Našu túru začíname v Novom Smokovci. Alternatívne sa dá začať aj v Tatranskej Polianke, prípadne v inej tatranskej osade podľa toho, kde ste ubytovaní. Mimo hlavnú turistickú sezónu sa dá použiť tatranská električka (TEŽ). V čase vrcholiacej letnej sezóny s tým veľmi nerátajte, električky sú preplnené a s bicyklom sa dnu nemusíte dostať. Navyše medzi Tatranskou Lomnicou, Smokovcami a Vyšnými Hágmi sa dá na bicykli bezpečne pohybovať. Jednak je tu cesta dostatočne široká a v prípade túr s deťmi môžete využiť súbežný asfaltový chodník (primárne určený pre peších).

Na bicykli k Velickému plesu po asfaltke

Na Sliezsky dom vedie kvalitná asfaltka, ktorá je na horské pomery aj príjemne široká. V sezóne sa tu pohybuje veľa cyklistov, turistov či rodičov tlačiacich kočíky. Výšľap je pomerne náročný a na neelektrickom bicykli ho nezvládne hocikto.

Povrch je bezproblémový, no cesta je veľmi strmá. Na necelých siedmich kilometroch nastúpate asi 660 metrov, čo je priemerný sklon takmer 10 percent. S obľubou tu preto trénujú cestní cyklisti.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pohodovým tempom s prestávkami vo veľkých zákrutách a na rázcestí Velický most s deťmi zvládame výšľap do 2 hodín. Môj osobný rekord je okolo hodiny. Najlepší borci to dávajú pod pol hodinu¹.

Na ceste nás míňa množstvo elektrocyklistov. Uznávam, toto je lokalita, kde to dáva zmysel, najmä ak človek chce pohodovo pokračovať na ďalšiu turistiku v okolí. Sme jedni z mála, čo sme na klasických bicykloch. Deti si však užívajú slávu, ktorú im to v očiach e-bikerov prináša.

Horšou kapitolou sú motorové vozidlá na tunajšej ceste. V čase našej túry tu pendlovali dva vany, voziace ľudí hore-dolu. Jeden podľa loga patril Sliezskemu domu a druhý mal logo Gálfy. Prvé menované jazdilo ohľaduplne, no vodič druhého akoby nerozumel, kde sa nachádza a naháňal sa smerom hore aj dolu. Tentokrát sa našťastie nepridali aj zásobovacie vozidlá, ktoré vyvážajú hore tovar.

Pešia časť do Nižnej Kvetnice popod večný dážď

Bicykle si zaparkujeme na rozľahlom bicyklovom parkovisku pri terase turistického bufetu. Sliezsky dom je zjavne obľúbenou cyklodestináciou. Sú tu aj stojany, kde si bicykel zavesíte o sedlo. Nám sa ale neušlo miesto, a tak sme si tri zopli zámkom len o seba. Je tu dostatočný pohyb ľudí na to, aby sme sa obávali o naše stroje. Aj tak prvý susediaci elektrobike násobne prekračoval súhrnnú cenu našich.

Napriek úvodnej nevôli sa s chalanmi hneď pohýname ďalej. Občerstvenie na Sliezskom dome si necháme po absolvovaní turistickej časti. Dnes totiž musím byť najneskôr o 14-tej hodine nazad, a tak časovo otáznu časť chcem mať za sebou skôr ako paberkovanie na horskom hoteli.

Velické pleso obídeme z pravej strany. Na protiľahlej strane sa zastavíme. Je tu pekný veľký žulový šuter, breh plesa, výhľad na vodopád a kvetena rôznych farieb a vzrastu. Dokonalá kombinácia pre deti aj rodiča. Kým chalani pchali ruky do vody a vyliezali na kameň, ja som si pofotil kombináciu hôr, vodopádu a kypriny úzkolistej, ktorá so svojou sýtou ružovo-cyklámenovou farbou dáva scéne až magický rozmer.

Dlho sa nezdržíme a pokračujeme turistickým chodníkom hore cez prah doliny na jej vyššie poschodie. Cestou prejdeme popod tzv. Večný dážď. Je to lokalita s previsnutou skalou, z ktorej (takmer) vždy trochu kvapká voda. Keďže uplynulý týždeň bol v Tatrách mimoriadne daždivý a dnes je prvý slnečný deň, Večnému dažďu sa darí podobne ako vodopádu vedľa.

Výšľap netrvá dlho, ideme len na prvú terasu. Je to veľmi pekná lokalita s mohutným horským potokom, ktorý sa vyššie rozlieva na väčšej ploche a tvorí tu akúsi horskú nivu. Je tu preto dostatok vlahy, čoho dôsledkom je bohatá vegetácia plná kvetov. Aj preto sa lokalita volá Nižná Kvetnica (tiež Dolná Kvetnica).

Kubko pripomína, že v tejto lokalite bolo dakedy pleso, ale už tu nie je, lebo ho zaniesla suť a sedimenty.

Vyššie pre nás nemá zmysel ísť, pretože až na Poľský hrebeň nás čas nepustí a nasledujúca terasa je viac kamenná ako lúčna. Došli sme do nadmorskej výšky približne 1800 metrov, teda len asi 130 výškových metrov nad Sliezskym domom. Je prekvapivé, ako málo ľudí z tých, čo boli okolo horského hotela, zašlo aspoň sem. No pre nás lepšie, nebol tu žiadny dav.

Na mäkkej tráve si na dvadsať minút spravíme pauzu, poležíme, podebatujeme. Keď už nad paberkovaním v tráve zvíťazí magická príťažlivosť vody, radšej zavelím na ústup. Chalanom sa ťažko vysvetľuje, aby v horskej bystrine nestavali priehrady alebo iné výtvory.

Chillout na Sliezskom dome

Na Sliezsky dom sme zbehli expresne. Bez ťažkých batohov a len v cyklotretrách nám to z Kvetnice zabralo asi 15 minút. Vidina kofolky a čaju zabrala. Sadneme si s výslužkou na lavičku, pri stoloch nie je žiadne miesto.

Keď sme na odchode, stretnem spolužiaka z výšky aj kolegu z N-ka. Decká sa už jašia a chcú letieť nadol, a tak ma pri nich dlho nenechajú. Neprekáža, treba ísť, zjazd čaká.

Rýchlovka dolu

Zjazd po asfaltke nám zaberie asi 15 minút. Idem prvý a predtým ako vyrazím, pripomínam deťom, aké sú cyklosignály pre upratanie sa na okraji a pre spomalenie. Diery na ceste neriešim, jednak ich je málo a jednak majú horské bicykle, pre ktoré to nie je problém. Zároveň platí pravidlo, že ma nikto nesmie obiehať, a keď spomalím, spomalia aj oni.

V Tatranskej Polianke sa tentokrát nezdržiavame. Je tu však príjemná kaviareň Poliankovo, kde sa dá zastaviť a urobiť si vyhodnotenie túry. My však pokračujeme nazad do Nového Smokovca.

Záver

Bike & hike túra sa podarila. Síce sme tentokrát neboli ani na Poľskom hrebeni ani na Východnej Vysokej ako minulý rok, no aj tak to bolo príjemné. Celkovo nám túra trvala 4.40 h, z čoho v pohybe sme boli 2,5 h.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek