťmi na hory. Jej súčasťou je turistický zápisník, tzv. cancák. Vyšla v spolupráci s vydavateľstvom N Press.

Zásadnou otázkou pri túrach s deťmi je motivácia. Jej zdrojom môžu byť atrakcie, ktoré ste si naplánovali navštíviť a deťom ste ich vopred ukázali na fotkách. To je motivácia, ktorú potrebujete na to, aby si deti boli ochotné privstať a načas vyraziť na túru namiesto povedzme sledovania seriálov alebo točenia sa na pumptracku.

Popri udržiavaní motivácie atrakciami je nutné venovať sa udržiavaniu detských telíčok v optimálnej pohode. Jednak správnym oblečením a jednak pravidelne dávkovanou stravou, sladkosťami a pitím. Uvedené faktory sú dôležité na to, aby nedošlo k demotivácii. Deťom nesmie byť príliš teplo, zima, nesmú byť hladné ani dehydrované. Všetko musíte vyriešiť vopred, lebo ak pocítia hlad, či dehydratáciu, už bude neskoro a bude to znamenať predčasné ukončenie túry.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

S nastavením motivácie začnite v predstihu

Ak sa chystáte na horskú dovolenku či víkend, veľa sa s deťmi o destinácii rozprávajte. Čo všetko zaujímavé sa tam nachádza. Prečo idete práve tam. Čo ste tam v minulosti zažili. Ukazujte fotky, veľa fotiek. Pomôcť si môžete tiež cestopisnými knihami.

Ak niekam chodievate bez rodiny, povedzme skialpovať alebo liezť, či robiť náročné výstupy, po návrate o tom deťom podrobne porozprávajte a premietnite im fotky. Keď potom príde otázka, či by ste ich tam vzali, máte dopredu pripravenú pôdu. Deti totiž chcú robiť to, čo robia ich rodičia.

Pred konkrétnou túrou, keď si robíte prípravu, poukazujte deťom fotky a podrobne im porozprávajte, čo všetko na túre bude. Keď dieťa nejde do neznáma, lepšie sa naštartuje. Dobre si však overte fakty. Nesľúbte deťom občerstvenie na chate, ktorá potom bude zavretá.

Sladkosti dajte deťom na začiatku túry

Častou chybou rodičov je sľúbiť sladkosti až na kopci. Úvod túry je správny čas, keď je dobré dať deťom voľnú ruku, aby zo svojich batôžkov zjedli toľko sladkého, koľko budú samy chcieť. Zaplaví ich cukor, zlepší im náladu a dodá energiu na začiatok túry, ktorý je motivačne najnáročnejší. Dôležité pritom je, aby sladkosti, ktoré budú jesť, neurobili viac škody ako úžitku. Dobré sú keksíky, horalky, čokoláda, čokoládové tyčinky, müsli tyčinky, domáce ovsené sušienky, koláče, medovníky či perníky, sušené ovocie. Pokojne v množstve, ktoré bežne nemajú dostupné. Spoja si tak turistiku so sladkosťami a ochotne pôjdu aj nabudúce. Cukor pritom poľahky vybehajú počas túry.

Vyhnite sa konzumácii hroznového cukru. Dodá síce energiu veľmi rýchlo, no tak rýchlo, ako efekt nastúpi, aj odznie a dieťa na tom bude ešte horšie ako predtým. Hroznový cukor v dostatočnom množstve je však dobrá položka do lekárničky pre prípad, že je dieťa na konci túry vyčerpané. Cukor treba podávať po troške v krátkych, no pravidelných intervaloch. Množstvo si rozpočítajte tak, aby vám vydržal až do cieľa.

S jedlom, ktoré má dieťa vo svojom batohu, rátajte ako s jedlom navyše. Všetko, čo treba mať so sebou, neste vy. Občerstvenie do svojho batoha by si malo dieťa pripraviť samo. Motivujte ho, aby myslelo na celú túru. Aj počas túry sa snažte deťom prízvukovať, že síce majú možnosť zjesť hneď všetko, čo chcú, no nech sa snažia myslieť aj na to, že nejakú tyčinku budú chcieť aj o dve-tri hodiny. Na začiatku to zrejme nepôjde, no časom si deti samy uvedomia, že sa o seba musia postarať.

Myslite aj na slané jedlo

Na vrchole či v inom cieli odporúčame zjesť bežnejšie jedlo, optimálne slané, aby sa prestriedalo so sladkosťami. Dobrá je hustá strukovinová polievka na horskej chate, „lepeňák“ alebo expedičné jedlo, ktoré sa pripravuje zaliatím horúcou vodou. Vtedy potrebujete varič, no dobrodružná príprava jedla môže dobre poslúžiť aj ako motivácia. Nám sa v čase covidu osvedčili termosky na jedlo, kam sme si dali zohriatu polievku – buď z domu, alebo kúpenú na horskej chate cez okienko.

Počas túry dbajte na pitný režim

Optimálne je piť často a v malých dávkach, čo je niekedy zložité ustrážiť u seba aj u detí. My si na športových hodinkách obvykle nastavíme upozornenie na každú polhodinu. To je občas príliš často, takže niekedy zastávku vynecháme, no využijeme to aspoň na to, aby sme zistili, či deti nie sú smädné. Upozornenie sa na hodinkách zvyčajne dá nastaviť buď časovo, alebo podľa prejdených kilometrov, alebo zdolaného prevýšenia. Využite metódu, ktorá vám viac vyhovuje.

Keď začnú deti pociťovať smäd, je neskoro. To isté platí aj pre pitný režim dospelých – myslite teda aj na seba. S dehydratáciou môže prísť minimálne zlá nálada, ak nie horšie stavy. My so sebou vždy nosíme malý skladací hrnček v bočnom vrecku batoha, aby sme sa mohli napiť z každého dobrého zdroja vody. Najmä vo vyšších horách je studničiek či bystriniek dostatok na to, aby si človek každú polhodinu až hodinu srkol osviežujúcej chladnej vody.

V zime je dohľad nad pitným režimom ešte dôležitejší ako v lete. V dôsledku chladnejšieho počasia menej pociťujeme smäd, preto stúpa riziko dehydratácie. S ňou sa zvyšuje riziko rýchlejšieho nástupu únavy a zhoršenia termoregulácie, ktorá môže viesť k podchladeniu. Preto treba deti aj seba do príjmu tekutín nútiť. Vaším spojencom budú športové hodinky, ako píšeme vyššie.

Do termosiek dávajte sladký čaj, ktorý deťom chutí viac ako čistá voda, a tak ho aj viac vypijú. Čaj zarábajte v optimálnej konzumnej teplote, nie vriaci. Deťom sa nechce čakať, kým čaj vychladne, a čistý sneh na schladenie nemusí byť poruke. Ak nie je príliš chladno, môžete so sebou vziať fľašu s vodou, ktorou horúci čaj zriedite.

Ak je na trase horská chata, vypočítajte si spotrebu tak, aby ste mali na chate prázdnu termosku, a tam ju doplníte čerstvým chatárskym čajom. Býva presladený, no deti ho milujú. Ak sa čaj nedá doplniť na chate alebo v bufete počas túry a na trase je spoľahlivý zdroj vody, vezmite si varič. S topením snehu nepočítajte, je to síce lákavé, no trvá to veľmi dlho a spotrebujete pritom veľa paliva. Navyše v okolí turistických chodníkov môže byť sneh znečistený.

Kontrolujte tepelný komfort

Počas túry pravidelne kontrolujte, či dieťaťu nie je zima. Pýtajte sa, no ešte lepším indikátorom sú ruky. Ak sú studené, pridajte zatepľovaciu vrstvu, napríklad mikinu. Keď je telu zima, začne znižovať prítok krvi do periférií, a preto problém zriedka vyriešia hrubšie rukavice. Druhou možnosťou je pridať čiapku alebo vymeniť ju za hrubšiu. Cez hlavu totiž telo stráca veľa tepla. Tepelný komfort môžeme ďalej vylepšiť podaním teplého čaju spolu s kúskom čokolády.

V lete zas dbáme o to, aby nebolo dieťaťu príliš teplo. Kontrolujeme, či sa nezačína potiť na chrbátiku. Prehrievanie vidieť aj v tvári. Vtedy vyhľadáme tieň, dáme si prestávku a vodu.

S deťmi sa na túre veľa rozprávajte

Naštudujte si trasu tak, aby ste počas túry vedeli veľa rozprávať o lokalitách, cez ktoré prechádzate, a o tom, čo deti práve vidia. Dobrým pomocníkom sú náučné chodníky. Žiaľ, nie všetky majú tabule písané prístupným jazykom. Ak toto nevyjde, pripravte si iné témy. Naše deti majú veľmi rady rozprávanie o lese, o tom, prečo treba prírodu chrániť, prečo je v národnom parku dôležité nezasahovať, ako vyzerá lesná monokultúra, ako vyzerá prirodzený les, čo je prales, kde sa dá vidieť a podobne. Učíme ich rozoznávať druhy stromov. Ak sami neviete, kúpte si obrázkovú knihu a spoločne spoznávajte druhy priamo v teréne.

Úspech môže mať vymyslená rozprávka napasovaná na aktuálnu lokalitu. Povedzme drak v Deravej skale, ktorý uniesol princeznú a obyvatelia lesa ju pomáhajú hľadať. V Tatrách zas rozprávanie o horskej službe, jej zásahoch a o tom, aká je dôležitá bezpečnosť, aby po nás horská služba nemusela prísť.

Turistika je kvalitný čas, keď vás deti majú kompletne pre seba. Môžete to poňať ako čas, keď sa vás môžu spýtať na hocičo, čo ich zaujíma. Kvalitná túra s deťmi sa pozná podľa toho, akí ste vyčerpaní z rozprávania. Pripravte sa aj na meno, mesto, zviera, vec alebo hádanky, či vtipy, keď sa témy dočasne minú.

Trasu túry majte dokonale naštudovanú

Ak sa dieťa opýta, kedy tam už budete, odpovedajte pravdivo. Ak neviete, povedzte to. Vyvarujte sa však toho, aby ste povedali niečo, čo vyjde najavo ako nepravdivé. Dieťaťu je jedno, či ste to urobili zámerne alebo nedopatrením, bude preň demotivujúce, že sa na vás nemohlo spoľahnúť. V začiatkoch spoločnej turistiky sú preto lepšie trasy, ktoré sami dobre poznáte a presne viete, kedy čo príde. Je to dôležité aj preto, že ak lokalitu dobre poznáte, budete ako rodič vo väčšej pohode, ľahšie zvládnete prípadné nepríjemnosti na trase a naplno sa môžete venovať deťom a ich otázkam.

Vyberte trasu, ktorá má po ceste zaujímavosti

Atrakcie si dobre naštudujte, aby ste o nich počas túry vedeli rozprávať. Nám sa ako motivácia najviac osvedčili horské chaty. Plánujeme na nich dlhšiu pauzu, ako je nevyhnutné. Často je tam totiž možnosť zahrať si človeče alebo karty. Po ceste deťom rozprávame, kto je chatár, odkedy tam je, aká je chata stará, z akého zdroja vyrába elektrinu, či je v prevádzke celoročne a podobne.

Jaskyne a hrady sú obvykle na kopci a sú dobrým cieľom túry alebo zaujímavou zastávkou. Rovnako je dobré nespoliehať sa až na informačné tabule či sprievodcu na mieste, deti sa budú vypytovať už po ceste tam a najmä menším to môže pomôcť zvládnuť výstup.

Technické atrakcie a náučné chodníky

Zaistené trasy, rebríky, stúpačky, náučné chodníky, rozhľadne. Tieto atrakcie vyberáme v závislosti od veku dieťaťa. Väčšie trénované deti pokojne vezmite do prielomu Hornádu, menšie potešia napríklad Dolné diery nad Terchovou, kde sa kráča prevažne po drevených mostíkoch.

Náučné chodníky sú dobré ako príbeh na pokračovanie, keďže na nich býva viacero tabúľ. Niektoré z nich sú doplnené rozhľadňou alebo drevenou lávkou, či interaktívnou tabuľou. Napríklad na tabuli náučného chodníka pri Morskom oku vo Vihorlatských vrchoch si môžete pustiť zvuky divožijúcich zvierat. Na iných chodníkoch sa dajú pozrieť ukážky rôznych druhov dreva, zvyšky horského vodovodu a podobne. Rozhľadňa je vhodná aj ako samostatný cieľ.

Historický vlak

Podobne ako lanovka sa dá s túrou skombinovať niektorá z historických lesných či ozubnicových železníc. Naše deti milujú verejnú dopravu, a tak ich motivuje aj možnosť odviezť sa na túru a z túry akýmkoľvek vlakom či autobusom.

Hrajte geocaching

Geocaching je celosvetová hra, kde pomocou GPS hľadáte skrýše, tzv. kešky. Tvorcovia ich dávajú na zaujímavé miesta. Či ste v lokalite, ktorú nepoznáte, alebo vo svojom rajóne, kešky sú výborným zdrojom zaujímavých tipov, ktoré by ste si inak nemuseli všimnúť. Okrem toho, že pomôžu pri plánovaní trasy, poslúžia aj ako motivácia počas túry. Deti pôjdu so šípkou v telefóne hľadať poklad. Ak ste hru ešte nehrali, v rámci prípravy si nainštalujte aplikáciu do telefónu a zaregistrujte sa, aby ste to neriešili na túre. Vezmite si pero na zapísanie sa do zoznamu v keške a aj malé drobnosti, ktoré v keške môžete nechať, ak si z nej deti budú chcieť niečo vziať. Platí zásada, že výmena musí byť primeraná. Ak vás hra chytí, môžete si spraviť rodinné SWG (Slovak wooden geocoin) s vlastným obrázkom a nápisom, ktoré môžete do kešiek dávať. Ide o personalizované drevené mince určené na geocaching.

Zbieranie vrcholov alebo chát

Zbieranie vrcholov je výborná aktivita v pohorí, ktoré máte v blízkosti domova. Môžete si spraviť vlastný projekt alebo sa zapojiť do niektorého existujúceho. Klub slovenských turistov vydáva odznaky, ktoré získate, ak pozbierate stanovené vrcholy. Napríklad oblastný turistický odznak (OTO) 24 vrcholov v Bratislavskom samosprávnom kraji alebo turistický tematický odznak (TTO) 13 malokarpatských sedemstoviek. Podobne sa dajú zbierať aj horské chaty. Ako suvenír môžete kúpiť magnetku alebo zbierať pečiatky do turistického zápisníka (tzv. cancáka).

Prírodné atrakcie

Svojim deťom sa zavďačíme akýmkoľvek potokom. Obľúbenou zábavou je púšťať v ňom konáriky. Treba rátať s tým, že dieťa chce ísť až na kraj potoka a môže sa nechtiac alebo cielene zmáčať. Počas teplejších dní radšej synom dovolíme ísť do vody, aby sme uchránili ich oblečenie a obuv pred premočením. Náhradnými ponožkami, nohavicami a tričkom v batohu nič nepokazíte. Pozor, v národných parkoch a rezerváciách nevstupujeme do potokov ani do plies. Samostatnou atrakciou je vodopád.

Skaly sú rovnako príťažlivou atrakciou ako potok, a ak sú bezpečné, deťom na ne dovoľte vyliezť. Obľúbené sú aj padnuté kmene stromov, ktoré môžu poslúžiť ako kladina, či rozložité stromy s nízko posadenými konármi, kam sa deti rady štverajú. Ďalšou výzvou môže byť cupkanie dieťaťa po padnutom strome nad nie veľmi hlbokým žľabom.

Turistické značky

Hru „kto prvý uvidí značku“, pozná hádam každý turista, ktorý chodil na túry s vlastnými rodičmi. Bezpečne vieme, že to funguje, a tak to nejaký čas úspešne používame aj na vlastných deťoch. My sme zaviedli ešte „ťap na značku“, ktoré drobcov baví od najmenšieho veku doteraz. Znamená to, že keď prídeme k turistickej značke, dieťa vezmeme na ruky a ono dlaňou tľapne na značku. Nevýhodou dlhších trás je svalovica ramenných svalov rodiča. Staršie deti si vyskočia alebo už bez problémov dočiahnu na značku samy. Variantom pri súrodencoch je „kto prvý ťapne na značku“.

Zaveďte si turistický zápisník, tzv. cancák

Každej túre venujte jednu stranu. Zapíšte si tam jej dátum, stručne trasu, vzdialenosť a prevýšenia. Na horských chatách nájdete chatárske pečiatky, zbierajte ich, deti to bude baviť. Časom vám aj samy budú navrhovať, kam by ešte išli po pečiatku. Do cancáka si môžu niečo nakresliť. Budete mať vďaka tomu pamiatku na spoločné túry.

Zaujímavé sú pečiatky z múzeí, lesných železničiek či jaskýň, ktoré sa dajú skombinovať s túrou. Do cancáka sa dajú lepiť vstupenky či lístky z lanovky alebo historického vláčika. Staršie dieťa si zápisník môže urobiť samo. Iným variantom sú magnetky na chladničku.

Opekanie

Ak ste v lokalite, kde nie sú historické vlaky, jaskyne ani náučné chodníky, môžete si naplánovať teplý obed upečený nad vlastnoručne založeným ohníkom. Pribaliť si môžete špekáčik, klobásku, slaninku, cibuľu, kečup či horčicu. A hlavne dostatok chleba, ktorý najmä menšie deti opekajú najradšej. Nezabudnite si nožík a doštičku.

Treba dať pozor na to, aby ste opekali len na miestach na to určených a aby nebol aktuálne vydaný zákaz kladenia ohňa, čo sa stáva najmä v letnom období s dlhšou periódou sucha. Pred odchodom z miesta opekania oheň uhaste. Nerobte veľkú vatru, ktorá bude dlho horieť, ale veľkosť ohňa prispôsobte tomu, ako dlho pri ňom plánujete ostať. Oheň dobre uhasíte tak, že necháte dohorieť všetko drevo, rozhrabete pahrebu a zalejete vodou. Dobré sú preto opekacie miesta v blízkosti potoka alebo prameňa.

Rozšírte turistický tím o ďalšie deti

Čím viac detí, tým lepšie sa spolu zahrajú, no o to menej možno prejdete. Optimálne je, keď majú kamaráti či bratranci a sesternice podobnú kondíciu. Ak ju majú výrazne nižšiu alebo ich tak dobre nepoznáte, zakomponujte do túry návštevu lúky, kde sa dá dobre hrať. Vy toho síce veľa nenachodíte, no deti sa tak vybehajú, že to bude mať pre ne podobný efekt. Dôležité pritom je, že aktivita bude v prírode.

Pomôcky na hranie a výskum

Do tejto kategórie radíme predmety, ktoré si prinesieme z domu a pomôžu nám deti zabaviť počas túry. Patrí sem ďalekohľad a fotoaparát, s ktorými môže narábať dieťa, sklenená nádobka s lupou, do ktorej môže zbierať rôzne lístočky alebo chrobáčiky a pozorovať ich. V závislosti od ročného obdobia a terénu môžeme so sebou zobrať lietajúci tanier či lopatu na sánkovanie. Lopata je dobrým spestrením v nižších pohoriach, ako sú napríklad Malé Karpaty. Je ľahká, dá sa pripevniť na batoh, a ak narazíte na vhodný kopec, dieťa sa rado povozí. Vo vyšších pohoriach so strmšími svahmi to však neodporúčame.

Dobrá je tiež lopta, ak vás výlet zavedie na rovinatú plochu. Mladším deťom sme nosievali menšie odolné autíčko, ktorým pri každej pauze jazdili po najrozličnejších povrchoch, a ľahkú knihu.

Zaujímavým okorenením známych turistických miest je, keď si ich vyskúšate v noci. Či už ako súčasť dlhšej túry, na ktorú vyrazíte neskôr, alebo ako cielený nočný pochod. Dbajte však na to, aby ste sa vybrali na nočnú túru tam, kde to nie je zakázané, a na území, ktoré dobre poznáte. Obmedzenie pohybu v noci býva bežné v národných parkoch.

Vyhodnotenie túry

Po každej túre sa detí spýtajte, ako sa im páčila, ktoré miesta boli zaujímavé a chceli by sa na ne vrátiť alebo čo ich až tak veľmi nebavilo. Môžete to urobiť počas návratu autom alebo doma pri večeri. Získate tak cennú spätnú väzbu na ďalšie plánovanie.

Fotogaléria k článku

+8 ďalších fotiek