Komentár
Peter61 k článku: Tatranský ľadový dóm na Hrebienku Lučše pozdno kak nikogda
+ 128 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Tatranský ľadový dóm na Hrebienku Lučše pozdno kak nikogda
+ 128 ďalších príspevkovLubo k článku: Nič je pre prírodu všetko Rc, tvoj prispevok obsahoval urazku na ochranarov s linkom na text na Postoji o teme z nemeckej energetiky, ktora nijako nesuvisela s prispevkom, na ktory si re …
+ 61 ďalších príspevkovSona k článku: Pešo zo Štúrova k Egejskému moru 1: Maďarsko Pri tom kostole v Balatonfurede som minuly rok bola tyzden aj s detmi, Pobehali sme viacere zaujimave miesta, len som sa este nedostala k ich popisaniu. Naprie …
+ 12 ďalších príspevkovMiroslavskacel89: Zoznámenie Ahoj volam sa Miro a tiez hladam niekoho z Ke. Moje cislo je :0944444240. Mam 43 rokov. Chodil som do skautu a taboril som v lese aj mimo neho.
+ 1233 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Nová ferrata cez Priečne sedlo v Tatrách Pacek a Brejčák o feratách sita.sk/dockame-sa-ferraty-na…
+ 27 ďalších príspevkovK článku: Hláska na Kramárskom vrchu
nová témaK článku: Veličova kopanica pod Valingou
nová témaMatobee k článku: Kysuckými samotami Turzovskej vrchoviny Maťo veru, neznalého nástupištie M potrápi trošku. Ja som zas opačne v Makove a na Chate Kmínek nikdy nebol ale raz sa verím posuniem aj tam. Spomínam si na tvo …
+ 23 ďalších príspevkovDoxaD k článku: Stolické vrchy – Ostrá a Sinec Dnešný 53. ročník výstupu na Ostrú- paráda. Šli sme z Rim. Píly zelenou- bezproblémové značenie -do sedla Prieslopky, tam na smerovníku je chybne označená Koka …
+ 12 ďalších príspevkovMatobee k článku: Prístrešok Petrovka Prístrešok je vynovený. Išiel som dnes okolo. Hore na doskách sa dá aj spať.
+ 9 ďalších príspevkovSamuel Backady k článku: Chatka pod Strážovom zdravím vie niekto povedať či je stále otvorená? dik
+ 11 ďalších príspevkovSamuel Backady k článku: Útulňa pod Ostrým vrchom ani sa nečudujem ak sú informácie o permanentnom bordeli pravdivé
+ 10 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Cerová vrchovina je pohorie s magickým hradom a skalným vodopádom. Pozrite si deväť najkraších túr v ňom Fiha, a to som si myslel, ze Cerovu vrchovinu celkom dobre poznam. Teda, s vynimkou Besianskej kotliny, kam sa uz roky planujem vybrat. Ale pridan este jedno ca …
+ 6 ďalších príspevkovSamkoh k článku: Najvyšší bod Pienin, jarný Vápeč, hrebeň Malej Fatry a výhľadová Martalúzka Pri poľskom Watrowisku máte zlý link.
nová témaK článku: Chatrč pod Hrádkom
nová témaDoxaD k článku: Vône jari: z Plaveckého Podhradia cez Starý plášť na Vápennú Pekné fotky, aj Maťkove:-)) a fajn článok.
+ 2 ďalšie príspevkyMarcel.c k článku: Turistov na Poľane napadol medveď dvakrát za sebou. Najhoršie bolo čakať na vrtuľník, báli sa, že sa vráti Naozaj výborný rozhovor k téme, pán rozprával s nadhľadom a triezvym uvažovaním. Vďaka za link, Rc..
+ 53 ďalších príspevkovMatobee k článku: Balkánsky trip 2023: Národný park Kiskunsági v Maďarsku Zaujímavé končiny Soňa. Dobre ste to vymysleli. Takéto prostredie je pre nás zo zeleného Slovenska veru exotika. Teším sa na pokračovanie. :-)
nová témaMaroš 1982 k článku: Z Podhorian do Horných Lefantoviec za históriou i tajomnými lesmi Tribeča Vau, tak toto som zhltol na jeden nádych. A pri čítaní prežíval akoby som tam bol. V pohorí, ktoré som mal celý život ako Nitrančan priamo za oknom, som bol veľ …
nová témaK článku: Okolím kúpeľov Nimnica I.
nová téma
Diskusná téma K článku: Ako sme korzovali po štátnej hranici
Diskusná téma K článku: Ako sme korzovali po štátnej hranici
„Hranice nie sú korzo, aby sa tu voľakto prechádzal!“, povedal Gustáv Husák v roku 1969. Štátna hranica medzi Slovenskom a Rakúskom bola prísne strážená už od roku 1951, aby sa zabránilo občanom odchádzať zo socialistického raja (v rokoch 1948-50 odišlo z Československa 23 354 osôb). Len na 132 km dlhej slovensko-rakúskej hranici zomrelo podľa Ústavu pamäti národa viac ako 62 osôb, na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR to bolo 280 obyvateľov. Myslím na to, keď si plánujeme túru práve po hranici na Vojenský cintorín a bunkre z časov 1. ČSR.
Za socializmu sa pyta na Devine syncek svojho otca: "Ocko, kto byva za tym plotom?" a ocko hovori: "My, syncek, my."
Aaa, tak predsa padla kosa na kamen: dolnyzemplin.korzar.sme.sk/…/…
Len toto je iba spicka ladovca. Tito boli uz tak drzi, ze pustali ludi priamo cez hranicny priechod.
Pali, ten pocit poznam. Ked sme boli na VS na mesacnom sustredeni v Mikulove (armada), tak sme ako "vzorna cata" (lebo prva - tot logika za sociku) mali vychadzku. Plukovnik nas zaviedol do krcmy, ze tu budeme do skoncenia vychadzky. Kedze som nemal chut na "priatelsku pitku" so zelenym muzickom, vyparil som sa. Vysiel som na Svaty kopecek, lahol do travy a pozeral sa do Rakuska. Ani sa mi nesnivalo, ze by som sa na druhu stranu mohol niekedy pozriet.
Teraz chodievam do Alp casto. Porovnavam ako funguju veci u nich a u nas, rozpravam sa s ludmi, a s udivom pozorujem, ako sme sa od nich za dobu budovania "svetlych zajtrajskov" vzdialili.
Dnes si na pripomenutie pustam K.K.
A čo zabití chlapci pohraničníci, tí si menoslov nezaslúžia ????
My sme zase chodili nad Devín na hroznové brigády a celé hodiny sme potajomky čumeli ďalekohľadmi na tie rakúske miesta, kde sa teraz chodíme bicyklovať ... pozerali sme tam ako na inú planétu, aké autá chodia na tamojšej planéte, aké traktory tam behajú po poli... a áno, Schneeberg sme tiež pozerali odniekaľ z hrebeňa Malých Karpát ...
Spomínam si, ako sme v 80-tych rokoch chodili liezť na záhorské skalky a raz sme bivakovali v jaskynke na Kršlenici a v tie dva dni sme mali pred očami vzdialený Schneeberg. Síce sme si užívali lezenie, táborenie a večerný ohník, ale nikdy nezabudnem na ten čudný dusivý pocit bezmocnosti. Ako radi by sme išli pozrieť do Álp, ale v tom čase to bolo neobyčajne ťažké, hranice fakt neboli korzo.
Na tento aspekt nášho života nerád spomínam.
Otazkou je, preco staviame ploty? Poznam krajiny, kde staci len tabulka na to, aby ju obcania respektovali. Bohuzial, je ich cim dalej tym menej.
Prevrat?
Peter, podľa mňa je téma schongenskej hranice veľmi relevantná k tomuto článku. Práve preto, že som prevrat a pád Železnej opony zažil (sme zažili), tak pozorne sledujem, čo sa deje na východe. Presne tie územia, o ktorých Soňa píše, boli vzduchotesne uzavreté a bol tam plot. Ploty už na východe staviame, ale prístup k hranici by som nerád stratil. Prístup k hranici svojej krajiny považujem za dosť silný indikátor jej slobody.
príspevok zmazaný z dôvodu dlhodobého BANu užívateľa
„Hranice nie sú korzo, aby sa tu voľakto prechádzal!“
jjano, ty si prevrat zazil, pls drz sa temy.
thx
Honza, moc ti nerozumiem. V Polsku nemôžeš prísť až na hranicu?
príspevok zmazaný z dôvodu dlhodobého BANu užívateľa
Inak, len pár stoviek metrov od bunkra B-S 8 je pamätníka na smrť Hartmuta Tautza. Tam, kde sa dnes bicyklujeme, len pár stovek metrov od panelákov, rozthali psi mladíka :-(
Podrobne:
aktualne.atlas.sk/…/presiel-7…
DenníkN uverejnil zoznam priamo zpdpovedných za jeho smrť:
Predsedníctvo KSČ
Milouš Jakeš (1932), v úrade (1981 – 1989)
Lubomír Štrougal (1924), v úrade (1968 – 1988)
Peter Colotka (1925), v úrade (1968 – 1988)
Minister vnútra
Vratislav Vajnar (1930), v úrade (1983 – 1988)
Námestník ministra vnútra zodpovedný za pohraničnú stráž
Vladimír Hrušecký (1930), v úrade (1979 – 1988)
Veliteľ Hlavnej správy pohraničnej stráže
Jan Muzikář (1934), v úrade (1980 – 1990)
Náčelník politickej správy Hlavnej správy pohraničnej stráže
František Weis (1926), v úrade (1977 – 1986)
Veliteľ 11. brigády pohraničnej stráže
Viktor Gallo (1931), v úrade (1985–1989)
Náčelník štábu 11. brigády
Jozef Macz (1939), v úrade (1985 – 991)
Zástupca veliteľa 11. brigády pre veci politické
Rostislav Hradil (1929), v úrade (1973 – 1989)
Veliteľ 2. práporu 11. brigády
Jozef Pilát (1939)
Zástupca veliteľa 2. práporu
Karol Gucký (1940)
Zástupca veliteľa 2. práporu pre veci politické
Kamil Faigl (1952)
Veliteľ 11. roty 2. práporu 11. brigády
Ľubomír Konečný (1952)
Zástupca veliteľa 11. roty
Štefan Malatinec (1937)
Zástupca veliteľa 11. roty pre veci politické
Anton Majoroš (1950)
Dozorujúci dôstojníci
Viliam Švirk (1963)
Ernest Krčmerik (1965)
Jozef Vojtko (1961)
Zasahujúca hliadka
Ivan Hirner (1964)
Oldřich Kovář (1967)
Aký zákon? SK-UA hranica je vonkajšia hranica shengenského priestoru a SR ma povinnosť ju chrániť, zabezpečovať a kontrolovať. Pamätníci si možno spomenú, dokonca chvíľu aj hrozilo, že shengenska hranica bude ČR-SR. Hrozilo totiž, že potrebné opatrenia nestihneme včas dokončiť :)
Prekročiť ju môžeš len na určených prechodoch.
Prídu, slušne sa pozdravíme. Na požiadanie sa legitimujem a nič sa nedeje. Proste, je to ich práca. A samozrejme, že neleziem do priestoru, kde je napísané "ZÁKAZ VSTUPU". To už môže byť problém.
Porovnávať súčasnú hranicu so železnou oponou :)
pomnik, november 2015