presne ako Jakubko hovori, NEZODPOVEDNOST V HORACH

Jakubko, napíšeš "nemám slov" a potom 9 riadkov ? na čom fičíš ?

Nepreháňaj, je to skôr istá forma výstrahy.

Nemam slov...
je uzasne ze niekto vie obdivovat "dobrodruha" ako ty. tura to je absolutne bezvyzamna, nepoznas to tam a napises o tom 2 stranovy clanok.
pripada mi to tak na cesky sposob.
predpokladam ze si aspon narubal drevo ked si odchadzal.
poznam to tam v zime, v lete, v noci a da sa tam stratit. zhodou okolnosti som bol na durkovej ked tam zamrzol ten cech a podmienky boli ozaj zle.
tento clanok by som za extra neoznacil ani vo sne. okrem toho je to navod ako sa nezodpovedne spravat v horach...

Pekne napísané, plynulé a pútavé. Nabudúce viac myslieť dopredu a menej sa spoliehať na šťastie.
K článku by bolo vhodné napísať poučenie alebo Čo by som nabudúce spravil inak (lepšie). Niekedy život závysí na jednoduchých rozhodnutiach.

dobrý článok, presne tu som zažil niečo podobné, bolo celkom dobré počasie a za pár minút nebolo vidieť na meter a tiež som mal proglém nájsť útulňu, ale boli sme traja.

Nam sa tiez raz podarilo stratit (pre hmlu a tmu) cestou z Chabenca na Durkovu. Za normalnych okolnosti (viditelnosti) by sme to zbehli na lyziach za 10 minut ... stratili sme vsak orientaciu (tycove znacenie bolo vylamane) a zbehli sme omylom trosku na severnu stranu. Najhorsie bolo ze sme si mysleli ze sme na juznej strane. Po stope sa vratit nedalo (pasy uz nesli nalepit) tak sme teda skusali traverzovat k chate na zapad, co bolo v skutocnosti na vychod ... stale viac do strmych severnych zlabov Chabenca. Nastastie sa nam podarilo vyslapat po sfukanom chrbte hore na hreben kde nas cakal jeden z chatarov. Este sme sa s nim take dve hodinky motali dookola, kym nam neprisiel Duro (druhy chatar) naproti ... piskal od poslednej tyci ku ktorej sa dostal (smerom od chaty) ... tak sme nasli cestu iba po zvuku.
Plane v okoli Durkovej mozu byt v nepriaznivom pocasi naozaj zradne. Lahko sa z 10 minutovej cesty stane 5 hodinove trapenie.

keby neboli taki, co nemaju tu "trochu sudnosti", mozno by doteraz nestala ludska noha na poloch ci Evereste...

Klobuk dole..nie kazdy by to zvladol hlavne po psychickej stranke...ja som nieco podobneho zazil na Stohu v Malej Fatre. Stupal som na pasoch zo sedla Medziholie na vrchol a nevidel som na 20 metrov a tak som siel rovno hore, s tym , ze hadam smerovnik na vrchole nepresvihnm a neskotulam sa niekam dole, a pocas celeho vystupu mi zivot zneprijemnovala vichrica a aj zips na bunde sa mi pokazil pod vrcholom, tak len v mikine. Ani zjazd naspat nebola ziadna vyhra...

Dobreee, kto také ešte nezažil, buď má normálny pud sebazáchovy, alebo klame :-).

Ale vážne: shortstory k variču. Zišli sme okolo 15.00 (cca 8/2001) na Solvayhutte a museli sme ostat na noc, lebo zacala burka. Mysleli sme, ze sme, ze sme sami hore, ale pred deviatou vecer dorazli zhora dvaja Fini a z cca 35 l ruxaku vytiahli benzinak MSR, esus, navarili a daco dali aj nam. Popri vareni vytiahli jednu Nokiu, prvy zavolal domov, potom vymenili SIMku a volal druhy :-) ukazka redukcie hmotnosti...

Krásny článok,mala som husiu kožu pri čítaní.Dakuj Bohu, že sa to tak skončilo, bol si na veľmi tenkom ľade.Mal si šťastie.Radšej už nepokúšaj osud!

človek sa učí na vlastných chybách a vtedy si to zapamätá lepšie než keď mu to povie dáky známy známeho jeho známeho.. tiež som už práve v NT zažila podobné počko, len my sme nepokračovali nikam a ostali tam, kde sme boli.. našťastie..

...uff...už neriskuj !

pekny clanok, par krat som aj ja podobne hladal utulnu, ale smerom z hrebena. v utorok som tam bol a z hrebena je urobene zimne palicove znacenie, takze to dost ulahci orientaciu.

clanok vyborny, čtivy, ale v zime na turu by som s tebou ist nechcel :)