Trasa

Devín, hrad - Pod Devínskou Kobylou - Rovnica - Lipové - Sandberg - Pod Devínskou Kobylou - Devín, hrad

Na vysokej škole som chodila v rámci telesnej výchovy na tzv. zápočtovú turistiku. Jednou z akcií, ktoré sa každoročne objavovali na nástenke pred katedrou telesnej výchovy, bola Za hlaváčikom jarným na Devínsku Kobylu. Na túto turisticko – botanickú akciu sa vždy nazbieral slušný počet ľudí.

V túrach za hlaváčikmi a neskôr aj inými kvetmi odvtedy pokračujem. Začne to snežienkami v lužných lesoch, pokračuje hlaváčikmi a poniklecmi, v iných lokalitách šafranmi, neskôr kosatcami, nasledujú orchidey či korunkovky. Nie vždy sa mi podarí navštíviť všetky lokality s kvetmi, ktoré mám na jar a začiatok leta naplánované, ale Devínsku Kobylu nikdy nevynechám. V tomto článku sú fotografie z tých istých miest z tohto a minulého roka. Na moje prekvapenie totiž niektoré trsy kvetov záhadne zmizli. Inde je zas kvetov viac, zrejme kvôli pastve.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Náš štandardný okruh vedie od hradu Devín. Pod hradom je veľké parkovisko a túru obvykle končíme pohľadom na sútok Moravy a Dunaja.

Prejdeme cez parkovisko, potom cez hlavnú cestu a odbočíme do bývalej záhradkárskej oblasti na Hadiu cestu. Záhradky sú tu už v menšine, nahradili ich rodinné domy. Sledujeme modré značky. Na konci zástavby odbočíme prudko doľava ponad domy. Môžete si tu oddýchnuť a prečítať náučnú tabuľu o národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla, cez ktorú budeme kráčať. Rezervácia bola vyhlásená v roku 1964. Hovoríme si o niekoľkých druhoch zvierat, ktoré sú na obrázku. Keď Maťkovi poviem, že sokol lastovičiar sa živí vtákmi vrátane lastovičiek a belorítok, nepoteší sa. Na ďalšom obrázku je modlivka a pikantnosti z jej rozmnožovania si radšej nechávam pre seba.

Chodník ďalej takmer nestúpa, príjemne traverzuje južný svah kopca. Hneď po minúte vidíme prvé poniklece medzi nami a plotom, ktorý ohraničuje pasienok. Onedlho aj prejdeme jednu z brán, ktorá nás púšťa na územie, kde sa už pasie.

Kozy sú súčasťou projektu zameraného na obnovu tradičnej pastvy v NPR Devínska Kobyla, po 50-tych rokoch ho tu v roku 2013 obnovilo ochranárske združenie BROZ.

Neskôr sa z náučnej tabule dozvedáme, že svahy Devínskej Kobyly boli pôvodne porastené dubovo –hrabovými lesmi, ktoré boli v minulosti vyrúbané a následne niekoľko storočí udržiavané ľudskou činnosťou kosením, pasením a vypaľovaním. Vďaka tomu vznikli jedinečné lesostepné spoločenstvá s teplomilnými rastlinami a vzácnymi živočíchmi. Pasenie potláča zarastanie územia náletovými krovinami a pomáha zachovať jeho lesostepný charakter.

Hneď pri ďalšom postupe vidíme, že to asi funguje. Kozy sú teraz v inej časti, tu sa pásli predtým. Lúky sú posiate žltými slniečkami hlaváčikov, rastú tu aj poniklece. Prídeme k tabuli, ktorú dobre vidieť z parkoviska pod hradom. Teraz máme výborný pohľad na zrúcaninu a obec. Náučná tabuľa má názov štyri zastavenia v čase, dozviete sa z nej o štyroch obdobiach v histórii, kedy sa na tomto území odohrávali dôležité udalosti. Stretnete sa s Rimanmi, Avarmi aj Napoleonom.

Onedlho prechádzame cez ďalšiu bránu a sme na rázcestí Pod Devínskou Kobylou. Odtiaľto robíme okruh, pokračujeme hornou žltou, vrátime sa po modrej. Pár metrov ideme okolo teraz prázdneho košiara a hustým listnatým lesíkom, ktorý rastie na mieste bývalých lúk. Tieto stromy, rovnako ako nepôvodné borovice čierne, tu sadili lesníci v časoch, kedy sa razila tendencia všetko zalesniť. Časť týchto porastov teraz ochranári odstraňujú. Vidím to na tejto časti nášho okruhu, zopár borovíc tu ešte stojí, pod nimi vykúkajú hlaváčiky a okolo lieta hmyz. Príjemným bonusom najmä pre deti sú nízke skalky, ktoré som si predtým nikdy nevšimla.

Ďalšia zastávka je náučná tabuľa na rovnako uvoľnenom priestore. Pamätám si tu mladinu až takmer pri tabuli. Dočítame sa, že slnečné, teplé stanovištia, na ktorých je v lete nedostatok vlahy, sa nazývajú xerotermy. K takým patria južné svahy Devínskej Kobyly. Pekným spôsobom sú tu predstavené tunajšie rastliny.

Okrem hlaváčikov a poniklecov, ktoré teraz môžeme vidieť, tu nájdete aj efektný kosatec nízky, ktorý môže byť žltý alebo fialový a rastie o niečo neskôr.

Čo sa týka poniklecov, rastú tu dva, nižší je poniklec veľkokvetý, vyšší poniklec lúčny český. Malé fialové guľôčky, ktorých čas ešte len príde, sa nazývajú guľôčka bodkovaná. Vysoká tráva, ktorej svetlé konce sa zamatovo vlnia vo vetre, sa volá kavyľ pôvabný. Druhov, ktoré tu môžeme vidieť, je ešte oveľa viac.

Na druhej strane tabule sú živočíchy, ktoré sú bežné pre túto lokalitu a naozaj ich aj uvidíte, napríklad modlivku zelenú, májku fialovú alebo v máji tzv. slovenského papagája, včelárika, ktorý hniezdi v pieskových stenách. Ak budete mať šťastie na menšieho nápadného červeného pavúka, je to stepník červený, ktorý je rovnako ako májka fialová jedovatý. Netreba ich brať do ruky.

Pokračujeme po traverzovom chodníku, miestami zarastenými lúkami, miestami otvoreným priestorom, tam pod sebou vidíme rieku Morava a rakúske polia. Pokračujeme lesom, ktorý ako keby sem preskočil z druhej strany Kobyly, rastú tu buky a pod nohami máme posledné snežienky. Aj tu je náučná tabuľa o tunajších živočíchoch vrátane niekoľkých druhov motýľov.

Onedlho sme opäť na xeroterme a zastavíme sa pri zaujímavom kríku, ktorý tu má aj vlastnú náučnú tabuľu. Kvitne v máji až v júni veľkými ružovobielymi kvetmi, obsahuje prchavé silice, ktoré sa počas horúceho dňa ľahko vznietia. Onedlho vychádzame na otvorené priestranstvo, z ktorého dovidíme až po Devín. Na strome je pripevnená samostatná tabuľka venovaná stepníkovi červenému. Červený je len samček, samička je čierna. Ja som mala šťastie na stepníka minulú jar v Slovenskom krase.

Na lavičke máme desiatovú prestávku, pri nej je pod kríkom schovaná prvosienka. V diaľke vidíme zámok Schlosshof. Potom už len schádzame k rázcestiu Rovnica. Okolo chodníka je menej poniklecov než v minulých rokoch, chýba aj veľký oplotený trs. Náučná tabuľa na rázcestí približuje históriu týchto miest. Južné a juhozápadné svahy Devínskej Kobyly pomohla vyformovať do súčasnej stepnej podoby pastva a občasné kosenie. Miešajú sa tu západokarpatské horské druhy s panónskymi a stredomorskými nížinnými druhmi. Od zániku pastvy v 60-tych rokoch sa tu rozrastajú dreviny ako trnky, hloh, nepôvodný agát biely, umelo bola vysadená borovica čierna a jaseň mannový.

Od Rovnice schádzame popri lese, obdivujeme snežienky a pečeňovník trojlaločný. O chvíľku sme pri pieskovom brale Sandberg. Ide o významnú paleontologickú lokalitu, pozostatok treťohorného mora, ktoré sa tu vlnilo pred 14-16 miliónmi rokov. Je tu zaujímavo spracovaná náučná tabuľa a pre deti paleo-pieskovisko, kde sa môžu zahrať na archeológov. Pieskový kopec sa žiaľ stráca pred očami, podľa bývalého riaditeľa CHKO k tomu prispieva k tomu najmä veterná erózia, ale aj ľudská činnosť.

„Celkovo tu bolo nájdených vyše 300 druhov fosílnych živočíchov. Medzi nimi napríklad fosílie morských korytnačiek, žraloka, ale aj veľryby. Najvýznamnejším nálezom bola časť lebky ľudoopa. Je to vďaka tomu, že samotný Sandberg bol v ďalekej minulosti, v období treťohôr, teda zhruba pred nejakými 15 miliónmi rokmi, pod vodou a bol súčasťou plytkého šelfového mora," povedal nám Peter Puchala v dávnejšom rozhovore. O miesto prišiel tento rok v rámci rozsiahlych personálnych čistiek ministerstva životného prostredia.

Pokračujeme ďalej pod susedné pieskové bralo. Pod ním je kamenné more, kde si Maťko skúša vyliezať na rôzne veľké skaly. Je tu aj náučný chodník tvorený niekoľkými tabuľkami pripevnenými ku skalám. Dozviete sa tu viac o morských ulitníkoch, hrebenatkách a ďalších morských živočíchoch.

Tu niekde bývajú v máji včeláriky a kvitne kosatec nízky. Tento článok píšem v apríli a kosatce som už videla na rakúskej strane Malých Karpát. Nasledovať budú orchidey. Na Devínskej Kobyle kvitne jazýčkovec jadranský. Je to aj druh európskeho významu. Ďalej rôzne druhy vstavačov a hmyzovníkov, ktoré sú taktiež vzácne. Míňame zvyšky lanovky. V 18. storočí tu bola vybudovaná piesková baňa s lanovkou, pomocou ktorej sa prevážal piesok na lode na rieke Morave, odkiaľ putovali do južných častí habsburskej monarchie (Wikipédia).

Po prechode riedkym lesíkom vychádzame na lúku, kde je nadrozmerná drevená májka fialová. Oproti bežnej je zväčšená 75-krát. Maťko ju hneď využíva na hranie. Májka fialová patrí medzi ohrozené lesostepné chrobáky. Má komplikovaný vývoj cez štyri larválne štádiá, čo je dôvodom toho, že je vzácna. Nechytajte ju, vylučuje prudko jedovatý alkaloid kantaridín. Pri dotyku môže na koži spôsobiť zranenie podobné popálenine.

Za zákrutou nás už čaká Waitov lom, veľmi romantické miesto, rovinka ako stvorená na rôzne hry. Je tu aj kamenné bludisko a náučná tabuľa o historických miestnych kameňolomoch, z ktorých sú v súčasnosti obľúbené výletné miesta, napríklad dolinka Biele skaly nad Dúbravkou alebo jaskyňa nad Devínom, medzi turistami nazývaná Morské oko.

Na druhom okraji lomu sú ubytované kozičky. Majú malé kozliatka, takže sa u dosť dlho zdržíme a pozorujeme ich. Potom nás už čaká posledná časť cesty prevažne lesom na miesto, kde sa trasy rozdvojujú. V Devíne zájdeme ešte k Dunaju a na sľúbenú kofolu. Celý okruh vrelo odporúčam, je vhodný aj pre menšie deti v nosiči.

Fotogaléria k článku

+37 ďalších fotiek