Koncom augusta a začiatkom septembra 2023 sme strávili s dvomi deťmi vo veku 5 a 7 rokov dva týždne cestovaním po Albánsku, Kosove a Čiernej Hore. Zamerali sme sa najmä na hory, ale bolo aj more. Prvá časť článku vyšla pred týždňom. Popísala som v nej pár praktických informácií, ktoré sa pred cestou môžu hodiť a pridala som itinerár pre prvých siedmich dní.

Dnes vám poviem viac o ubytovaní a strave a popíšem zvyšné dni nášho roadtripu.

Ubytovanie a strava

Za 15 dní sme vystriedali 11 ubytovaní. Matúša takmer vystrelo, keď môj plán tesne pred cestou zistil, ale také sú roadtripy. Myslím, že nakoniec boli všetci spokojní a videli sme úžasný kus krajiny. Ja som chcela zaradiť aj kúsok juhu Albánska kvôli moru, ktoré je v južnej časti krajšie. Keby som sa mala spätne rozhodovať opäť, tak juh asi úplne vynecháme, resp. necháme na iný výlet a ešte viac sa zameriame na hory, pretože tie máme aj tak najradšej a presuny Albánskom sú kvôli slabšej cestnej sieti časovo náročné.

Väčšinu ubytovaní som objednávala cez booking.com (okrem ubytovania v Kosove) a nemali sme s ubytovaním jediný problém (vraj najmä pri mori sa stáva, že ubytovanie bez vysvetlenia tesne pred príchodom zrušia). Albánci vidia v bookingu príležitosť, ako sa zviditeľniť, a tak sa tam dajú nájsť aj úplne malé guesthousy v horách. Naše ubytovania boli pestré. Hotely, motely, guesthousy, ale spali sme aj v súkromí u domácich. Mojím cieľom bolo, aby sme zažili čo najviac pestrosti a autentickosti. Ceny za ubytovanie boli veľmi priaznivé, ako štvorčlenná rodina sme platili od cca 45,- € do cca 120,- € za noc aj s raňajkami (tie ponúkajú všetky ubytovania, aj tie v horách, lebo im je jasné, že takto to je pre ich hostí najvýhodnejšie). Ubytovatelia boli všade veľmi milí a nápomocní.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Horšie to bolo s cenami jedla. Podľa cestovateľov, ktorí chodia do Albánska často, narástli ceny v reštauráciách medziročne aj dvojnásobne, a tak obed štvorčlennej rodiny v reštaurácii vyšiel približne rovnako ako na Slovensku. Výnimkou bolo Kosovo, kde sa stále dá najesť veľmi lacno. Hitparádu s najvyššími cenami vyhrala suverénne Čierna Hora. Všetky naše ubytovania v Albánsku aj v Čiernej Hore sme mali s raňajkami (ako som už vyššie písala), v Kosove sme dokonca mali v cene aj večeru, ovocie a obedový balíček so sebou.

Raňajky najčastejšie pozostávali z čerstvého pečiva balkánskeho typu, paradajok, omelety alebo varených vajíčok a balkánskeho slaného syra. Na niektorých miestach sa nám podarilo ochutnať aj tradičnejšie jedlá, napr. petullu (niečo ako naše šišky) alebo polentovú raňajkovú kašu na slano s kefírom a podobne. Obedy sme riešili operatívne, niekedy sa podarili, niekedy bola až večera. Pri mori sme jedli väčšinou ryby a morské plody, vo vnútrozemí najmä pečené jahňacie, baranie alebo kuracie mäso, ktoré bolo všade skvelé. Ale došlo aj na pizzu a cestoviny, pretože veľa Albáncov odišlo po páde komunizmu do Talianska a teraz sa vracajú a otvárajú si reštaurácie so zameraním na taliansku kuchyňu.

Itinerár a popis zvyšných dní putovania

8. deň: Národný park Albánske Alpy - Valbone, Matúš vybieha do sedla Valbone medzi Valbone a Thethom, ja s deťmi idem do osady Kukaj, poobede výmena a do sedla si vybieham ja.

Minulý článok som končila príchodom do NP Albánske Alpy, ktorý vznikol v roku 2022 spojením menších parkov Teth a Valbone a prírodnej rezervácie Gashi. Naše ubytovanie bolo priamo pod Zlou Kolatou, a tak sme uvažovali, či si na ňu na striedačku naľahko nevybehnúť. V noci ale veľa pršalo, takže idea ísť na Zlú Kolatu padá, napriek tomu Matúš ráno vyráža aspoň smerom na sedlo Valbone. Medzitým ja s deťmi idem pešo rovno z ubytovania do osady Kukaj. Z údolia sa po daždi odparujú hmly, je to veľmi pekný pohľad. Osada Kukaj leží v údolí nad Valbone, je sa tu čím kochať. Aj vyššie údolím stúpa dosť turistov. S deťmi si dám pitie v miestom guesthouse a pomaly sa vraciame okruhom k ubytovaniu. Keď prichádza Matúš, tak sa vymeníme, on s deťmi strávi poobedie v údolí a ja sa vyberám hore do sedla Valbone.

Začiatok popri osade Llomi do osady Rragam je viac-menej po rovine suťovým širokánskym korytom v lete suchého potoka. Od osady Rragam začína intenzívnejšie stúpanie, do sedla to je 700 m prevýšenia na cca 2,5 km. Tiež ma zaujalo, ako sa miestni vedia prispôsobiť cestovnému ruchu. Pomaly v každom dome osady bolo možné si kúpiť nejaké občerstvenie. Rovnako cca vo výške 1450 m je ešte jeden bufet po ceste (kde mi inak pánko zarobí parádny polliter ľadovej kávy s vodou z miestneho ľadového prameňa). Na posledných 250 m prevýšenia mi začína pršať. Vyťahujem zásadnú turistickú pomôcku, na ktorú ma naučil Tomáš - dáždnik, ktorému sa divia všetci turisti, ktorých stretám oproti.

Úsek cez sedlo Valbone je súčasťou trasy Peaks of the Balkans. Ide o 10-dňový prechod horami Albánska, Kosova a Čiernej Hory. Krajiny asi dosť popracovali na prezentácii v zahraničí, pretože Peaks of the Balkans je veľmi obľúbená a sama som bola prekvapená, z akých rôznych krajín som stretala turistov, ktorí prechod idú. Viac ma ale prekvapilo, že často boli veľmi neskúsení, nezvyknutí na terén a pravidelnú turistiku. A samozrejme, na mňa bolo ľudí na trase až priveľa.

Dážď sa medzitým zintenzívnil, a tak ho prečkám pod malým previsom tesne pod sedlom spoločne s nemeckým párom. Keď prestane, tak sa konečne dostávam do sedla, kde zasa s holandským párom čakáme, či sa urobí výhľad. Chvíľu to vyzerá beznádejne, ale potom sa mraky a hmla začnú hýbať, a máme pod sebou na jednej strane obľúbený Teth, na druhej strane Valbone. Je to veru krása.

9. deň: Presun do Kosova, návšteva Pećského kláštora a Visoki Decani, kaňon Rugove, spanie v osade Drelaj na trase Peak of the Balkans

Presúvame sa do Kosova, kde sa zastavujeme na krátke prehliadky areálov kláštorov v Decane a v Peje. Potom pokračujeme do kaňona Rugove (kosovská časť Albánskych Álp), kde si postupne pozrieme dve menšie jaskyne, tri rôzne vodopády a nájdeme kešky. Spíme v osade Drelaj, ktorá je na trase Peaks of the Balkans v milom guesthouse, kde sme si pokecali s domácimi len vďaka prekladaču v mobile.

10. deň: Vodopád na rieke Biely Drin (Ujevara e Drinit) a jaskyňa Radacit, presun do Čiernej Hory, ubytovanie nad Plavom (2 noci)

V Google mapách je medzi Rugove a Čiernou Horou naznačený hraničný priechod, nenechajte sa však zmiasť, prechod neexistuje. Ja som si urobila poctivú domácu prípravu, takže som to vedela. Z kaňona Rugove sa presúvame do Čiernej Hory po trase Radac - Rožaje. Ale ešte predtým sa zastavujeme pri Radaci pozrieť si vodopád na rieke Biely Drin a tiež jaskyňu Radacit, ktorá je otvorená pre verejnosť od roku 2016, a ktorú pomáhali objavovať českí a slovenskí speleológovia. Jaskyňa je malá, ale veľmi pekná, môže sa v nej fotiť. Vodopád a okolie je zjavne veľmi obľúbené medzi miestnymi, pretože na malom priestore sú štyri veľké reštaurácie zamerané na jedlá z rýb. My si na obed vyberáme Trofta e Drinit a je to výborné rozhodnutie. Skvelé čerstvé pstruhy, milý a rýchly personál, detské ihrisko, ale najmä ceny, že sme skoro odpadli. Jednoznačne odporúčam.

11. deň: Čierna Hora / Prokletje - vodopády Grlja a Kusije, Oko Skakavice, Ali Pašine pramene, jazero Plav

V Čiernej Hore spíme nad Plavom v peknej chatke s výhľadom na Plavské jazero. Domáci sú súčasťou miestnej čiernohorskej siete lokálnych gastro producentov Gorska trpeza, takže u nich ochutnáme lokálne dobroty. Ráno je pod nami more oblakov. Na dnes sme si vymysleli výlet do Albánskych Álp, ktorým sa v Čiernej Hore hovorí Prekliate hory (Prokletije) z čiernohorskej strany. Pre mňa je toto splnený sen, lebo akurát Prokletije mi ostalo z minulých ciest nenavštívené.

Parkujeme vo Vusanje pri vodopáde Grlja, čo je akoby "ponor", lebo voda sa potom prepadá pod úroveň zeme do rokliny. Od Grlje kráčame k vodopádu Kusije, ktorý je však teraz bez vody. Od neho skúšame dôjsť k Oku Skakavice mimo chodník, pretože v mape síce niečo je, ale v teréne rozhodne nie. Je to celkom dobrodružná výprava krásnym lesom plným skál obrastených machom. Keď sa konečne dostaneme na značku neďaleko Oka Skakavice, tak si obďaleč všimnem nenápadnú odbočku v teréne, takže chodník možno naozaj existuje. Oko Skakavice je veľmi obľúbená vápencová vyvieračka. Voda je perfektne ľadová a osviežujúca, oplatí sa tu zastaviť, aj keď pozor, zákaz kúpať sa!

Autom sa potom presúvame k Ali Pašiným prameňom. Je to zaujímavá viacprameňová vyvieračka, okolo ktorej sa dá pekne poprechádzať. Na záver dňa sa zastavíme pri Plavskom jazere.

12. deň: Presun do Albánska, Vermosh, Selce, túra k vodopádu Selce, nocľah v Selce

Vraciame sa do Albánska. Cestou sa zastavíme v najsevernejšej dedine Albánska - vo Vermoshi, potom sa pokocháme výhľadom nad dedinou Lepushe. Hradba hôr okolo nás je nádherná. Naším hlavným cieľom pre dnešok sú Selce a mohutný vodopád v údolí nad osadou. Stúpame k nemu 2,5 hodiny, terén je ťažší, suť, skaly a podobne, s deťmi to je celkom výzva, ale nakoniec to úspešne zvládneme. Túra sa určite vyplatí, lebo vodopád je nádherný a aj keď iné vodné toky a zdroje vody sú v tomto období prázdne, tento vodopád má vody dosť. Voda z prameňa nad ním sa odvádza masívnym vodovodom. Viac o túre popíšem v samostatnom článku. Spíme priamo v Selciach v chatke v kempe s najlepším pomerom cena / výkon počas celej dovolenky. Skvelá večera, výborné ubytovanie a milí hostitelia.

13. deň: Presun cez dolinu Tamare a nádhernou serpentínovou cestou ku Skadarskému jazeru, Čierna Hora - Podgorica a mieste vodopády Nijagara, Virpazar. Nocľah neďaleko Virpazaru.

Ráno odchádzame zo Seliec, teta v kempe je veľmi milá (ako vlastne takmer každý, u koho sme spali), ešte dáva deťom croissanty na cestu. Dolina Tamare, ktorou vedie hlavná cesta, je scénicky úžasná, nádherné kopce všade naokolo a krajina taká, že mám chuť v kuse stáť a fotiť. Teším sa najmä na serpentíny smerom na Skadar. My mierime teraz opäť do Čiernej Hory, lebo plavba Skadarským jazerom, ktorú chceme absolvovať, je krajšia z čiernohorskej strany. Od Tamare je smerom na Podgoricu po toku rieky Cijevna vybudovaný nový hraničný priechod. Napriek tomu ideme hore na serpentíny, lebo výhľady z vrcholu na údolie sú úžasné. Do Čiernej Hory vstupujeme pri Skadarskom jazere cez hraničný priechod Božaj.

Pri Podgorici sa ešte zastavíme pri vodopáde Nijagara práve na rieke Cijevna. Prekvapuje nás, že na rovine vie vzniknúť vápencový zlom. Potom mierime ku Skadarskému jazeru. Ja ho mám medzi obľúbenými miestami, ktoré je potrebné opätovne vidieť, keďže som tu už bola v roku 2008 a plavba po jazere bola jedným z top výletov. Náš ubytovateľ Miloš nám, žiaľ, potvrdzuje to, čo sme čakali - dnes je príliš veterno a po jazere sa kvôli veľkým vlnám nedá plaviť. Urobíme si preto aspoň autovýlet na pár vyhliadok na jazero.

14. deň: Čierna Hora - Plavba po Skadarskom jazere, presun naspäť do Albánska - do Shengjinu, tam posledný nocľah pri mori pred odletom

Dnes síce stále dosť fúka, ale už menej ako včera, a tak nás náš domáci berie na kratšiu 2-hodinovú plavbu po Skadarskom jazere vlastnou loďou. Je to silný zážitok aj pre dospelých aj pre deti. Jednak to, že máme súkromnú jazdu, jednak to, že miestami sú stále veľké vlny a voda strieka až na nás. Po plavbe sa vraciame naspäť do Albánska do Shengjinu, kde bývame kúsok od mora a pieskovej pláže. Do vody sa ale nakoniec nedostaneme, pretože príliš fúka a je vyvesená čierna vlajka, a tak si užijeme aspoň hotelový bazén.

15. deň: Presun na letisko a odlet domov

Ak vás naše putovanie zaujalo, tu je mapa, ktorú Matúš vytvoril, sumarizujúca body, ktoré sme navštívili. Dá sa podľa nej pekne odsledovať takmer celá trasa (až na pár úsekov, ktoré sú nové a ešte v mapách chýbajú). Chcem tiež dodať, že naše putovanie som si celé naplánovala sama, podľa dostupných zdrojov na internete a vo facebookovej skupine venovanej Albánsku.

Celkové dojmy

Pribudlo nám veľa miest, ktoré chceme vidieť, ale skôr to budú hory a opustenejšie miesta, než juh a more. Láka nás Peaks of the Balkans, ale aj s odbočkami na vrcholy a asi ideálne len vo dvojici, bez detí. Neporiadku v prírode a popri cestách je všade v krajine priveľa a hoci sme boli na Balkáne viackrát, vždy ma to zaskočí a nepamätám si také množstvo odpadkov napr. v Bosne a Hercegovine. Veľmi milo nás prekvapilo Kosovo, je civilizovanejšie než Albánsko (aspoň ten kúsok, čo sme prešli), aj jedlo bolo v Kosove za výborné ceny. Najdrahšie vychádzala Čierna Hora, aj ubytovanie aj strava. Ľudia boli všade milí, nemali sme jedinú negatívnu skúsenosť.

Šoférovanie bolo za mňa bezproblémové, keď sa človek nastaví na miestny štýl (neočakávať, že máte prednosť, aj keď by ste ju mali mať, zvieratá popri cestách, predajné stánky a tým pádom odstavené autá aj na kruhovej križovatke). Požičané auto som vrátila bez jediného škrabanca.

Deti si našli zábavku v každom type ubytovania, nepotrebovali akvaparky, veľké detské ihriská ani animátorov na to, aby strávili super časť leta. Niekde stačilo more, niekde bazén, inde jedna hojdačka či domáce mačky alebo zajačiky. Aj tak je v našej rodine základ postarať sa o to, aby bol stále plný žalúdok! Za nás tento spôsob cestovania a poznávania krajiny aj s deťmi určite odporúčam!

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek