Doprava

Výhodou tejto túry je, že nezaberie veľa času. Je preto vhodná aj počas krátkych dní. Netreba sa až tak ponáhľať a príliš skoro vstávať. Vyraziť z Bratislavy stačí okolo 9. hodiny ráno, čo znamená príjazd na parkovisko tesne po 11. hodine.

Viacerí skialpinisti v minulosti reportovali problémy s parkovaním na najvyššie položenom parkovisku P4 lyžiarskeho strediska Stuhleck. Ja som tento problém ešte nemal. Možno vďaka štastiu, možno preto, že sem autom príchádzam medzi 11. a 12. hodinou, čo môže byť už neskoro pre personál, ktorý kontroluje skialpošov. Dnes to nevyše nie je vôbec problém, lebo sezóna sa v lyžiarskom stredisku ešte nezačala a tak je na parkovisku len zopár áut, ktoré sem prišli presne ako my, otvoriť skialopovú sezónu.

Výhodou Stuhlecku je aj možnosť dostať sa sem verejnou dopravou. Počas lyžiarskej sezóny zvykne premávať z Bratislavy priamy autobus Slovak Lines, prípadne sa dá využiť vlakové spojenie.

Rada Ako chodiť vlakom do Álp na Schneeberg, do Raxalpe i pod Hochwechsel z Bratislavy (návod)

8. 11. 23 Matúš Morong

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Dolinou potoka Kaltenbach na Karl-Lechner-Haus

Na úvod nás potešila kladná odpoveď na zásadnú otázkou: "Dá sa už od parkoviska?" Táto otázka padne počas sezóny v skialpových skupinách na sociálnych sieťach nespočetne veľa krát.

Na začiatku lesnej cesty pri parkovisku je oldschoolový informačný bod, kde chaty informujú o tom, či sú otvorené. Žiaľ nedozvedeli sme sa nič ani o Karl-Lechner-Hause ani o Alois-Günter-Hause.

Trasa vedie lesnou cestou. Snehu je dostatok na pohodlné šliapanie. Sneží, a hoci sú vločky veľké a dosť mokré, podklad sa netopí a sneh sa na pásy ani nelepí. Takmer idyla. Postup je príjemný. Chvíľu ale trvá, kým sa si dobre nastavíme teplotný komfort. Najprv sme boli uzimení z prezúvania sa na parkovisku a tak sme mali viac vrstiev ako bolo potrebné. Preto dva krát stojíme a dolaďujeme vrstvy. Ja som nakoniec skončil len v termotričku a hardshell bunde kvôli sneženiu.

Lesná cesta končí pri poľovníckej usadlosti a trasa vchádza do lesa. Najprv je chodník široký, no potom ako prekrižuje ďalšiu lesnú cestu, sa zúži a les zhustne. Tu je snehu už málo a na chodníku veľa koreňov a skál. S Maťom sa dohodneme, že ak to začne byť zlé, bez hanby sa otočíme a pôjdeme lesnými cestami.

Po pár desiatkach metrov to aj splníme a na pásoch pomaly schádzame. V závere, keď už mám dojem, že to je v pohode, pustím to. A v tom preletím cez ostrý šuter, ktorým si dosť poškodím pás.

Ďalej pokračujeme už len lesnými cestami. Je to síce dlhšie, no stúpanie je pohodlné a snehu je dostatok. Tento variant odporúčam aj počas zvyšku sezóny pre začiatočníkov alebo pre výstupy s deťmi.

Chata Karl-Lechner-Haus leží v nadmorskej výške okolo 1450 metrov. Máme štastie, je otvorená, vnútri sa kúri a aj bufet funguje. Zišlo sa tu veľa skialpošov a takmer každý je Slovák. Ku stolu sa k nám pridali Peťa a Paľo. Mám rád tieto náhodné stretnutia na horách s príjemnými ľuďmi.

Na vrchol Stuhlecku

Decembrové dni sú krátke a tak na chate nekvasíme príliš dlho. Peťa a Paľo sa pridali k nám a tak ďalej šliapeme vo štvorici. Úvod výšľapu volím radšej zľava a nie doprava ako sa bežne chodí. Je to strmý výšvih a často s nedostatkom snehu. Takto si to síce predĺžime o pár desiatok metrov ale je to príjemnejšie.

Sneženie sa zmenilo. Už padajú menšie a suchšie vločky, zato sa pridal čerstrvý vietor. V lese to však neprekáža a šliapanie je pohodlné. Snehu je tak akurát na pohyb na pásoch. Na zjazd by to veru ešte nebolo.

Les ustupuje a severnými smermi len tušíme aké sú výhľady na Heukuppe v Raxalpe alebo Schneeberg. Keď som tu bol v roku 2022 v závere januára, mal som šťastie aj na výhľady.

Skialp Dva razy na Stuhleck cez Karl Lechner Haus a dosť

3. 1. 23 Ľubomír Mäkký

Výšľap z Karl-Lechner-Hausu na Alois-Günter-Haus, čo je chata na vrchole Stuhlecku, nám trval niečo vyše pol hodiny. Sám som bol prekvapený, že sme to prešli tak rýchlo. Prevýšenie je niečo vyše 300 metrov.

Posledných asi 50 výškových metrov sa do nás oprel silný severný až severozápadný vietor. Trasa bola miestami vyfúkaná na ľad, takže to bolo treba obchádzať a hľadať miesta s aspoň trochou snehu.

Vstup do chaty bol v miernom závetrí, tak zložiť lyže a oprášiť sa od snehu bolo v pohode. Mali sme opäť šťastie, aj táto chata bola otvorená a vnútri málo ľudí, no bufet aj kuchyňa fungovali dobre. Dali sme si zemiakový guľáš, ktorý bol naozaj výborný. Hoci pri tom hlade, čo som mal, by som to asi tvrdil o hocičom.

Aj na tejto chate sa potvrdilo, že dnes bol Stuhleck enklávou bratislavských skialpinistov. Rakúšania boli hádam len personál chaty.

Zjazd

Napriek počasiu išlo asi o najlepší zjazd zo Stuhlecku po zjazdovke, aký som doposiaľ zažil.

Pásy sme dali dole už pri chate v závetrí. Potom bola na rade obligátna selfie fotka na vrchole pri kríži a na slepo sme triafali začiatok zjazdovky. Tu mi ešte odmŕzali ruky ale len čo som sa dostal do tempa oblúkov, pominulo to.

Keď sme zlyžovali trochu nižšie, vietor ustal a hmla ostala nad nami. Odtiaľto to bola už čistá lyžiarska radosť. Podklad bol tvrdý, upravený ratrakmi pred sezónou a na tom bolo asi 15 centimetrov prašanu.

Lyžovali sme teda v lyžiarskom stredisku s pocitom ako vo voľnom teréne v najlepších snehových podmienkach. Prašan nás príjemne spomaľoval. Sekal som za sebou preto krátke oblúčiky v príjemnom rytme.

A k tomu všetkému nikde nikoho, lebo sezóna na Stuhlecku sa ešte nezačala.

Záver

Napriek nie práve priaznivej predpovedi sme mali skvelý úvod skialpovej sezóny a presvedčili sme sa, že na Stuhlecku sa dá už od parkoviska a nielen to, dá sa v pohode aj zlyžovať na parkovisko. Treba si však dať pozor na výstroj, aby nedopadla tak, ako môj pás.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek