Príbeh Kto postavil lavínový pamätník českým lyžiarom pod Ďumbierom?
Pokračovanie rozprávania o lavínovej tragédií v Trangošskej doline v Nízkych Tatrách zo 4. marca 1935. Prírodná lavína spustila zároveň lavínu korešpondencie medzi úradmi a pozostalými, z ktorých sa dozvieme ďalšie podrobnosti nešťastia.
Príbeh Čo sa stalo v Nízkych Tatrách pod Ďumbierom 4. marca 1935? Biela smrť prišla veľmi rýchlo
Tomáš TrstenskýNajatí muži z Mýta pod Ďumbierom a Bystrej sa vrátili k rodinám. Prekopávanie lavíniska je dočasne pozastavené. Dôvodom je novonapadnutý sneh, mrazy a znovu hroziace lavíny, ktoré sťažujú pátranie po piatich dňoch. Režim na Štefánikovej chate sa vracia do normálu, no chatárovi Petrlovi pribudli nové starosti. Telá Josefa a Jana sú zvezené do márnice v Bystrej. No tým nešťastie nekončí. Osobné veci obetí boli zaslané rodinám pozostalých, no na chate ostali v depozite u chatára peniaze od Otakara a Josefa. Po získaní adries rodín od breznianskych četníkov, chatár píše rodinám, aby si mohol odpočítať 112,- Kč za pobyt na každého hosťa (nocľah a strava). A zvyšok peňazí vrátiť príbuzným.
Keďže v medzivojnovom období neexistovala horská služba v ČSR a nebolo ani poistenie na hory, tak chatárovi vznikli ďalšie náklady na záchrannú (pátraciu) akciu, kedy bolo prehľadávané miesto pádu lavíny. Petrla si viedol presnú evidenciu (tabuľku) so zoznamom mužov, ktorí boli kopať. Poznáme mená, bydlisko, počet dní, vyplatenú mzdu za hľadanie (kopanie), vydanú stravu, nocľah na Chate KČST Trangoška (2,- Kč) a Štefánikovej chate (1,- Kč) a tiež cigaretle Zora, ktoré dostávali kopáči na prídel. Celkové náklady na pátranie sú 2596,- československých korún, mzda za kopanie 1940,- Kč, strava (slanina, chlieb a cigaretle) za 356,- Kč.
Tragická snehová lavína teda spustila lavínu korešpondencie medzi chatárom, notárskymi úradmi, Obvodným úradom Brezno nad Hronom, rodinami obetí a četníckymi stanicami v mieste bydliska obetí. Zo zachovaných listov sa dozvedáme mnoho podrobností pred tragédiou, podrobnosti o nešťastnom dni, priebeh a postup pátrania a reakcie nešťastných rodín. Najhoršie na tom boli rodičia druhého Josefa, ktorého nevedeli týždne nájsť v snehovej mase pod Ďumbierom. Napokon rodičia pátrali na vlastné náklady 4000,- Kč do leta. Pozostalí nechceli vyplatiť náklady na záchranu a argumentovali, že príčinou smrti bola lavína, ktorú si nespustili sami, ale prírodné živly. Posledné telo sa podarilo objaviť až 4. júna 1935, čiže presne tri mesiace od pádu lavíny.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Napríklad pozostalí po Otakarovi argumentovali, že prvého nešťastníka našli bezprostredne po páde lavíny hostia a personál chaty a nie chatárom najatí kopáči z podhoria, ktorí prišli na druhý deň. Náklady na hľadanie prvého neboráka boli úradne vyčíslené na 564,85 Kč. Napokon matka obete venovala 250,- Kč Obvodnému úradu Brezno nad Hronom na režijné náklady spojené s pátraním. Smutnú kapitolu rodiny Otakara uzavrela Druhá svetová vojna, kedy obaja jeho rodičia skončili v koncentračných táboroch, matka v Terezíne a otec v Osvienčime.
Kto by si myslel, že tragédia končí zaplatením nákladov na pátranie, tak sa mýli. Lavína osudu padala ďalej. Nešťastie dodnes vyvoláva nezodpovedané otázky nielen zo samotného pádu lavíny. Na mieste tragédie vznikol mohutný kamenný pamätník, ktorý mal pripomínať štyri obete. Mal. Do dnešných dní sa z neho zachovalo polorozpadnuté torzo. Nepodarilo sa mi doteraz zistiť, kto a ani kedy kamennú mohylu vybudoval(i). Mlčia tiež archívy i dobová tlač. Pamätná tabuľa, ktorá bola vyrobená zo svetlého mramoru sa taktiež nezachovala. Jej ďalší osud taktiež nepoznáme a ani kedy bola demontovaná.
No zachovali sa dobové fotky pamätníka z Trangošskej doliny. Roky som chodil okolo rozmetaných balvanov, akoby som tušil, že sú zvyškom pamätníka. Sú úplne nenápadné, lebo sú to prírodné, neopracované žulové kamene. V chodbe Chaty gen. Milana Rastislava Štefánika je vystavená fotografia mohyly. K pátraniu po nešťastí ma inšpiroval publicista Peter Urban, ktorý mal článok o Halašovej jame v časopise Krásy Slovenska na jeseň roku 2023.
Zrniečko myšlienky obnovy historického miesta narazilo na živnú pôdu a rozbehol sa kolotoč pátrania po informáciách. Prvých som oslovil miestnych znalcov. Autora článku o "Halaške", súčasného chatára Fabriciusa spod Ďumbiera, breznianskych jaskyniarov, pamätníkov horského lyžovania, seniorov horskej služby Nízke Tatry, pracovníkov múzeí z Brezna a Liptovského Mikuláša a mnohých ďalších, čo by mohli niečo vedieť. Horskáči z Brezna nakoniec vyhrabali detailnú fotku pamätnej tabule, podarilo sa mi získať dobové fotky pamätníka a napokon najviac podrobností zhromažďoval Štátny archív, kde som bol pátrať.
Zaujímavé je tiež listovanie v dobovej tlači. Ako som napokon zistil, tak novinové články boli písané štýlom senzácie s mnohými nepresnosťami a tiež s protichodnými informáciami. Jediné, čo ospravedlňuje vtedajších redaktorov, bol sťažený prístup k faktom. Tak si mnohé vymysleli alebo upravili podľa znalostí doby. No v každom článku sa dajú nájsť informácie, ktoré neboli v archívnych dokumentoch ani v osobnej korešpondencii, a to informácie z osobného života obetí. Samozrejme, aj to treba brať s rezervou. No čriepky zabudnutého príbehu sa postupne darí zbierať a skladať mozaiku jednej nízkotatranskej tragédie.
A prečo to všetko píšem? Lebo v tomto roku - v druhej polovici mája 2024 chcem obnoviť spolu s dobrovoľníkmi z radov turistov a lyžiarov zabudnutý lavínový pamätník do historickej podoby. Vítaná je akákoľvek pomoc (fyzicky na brigáde, materiálne pokrytie alebo iný dar). Aktuálne mám väčšinu povolení vybavených. Pozitívne k projektu opravy pristúpilo mesto Brezno, na ktorého pozemku sa torzo mohyly nachádza a nevedelo o jej existencii. Aktuálne s kamarátmi z nášho turistického klubu dolaďujeme podrobnosti brigády a ostala ešte jedna veľká nesplnená úloha.
Nájsť rodiny - pozostalých obetí z Trangošskej doliny, ktorí snáď žijú v Českej republike. Bol by som rád, ak by boli prítomní pri odhalení opraveného pomníka. Preto ak máte rodiny a známych v ČR, skúste im poslať správu o lavíne z marca 1935. Verím, že sa podarí niekoho nájsť.
Ďakujem za každú informáciu a pomocnú ruku pri oprave historického lavínového pamätníka.
