Dobrý deň, túra je krásna. Chystáme sa tam začiatkom marca, ak by bol vhodný terén pre dieťa, chceli by sme aj na túru. Chcem sa spýtať koľko rebríkov tam je (Dolné, Nové Diery na Podžiar)? Tie rebríky sú schodiskové alebo klasické rebríky? ´Dakujem

:) kuk na You Tube ... tam nájdeš odpovede :)

Dolnými dierami sa môžeš prejsť aj virtuálne google.sk/…/data=!3m7!1e1!3m5!1sW3eeq5ibwUF6PxtazDLjWA!2e0!6s%2F%2Fgeo2.ggpht.com%2Fcbk%3Fpanoid%3DW3eeq5ibwUF6PxtazDLjWA%26output%3Dthumbnail%26cb_client%3Dmaps_sv.tactile.gps%26thumb%3D2%26w%3D203%26h%3D100%26yaw%3D1.5000076%26pitch%3D-3!7i13312!8i6656?hl=sk ... ale niektoré rebríky sú už odvtedy vymenené.

Ahoj,

Ľubo, mňa by zaujímali tie „všakovaké spôsoby“ motivácie štvorročného šarkana :-) Veľmi konkrétne prosím, ku koncu dlhších túr mi už občas dochádza fantázia.

Btw, ak by niekto hľadal viacdňové túry mimo SK vhodné aj pre dieťa prípadne starých rodičov, slušný je nepálsky Poon Hill trek wawrik.blogspot.sk/…/nepal-20…

wawrik: my sme používali napríklad sutaž že kto najde ako prvý viac turistických značiek, alebo odmena vo forme niečoho sladkého na konci alebo niekde na chate - palacinky alebo buchty vždy zabrali, vždy sme malej dovolili kupiť si magnetku. Zaberalo aj rozpravanie alebo vymýšlanie rozpravok počas šlapania, deťom ujde čas a ani nezbadaju aa su v cieli

V prvom rade už na začiatku túry aplikujem palivo (keksíky, trochu čokolády, perník, domáci koláčik), aby mal načo šliapať a aby bola energia pre svižný začiatok. Potom pravidelne dopĺňam striedavo nasladko (pozri začiatok) alebo naslano (chlebík-lepeňák). Nezabúdam na tekutiny. Ku koncu túry vytiahnem bonus - hroznový cukor - a pravidelne podávam výmenou za úsmev a nefrflanie. Hroznoveho cukru treba mať dosť, lebo ako rýchlo nastúpi tak aj odznie účinok.

Druhým pilierom je rozprávanie. Rozprávky si nepamätám a výmysly iného druhu nemám rád. Takže rozprávam o lese, skalách, o tom ako ľudia horu objavovali, využívali a ako a prečo sa teraz musia chrániť. Ideálne je keď sa ide trasou, kde vidieť prírodné procesy priamo na vlastné oči. Na konci túry mám mozole na ústach :-)

My sme chodili s deťmi tiež od malička a tiež bolo treba motivovať. Učili sme sa poznávať stromy, kvety, skaly.
Tým, že boli dvaja často sme súťažili - kto prvý uvidí značku, kto nájde prvý dubový /alebo iný/ list, kto bude prvý na zákrute ap. Vždy sme si dávali malé ciele - prísť k tomu stromu a keď sme pri ňom, hneď ukázať na ďalšiu zaujímavosť /skalu, výhľad, lavičku/ a máme ďalší cieľ.
A samozrejme zvieratká - od mravca, cez salamandru, hada, vtáky, srnky, vždy keď niektoré uvideli, zabudli, že ich bolia nohy. Vždy sme o tom zvieratku niečo povedali aj sa dačo naučili a hlavne prešiel im čas.
A tak ako Luba, aj mňa po túre vždy viac boleli ústa ako nohy. Ale oplatilo sa! Majú pekný vzťah k prírode.

Tiez sa osvedcuje "bude tam potocik".

Dík všetkým za tipy.