Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

archív M. D.
archív M. D. Zatvoriť

Rozhovor Malofatranská stovka oslavuje 5. narodeniny

Ultra-trail za posledné roky nabral na Slovensku značne na obľube a aj podujatí s týmto zameraním poriadne popribúdalo. Malofatranská stovka vedie atraktívnym hrebeňom Krivánskej Malej Fatry a nie až tak masovo navštevovaným, ale tiež krásnym a divokejším hrebeňom Lúčanskej Malej Fatry. Preteky sú náročné nielen svojou dĺžkou a prevýšením, ale aj vysokohorskými podmienkami, ktoré často na hrebeni Malej Fatry panujú. Tento rok sa koná už 5. ročník Malofatranskej stovky a keďže je to pekné číslo, porozprávali sme sa s riaditeľom pretekov Martinom Drozdom.

Prečo si sa rozhodol organizovať ultra-trailové preteky v Malej Fatre?
Možno to bude (a možno nebude) prekvapenie, no nápad zorganizovať nonstop akciu prechod hlavného hrebeňa Malej Fatry za zrodil bez nejakých dlhodobejších plánov, vízie či stratégie. Jednoducho sme si povedali, vyskúšame to, a tak na začiatku roka 2012 sme začali s prípravám. Vôbec sme nevedeli, do čoho ideme, čo všetko organizácia takýchto pretekov obnáša, koľko voľného času nám to zhltne, a podobne. Neraz sme si povedali, že to úsilie a námaha nestojí za to, no to, čo nás neustále poháňa dopredu, sú najmä ľudia zapojení do celej organizácie, účastníci, bez ktorých by to celé nemalo zmysel, a ich spätná väzba. Najmä spokojnosť s našou prácou vyjadrená či už osobne alebo prostredníctvom článkov, je tým pravým motorom, ktorý beží už piaty rok naplno. Sme radi samozrejme za akúkoľvek spätnú väzbu, tá negatívna alebo konštruktívna kritika nás posúva vpred oveľa viac než "len" pochvaly.

Ako spomínaš na 1. ročník pretekov?
Prvý ročník pretekov, ako som už spomínal vyššie, bol spontánny, hektický, nemali sme žiadne skúsenosti, nevedeli sme takmer nič o organizácii. Mali sme však odhodlanie, vytrvalosť a tak sa na štart prvého ročníka postavilo presne 97 odvážlivcov, ktorí takisto zrejme úplne nevedeli, do čoho idú :) Prvý ročník mal však aj svoju temnú stránku, vďaka ktorej sme začali v nasledujúcich rokoch oveľa viac rozmýšľať nad bezpečnostnými opatreniami na trase. Prišla náhla búrka v okolí Veľkého Rozsutca a nešťastie padlo na náhodného turistu, ktorý bol zasiahnutý bleskom a udalosť žiaľ neprežil. V tom čase som sa nachádzal na trase v okolí Kľaku a značil posledné úseky trasy - zrejme nikto nevie, aký to je pocit čakať na zistenie identity človeka, či ide o "vášho" účastníka alebo nie. Čakali sme na túto informáciu 3 hodiny, a podarilo sa nám ju zistiť aj napriek tomu, že nešlo o úplne legálny spôsob. Museli sme to však vedieť čím skôr. Píšem o tomto najmä preto, že to bol najsilnejší moment prvého ročníka, história MF100 sa mohla vtedy skončiť skôr, než vôbec začala.

Čo sa menilo počas ďalších ročníkov - trasa, zabezpečenie, počet účastníkov...?
V nasledujúcich ročníkoch sme vždy každý rok robili menšie alebo väčšie zmeny, najmä smerom k bezpečnosti účastníkov. Môžem spomenúť napríklad hľadanie "optimálnej" trasy, ktoré je teraz už snáď finálna, v poslednom roku sme zaviedli povinné potvrdenie o zdravotnom stave, kvalifikačné kritériá, na 5. ročníku budeme mať po prvý raz elektronickú časomieru. Zmeny sa týkali aj servisu pre účastníkov: zlepšovanie občerstvenia, spolupráca s dobrovoľníkmi z Horskej Služby Malá a Veľká Fatra - zdravotnícke a záchranárske zabezpečenie podujatia, hľadanie partnerov pre MF100, spolupráca s obcami, mestom Žilina, nadáciami a podobne. Organizácia MF100 sa pre nás stala akýmsi "druhým" hobby zamestnaním na plný úväzok.

Aké výrazné udalosti sa udiali počas uplynulých 5 rokov na pretekoch?
Smutnú udalosť počas prvého ročníka som už spomínal. Okrem nej sme nemali vážnejšie situácie, spomínam si na rozbitú hlavu a vykĺbené rameno na Veľkom Rozsutci tuším v roku 2016, nevoľnosti, kolapsy z vyčerpania a podobne. MF100 sú náročné preteky len pre skúsených účastníkov, ktorí vedia rozložiť svoje sily rovnomerne a zbytočne neriskujú. Padali aj rekordy, a boli prekonávané. Každý rok si dávame v organizačnom tíme stávku, či padne nový rekord. Vzhľadom na technickú náročnosť trasy sú časy na MF50 pod 8 hodín a časy na MF100 pod 18 hodín "z iného časopriestoru". Vidno, že sa zlepšujú aj účastníci.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Počas 4. ročníka sme museli prerušiť a následne zastaviť preteky z dôvodu nepriaznivého počasia, bol to zatiaľ pre nás najnáročnejší ročník z hľadiska riešenia krízovej situácie. Na hrebeni sme mali asi 50 účastníkov, veľkú pomoc poskytla Horská Služba - dobrovoľníci z Veľkej Fatry, ktorí núdzovo prepravili a ubytovali asi 40 účastníkov v chate na Martinských holiach. Oceňujem a vážim si však prácu všetkých dobrovoľníkov, ktorí sa neraz museli vynájsť a flexibilne reagovali na vzniknutú situáciu, za čo im patrí moje opätovné veľké poďakovanie. Zažili sme aj strety s medveďmi, počas 2. ročníka vedúca dvojica v stúpaní z Fačkovského sedla na poslednú "schizofrenickú" kontrolu na Javorinke vyrušila medveďa, ktorý im prebehol cez chodník.

Aktuálne sa pripravuje 5. ročník pretekov, nastali nejaké zmeny oproti poslednému ročníku?
Najväčšie zmeny som už spomínal: elektronická časomiera, kvalifikácia účastníkov pre účasť na MF100, máme novú kategóriu ultra štafety - t. j. možnosť absolvovať trasu v 2-člennom tíme, kedy prvý účastník absolvuje Krivánsku časť a druhý člen štafety Lúčanskú časť, ďalej máme nové vybavenie na kontroly - podarilo sa nám opäť obohatiť materiálové vybavenie novými stanmi, a vyžadujeme potvrdenie o zdravotnom stave od každého účastníka. Samozrejmosťou je poistenie pre zásah HZS (Horskej záchrannej služby) povinné pre každého účastníka.

Koľko pretekárov sa prihlásilo?
V aktuálnom ročníku máme celkovo prihlásených a kvalifikovaných 205 účastníkov. Štartovné pole je plné zaujímavých mien, medzi ktorými nechýbajú víťazi predchádzajúcich ročníkov, ale aj ostrieľaní ultra borci, máme opäť početnú skupinu účastníkov z Poľska a zopár jednotlivcov aj z iných krajín. Účastníci zo susedného Česka tvoria zhruba 40% štartovného poľa.

Na záver - baví Ťa to ešte? Máš víziu do budúcnosti, čo by si chcel dosiahnuť v rámci pretekov?
Osobne nie som vôbec človek zameraný na dlhodobé vízie alebo stratégie. Žijeme v dynamicky sa meniacom svete, kde jediná konštanta je zmena. Ak budeme efektívne reagovať na zmeny okolo nás, a budeme vytvárať vhodné podmienky pre organizovanie pretekov, či už v rámci MF100 alebo Slovak Ultra Trail, ktorého je Malofatranská stovka súčasťou, myslím si, že máme v rámci ultra behov v horách budúcnosť aj bez písomných vízií. Ponúkame produkt úzko špecifický - ruku na srdce - koľko ľudí na Slovensku dokáže behať alebo prejsť 100 km? A preto práca, ktorú robíme vo vlastnom voľnom čase, musí dávať väčší zmysel než len zamerať sa na počet účastníkov. Chceme robiť kvalitné, dobre zabezpečené a zaujímavé podujatie, aby si každý, kto príde do cieľa Malofatranskej stovky, povedal: Tak toto už nikdy nechcem zažiť. A potom sa vyspí, dá si rannú kávu a prihlási sa na ďalší ročník. A to je naša motivácia - ľudia, pre ktorých to robíme. Ďakujeme všetkým, ktorí nám držia palce, podporujú nás a všetkým účastníkom 5. ročníka želáme veľa síl, odhodlania a najmä bezpečný návrat domov.

Ďakujeme za rozhovor.

Fotogaléria k článku

Najnovšie