Prázdniny v škôlke pred pár dňami začali a s mužom doma dumáme, čím našim dvom detvákom spestriť dni. Na dnes hlásia premenlivé počasie, postupne sa má rozpršať, ale na juhu Slovenska zrážky budú len výnimočne. To nám hrá do karát, naším dnešným cieľom je zrúcanina hradu Šomoška a cestou nevynecháme kamenné more a Kamenný vodopád.

Trasa

Šiatorská Bukovinka, parkovisko pri Šimonovej veži (vstup na NCH Šomoška) – Krúdyho prameň pri rybníkoch – rázcestie Bukovinský potok – Kamenný vodopád – Kamenné more – zrúcaniny hradu Šomoška a späť

Ráno sa u nás preháňajú na oblohe ťažké mračná. Pochopiteľne, pribalím deťom aj nám pršiplášte, podľa toho, ako to vonku vyzerá, ich s veľkou pravdepodobnosťou využijeme (figu drevenú, nakoniec sme ich vynosili). Balím nám ľahkú desiatu: deti najviac ocenia obyčajný rožok s maslom (ešte aj syr mladšiemu prekáža). Staršia dcéra mi neskôr ukoristí šunkový rožok, ktorý som chcela ja. Plus beriem plnú dózu dyne a ide sa. Pri nástupe do auta sa rozprší. Stále verím predpovedi počasia o výnimočnosti zrážok v našom cieli. Z auta obdivujeme "Údolie žeriavov", ako ho teraz zvyknú nazývať: úsek rozostavanej rýchlostnej cesty R2 v smere Podkriváň - Mýtna. Pokračujeme cez Lučenec a okolo Fiľakova. Navigácia nás síce poslala do maďarskej obce Šomoška (Somoskő), no my sme zaparkovali pri Šimonovej veži na našej strane v katastri obce Šiatorská Bukovinka.

Privítal nás milý pán predávajúci vstupenky, zároveň nám na mape popisuje alternatívy trás. Pri jednej zo zastávok pri troch jazierkach nás upozorní, že priemerne z nich za sezónu lovia tri deti, a túto sezónu ešte nelovili žiadne (pozerajúc na našu 5-ročnú a 3-ročného). Vzduch je v lese príjemný a zrážky zatiaľ nedorazili. V Bukovianskom potoku s deťmi hľadáme raky, o ktorých sa zmieňuje jedna z popisných tabuliek. Žiadneho sme síce nenašli, no už aj nás upútavajú tri jazierka (už chápem prečo odtiaľ pravidelne lovia spadnuté deti). Z diaľky vyzerajú ako trávnaté plochy pokryté vrstvou sýtozeleného povlaku. Pri jednom z jazierok sme sa osviežili pramenitou vodou z Krúdyho prameňa. Nie je to síce minerálna voda, ale chutí nám.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Lesný chodníček je stále skôr prechádzkového charakteru, až asi po hodine (naším tempom) sa začína pomerne prudké stúpanie zmierňované stupňami a schodíkmi. Vystupujeme ďalej a po pravej strane sa nám odkrýva pohľad na otvorené kamenné more. Jednotlivé kamene sú tak pravidelné a rovnaké, akoby ich na mieru vytesali a vysypali z desiatok až stoviek nákladiakov. Zočili sme aj jaštericu, vyhrievajúcu sa na slnku (pršiplášte stále oddychujú na dne ruksaku a súdiac podľa hrejúceho slniečka aj budú).

Za ďalším stupákom sa nám otvára výhľad na Medvediu horu (659 m, Medves / Veľký medveď) na jednej strane a očakávaný Kamenný vodopád na druhej. Skutočne je unikátny. Vyzerá ako odliaty z betónu do vopred pripravených 6-uholníkových foriem. Nádhera. Deťúchy sú fascinované kamennými stupienkami, ale hlavne dcérka už sa ponáhľa ďalej na zrúcaninu hradu Drienov.

Vyliezli sme až do veže, kde nás prekvapil silný vietor. Výhľad odtiaľ bol výborný, no deti treba mať na očiach, keďže kamenné výklenky boli len jednoducho zalatované. Na jednej z kamenných dvorán sme sa občerstvili pri drevených stoloch s lavičkami a s božským výhľadom na ďalšiu zrúcaninu Šalgovského hradu na maďarskej strane (Salgó vára).

Cestou späť už mladšieho musíme motivovať odmenou v podobe nanuku či zmrzliny, keďže práve prišiel čas obedného spánku. Akoby zázrakom, oboch preberie detské ihrisko pri parkovisku v Bukovinskej doline pri Šimonovej veži, ktoré je východzím bodom túry. Kto by mal čas a chuť, môže využiť upravené ohnisko.

Po príjemne strávenom dopoludní a skorom popoludní sa vraciame domov a v "Údolí žeriavov" nás výnimočné zrážky doženú. Teraz už môžu.

Fotogaléria k článku

+8 ďalších fotiek