Vlani som bol na Gartnerkofeli, ktory ste fotili z Garnitzenbergu. Na vrchol vedie pohodlny siroky chodnik, no tym som siel iba chvilu. Cestou hore som presiel feratu, ktora zacina vyosenym dvojlanovym mostom, na ktorom boli az prilis uvolnene lana. Hojdalo sa to so mnou a len som dufal, ze to ustojim. Este nikdy som sa na lanovom moste nebal tak, ako tam. Dolu som siel do sedla Kuhweger Tor. Chodnik je II UIAA a proti mne siel vodca so skupinkou.
Na Madritschen som bol uz 2x. Prvy krat, ked som siel narocnu feratu na Torre Calmpil, to tam este iba stavali. Vsetky tie jazierka su totiz umele. Boli tam bagre a vypadalo to otrasne. No postavili to rychlo. Ked sa prejdete po chodniku, tak su tam akoze hranicne zavory a pri nich rakuska a talianska zastava. Je to na cudnom mieste, ale hranica sa tam ozaj tak klukati, ze je to postavene priamo na nej.
V okoli je najzaujimavejsou Via Alta z Trogkofelu do sedla pod Zottachkopfom. Vedie po talianskej strane. Ako ferata je to lahke, no je tam aj trochu volneho lezenia, na jar chodenia po snehovo-ladovych splazoch a tak.
(Inak, co ste to mali za poistenie, ze neplatilo v Taliansku?)


Ďakujem za pochvaly. :)
Adushka chcela som s Janinom vyliezť aj na Gartnerkofel, keď už sme boli pri vrchnej stanici lanovky. Ale v premočených topánkach už som nemala to srdce ho hnať hore a aj sa zatiahlo, takže bolo dobre, že sme to otočili a šili radšej na Madritschen.


Nádhera! Nuž, priznávam, že fotky máš jednoznačne krajšie než ja, skvelé počko a viditeľnosť ste vychytali :D my sme dali Gartnerkofel a Kammleiten, aspoň mám o čom písať počas dlhých zimných večerov :)


Alpy nepoznám, ale zaujali ma niektoré fotky, majú pekné svetlo. Hlavne sa mi páči tá úvodná, tá krajina na nej je fakt super.

