Minulý rok sme sa zo Štrbského Plesa vybrali stúpaním z Mlynickej doliny cez Soliskový žľab do Predného Soliskového sedla. Skitúru sme zakončili zjazdom po svahoch lyžiarskeho strediska. Tento rok sme sa vydali opačným smerom. Stúpať sme začali po zjazdovke a cez Predné Solisko a Soliskový hrb sme prišli do Zadného Soliskového sedla. Odtiaľ sme širokým Soliskovým žľabom zlyžovali do Mlynickej doliny.

Trasa

Štrbské Pleso – Chata pod Soliskom – Predné Solisko – Predné Soliskové sedlo – Soliskový hrb – Zadné Soliskové sedlo – Mlynická dolina – Štrbské Pleso

Je niečo pred pol deviatou ráno a v lyžiarskom stredisku na Štrbskom Plese sa práve spustili lanovky. Ja však stúpam zjazdovkou na lyžiarskych pásoch po trase, ktorú na tieto účely vyhradil prevádzkovateľ strediska. Takmer presne po 60 minútach šliapania prichádzam na Chatu pod Soliskom a objednávam si kofolu. Počasie je krásne, slnečné a bez vetra.

Na Predné Solisko je to ešte asi 300 výškových metrov. Sklon svahu sa zväčšil, onedlho si preto na lyže nasadzujem stúpacie železá, tzv. haršajzne. Výstup je s nimi rýchlejší a bezpečnejší. Pár desiatok metrov pod vrcholom sa však kvôli vytŕčajúcim skalám manévrovanie na lyžiach stáva čoraz nepraktickejšie. Keď sa k tomu pridajú aj nebezpečné snehové preveje, ktoré lemujú východný okraj výstupovej trasy, jednu obrátku už radšej ani nedokončujem a uvoľňujem si lyže. Na lyžiarky si nasadzujem mačky a na vrchol Predného Soliska pokračujem s lyžami na batohu. Pásy si z lyží neskladám, to si nechám až na vrchol. Zdržovať sa na tomto mieste nechcem ani o sekundu dlhšie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na Prednom Solisku

Z Predného Soliska sú prekrásne výhľady na východný hrebeň Bášt, na Kráľovu hoľu na juhu i na Kriváň na západe. V diaľke blikne aj odraz slnka od vrcholovej stanice lanovky na Chopku. Zaujme ma však najmä výhľad na sever, čelom k Soliskovému hrebeňu a do Soliskového žľabu, ktorý mám v pláne zlyžovať. Podmienky na zjazd zo Zadného Soliskového sedla vyzerajú z diaľky dobre, bez pozostatkov nedávnej lavíny.

Na vrchole Predného Soliska je v tento slnečný deň viac ľudí, až si občas pri zhotovovaní záberov zavadziame. Prekvapí ma párik lyžiarov, ktorý si sem akoby odskočil zo zjazdovky, v lyžiarkach, ktoré nie sú celkom určené na pešiu chôdzu. O niečo starších pánov sediacich predo mnou začujem ako jediných spriadať plány na peší výstup na neďaleký Soliskový hrb. Nechávam im pár minút náskok a s lyžami na batohu sa vyberám v ich stopách.

Komentár Prečo má Predné Solisko tri nadmorské výšky?

10. 4. 20 Tomáš Trstenský

V Prednom Soliskovom sedle

Pri prechode Soliskovým hrebeňom hľadám miesto, kde som sa zo Soliskového žľabu vynoril vlani, pri svojom výstupe z Mlynickej doliny do Predného Soliskového sedla. Okraj hrebeňa je však lemovaný pomerne veľkými snehovými prevejmi a veru neviem, ako by sa mi podarilo zo žľabu vyšvihnúť do sedla v týchto podmienkach. Som teda rád, že výstup som absolvoval vlani, síce za horšieho počasia, no bez väčších prevejov. Na druhej strane svahu, na strane Furkotskej doliny pozorujem na skalách dvoch kamzíkov.

Pokračujem ďalej po hrebeni a dostávam sa pod Soliskový hrb. Vedie stadeto zjazd, ktorý by mi onedlho umožnil napojiť sa na široký zjazd zo Zadného Soliskového sedla. Chvíľu váham, no predsa sa len vyberám na prechod cez Soliskový hrb.

Soliskový hrb

Na prechod Soliskovým hrbom som bol zvedavý niekoľko rokov, kedy podľa vtedy platných pravidiel pre skialpinizmus v národnom parku išlo o jedno z mála legálnych a zároveň pomerne ľahko dostupných miest na jeho vykonávanie. Miesto je to síce ľahko a rýchlo dostupné, veď odkedy som začal výstup po zjazdovke, uplynuli asi len tri hodiny (a aj to s prestávkami na Chate pod Soliskom a na vrchole Predného Soliska). Zároveň však ide o pomerne zradné miesto, ku ktorému treba pristupovať s rešpektom.

O zložitosti problému, ktorý predstavuje Soliskový hrb v zime som sa presvedčil, keď som dvojicu predo mnou videl stúpať s pomocou čakanov. Môj samozrejme zostal doma, a tak to skúšam len s vlastnými rukami. Hore to samozrejme ešte ako tak ide, hoci s lyžami na batohu som menej obratný. Na vrchole skalného útvaru sa s dobre vyzbrojenou dvojicou zdravím. Tušia, že mám namierené do Zadného Soliskového sedla, veľkoryso ma tam nasmerujú a púšťajú ma na zostupovú trasu. Všímam si však, že moja neúplná výzbroj ich zrejme zaujala, a tak ma ešte nejaký čas počas môjho zostupu sledujú. Zrejme majú horolezecké skúsenosti a v podstate som im za tento takmer až mentorský prístup vďačný. Vďaka ich pohľadom som si vždy viackrát premyslel každý ďalší pohyb a úchyt.

Tesne pred dosiahnutím Zadného Soliskového sedla sa dostávam k asi najexponovanejšiemu úseku. Aj kvôli lyžiam na batohu sa mi zostupovať čelom k skale zdá ako logickejšia možnosť. Bez čakana by však mohla byť osudná, preto exponovaným úsekom pokračujem v zostupe chrbtom k skale. Na jedinom bezpečnom mieste, kam môžem teraz stúpiť, sa nachádzajú roztrúsené kamzičie bobky. Veľmi si teda nevyberám, neustále sa pridržiavam skál rukami a zostup s obrovskou úľavou dokončím.

Zadné Soliskové sedlo a zjazd

V Zadnom Soliskovom sedle fotografujem protiľahlý hrebeň Bášt i severnú stenu Soliskového hrbu. Všimnem si, že z neho práve zostupuje ďalší turista bez lyží. V sedle sa pozdravíme, viac však nekonverzujeme a začínam sa pripravovať na zjazd. Menšie povrchové nánosy mokrého snehu síce pri zjazde uvoľním a chvíľu sa po svahu kĺžu so zlovestným „šššššš“. K žiadnemu väčšiemu odtrhu však nedochádza. Zároveň si uvedomujem, že začínam nepriamo zodpovedať aj za pár, ktorý do Zadného Soliskového sedla stúpa s lyžami na chrbtoch. Svoj zostup zo sedla medzitým navyše začal spomínaný peší turista.

Po dojazde neďaleko vodopádu Skok fotografujem na rozlúčku Soliskový žľab i so zradným Soliskovým hrbom. Zvečním si protiľahlý žľab zo sedla medzi Patriou a Malou Baštou. Až neskôr si uvedomujem o čo dostupnejšie a zdolateľnejšie žľab pôsobí na fotografii z tejto nadmorskej výšky, v porovnaní s fotografiou zo Soliskového hrebeňa, na ktorej sa zdá žľab takmer kolmý. Predpokladám, že podobne by z hrebeňa Bášt pôsobil Soliskový žľab.

Zjazd Mlynickou dolinou a záver

Mám overené, že zjazd na lyžiach „toboganom“ v pásme lesa v Mlynickej doline je jedným z najpríjemnejších klesaní snáď v celých Tatrách. Tobogan je omnoho miernejší a pozvoľnejší ako zjazd z Chaty pri Zelenom plese či zjazd Húpačkami z Veľkej Studenej doliny. Je asi pol jednej popoludní a po príchode do lyžiarskeho strediska odolávam pokušeniu uskutočniť ešte jeden výšľap hore zjazdovkou na Chatu pod Soliskom. Ide o prvý z troch týždňov jarných prázdnin a pri pohľade na vyjazdené bubny na zjazdovke si vravím, že dnes som zažil aj lepšie podmienky na zjazd. Odolávam vidine občerstvenia v prostredí chaty a mierim na parkovisko.

Záver

Okrem predpovede počasia treba pri každom pláne na výšľap alebo zjazd žľabom sledovať lavínovú predpoveď a [aktuality] Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (https://blog.laviny.sk/).

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek