Boli tomu dva roky, čo sme si naplánovali výlet do Rovaniemi. Avšak týždeň pred naším odchodom Fínsko zavrelo hranice kvôli covidu. Minulý rok bolo cestovanie do tejto časti sveta stále komplikované. Ale ako sa hovorí, do tretice všetko dobré, a tohto roku sme sa do Laponska dostali. A preto, okrem hlavnej návštevy - Santovej dedinky, sme sa vybrali spoznávať krásy prírody v severnej časti Fínska.

Trasa

Saukkovaara – Hannunkallio – Jaska Jokunen – Mammutti (Mamut) – Ruskea virta (Hnedá rieka) – Kanjonilaavut (Kaňonové rímsy) – Saukkovaara

Kaňon Korouoma

Korouoma je kaňon, ktorý vznikol v oblasti stovky miliónov rokov starého tektonického zlomu. Nachádza sa 115 kilometrov od Rovaniemi a 30 kilometrov od mesta Posio. Dosahuje hĺbku až 130 metrov. Cez dno kaňonu preteká riečka Korojoki. V lete zo skalného zlomu padajú do údolia kaňonu nie veľmi výdatné vodopády. Avšak ich skutočnú krásu je vidieť v zime, keď sa premenia na nádherné ľadopády. Vďaka tomu sú využívané na ľadové lezenie. V oblasti sa podľa sprievodcu nachádza štrnásť ľadopádov. Celá oblasť Korouoma je prírodná rezervácia. Nachádzajú sa tu tri turistické chodníky. Najdlhší Korouoma hiking trail má 20 kilometrov a vedie popri riečke Korojoki z Saukkovaara do Lapiosalmi alebo naopak. Tento chodník je otvorený iba v letnom období. Rovnako ako aj druhý 5-kilometrový Piippukallion pihaus trail. Na rozdiel od predchádzajúceho, tento chodník začína aj končí v Saukkovaara. Rovnako ako tretí a jediný celoročne sprístupnený Korouoma trail, ktorý sme absolvovali.

Cesta do kaňonu

Prichádzame na parkovisko Saukkovaara. Na pomerne veľkom parkovisku sa nachádza niekoľko áut a autobusov. Obliekame si zimné oblečenie a vyrážame na túru. Hneď za parkoviskom je malá chatka, kde sa dá kúpiť niečo teplé alebo suveníry, prípadne si požičať sánky. My sme však vyzbrojení zásobami z domu, takže veselo pokračujeme ďalej. Po chvíli prichádzame k vstupnej chatke, v ktorej sú informačné tabule o miestnej prírode. Odtiaľ začne chodník prudšie klesať. Chodník je krásne zasnežený, miestami aj zľadovatelý. Pri pohľade na okoloidúcich šmýkajúcich sa turistov si nasadzujeme protišmykové návleky a veselo pokračujeme dole do kaňonu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Asi po pol kilometri prichádzame na rázcestie. Odtiaľ po veľmi dobre značenom chodníku pokračujeme rovným lesom. Po pár minútach opäť prichádzame k strmému úseku. Tento úsek je istený lanom avšak okolie je kvalitne vyšmýkané. Nám to neprekáža a po prekonaní tejto časti prichádzame na vyhliadku Hannunkallio. Tu sa otvárajú prvé výhľady na Korouomu a niektoré ľadopády. Po krátkom občerstvení pokračujeme dole do kaňonu. Chodník vedie príjemným lesom, kde sa striedajú rovné časti so strmými. Tie sú však vždy istené lanami. Po prekonaní týchto úsekov sa dostávame na dno samotného kaňonu.

Ľadopády

Korouoma je nádherne zasnežená a prekračujúc niektoré mostíky si uvedomujeme, že niekde tam by mala byť riečka Korojoki, ktorú však nie je vidieť ani počuť. Ľadopády, ktoré sme na vyhliadke videli oproti nám, sú zrazu nad nami a môžeme vidieť ich skutočnú výšku. Po chvíľke prichádzame k prvému veľkému ľadopádu Jaska Jukonen. Pekný široký ľadopád hrá odtieňmi bielej a hnedej farby. Po krátkom občerstvení stúpame krátkym, ale strmým chodníkom až k samotnému ľadopádu. Spravíme pár fotiek, deti sa pohrajú s cencúľmi, ale najväčšiu radosť majú z cesty dole po zadku.

Vrátime sa späť na chodník a pokračujeme dnom Korouomi ďalej. Užívame si zimnú prírodu a kopy snehu. Po asi polhodinke prichádzame k ďalšiemu z hlavných ľadopádov Korouomi Mammutti, teda Mamut. Tento na rozdiel od ľadopádu Jaska Jukonen hrá všetkými odtieňmi svetlo modrej a tyrkysovej. Chodník k samotnému ľadopádu je rovnako strmý, ale dlhší ako v prípade prvého vodopádu. Avšak nádherné farby ľadu z blízka stoja za cestu, plus ako bonus máme dlhšiu cestu po zadku dole. Opäť pokračujeme zasneženou krajinou k poslednému ľadopádu v Korouomi - Ruskea virta. Mohutný ľadopád je najtmavší a hrá všetkými odtieňmi hnedej. To napovedá aj jeho názov Ruskea virta, čo znamená Hnedá rieka (prúd). K tomuto ľadopádu sme nevyšliapali až do tesnej blízkosti, lebo sa tam nachádzalo príliš veľa ľudí, ktorí sem prišli organizovanými zájazdmi z Rovaniemi. To však deťom až tak neprekážalo, pretože kúsok za ľadopádom končí Korouoma trail svoju časť na dne kaňonu a začína stúpanie späť na parkovisko.

Kanjonilaavut a cesta späť

Nieže by sa deti tešili, že sa vraciame, ale skôr sa tešili na čistinku Kanjonilaavut. Tu sme po prvýkrát videli riečku Korojoki, ktorá tu na malom kúsku nebola úplne zamrznutá. Oveľa dôležitejšie však pre mladých turistov boli dve miesta na opekanie. Čo sa páčilo mne, boli dve menšie drevené chatky. Jedna ako latrína a v druhej sa nachádzalo drevo na opekanie a sekera. Takže netrvalo dlho a už sme piekli špekáčiky. Následne posilnení sme sa vybrali naspäť na parkovisko. Keďže sme boli na dne kaňonu, široký chodník viedol hore cez krásny les, aj keď bez výraznejších výhľadov na Korouomu. Deťom sa však ešte veľmi vracať nechcelo, preto sme zobrali sánky, ktoré nás čakali v aute a do zotmenia sme sa sánkovali.

Záver

Korouoma je veľmi pekný kaňon, ktorý sa oplatí navštíviť, ak niekto zablúdi do severnej časti Fínska. Ľadopády sú skutočne nádherné a chodník k nim je jednoduchý a dostupný aj s deťmi. Dostať sa sem dá využitím služieb miestnych cestovných agentúr, ale v tom prípade treba rátať s fínskymi cenami. Oveľa lacnejšia verzia je požičať si auto a navštíviť pekný kaňon po vlastnej osi.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek