Trasa

Lanžhot – Pohansko – ropík pri Pohansku – Nápustná hať lužných lesov – bývalá pohraničiarska „signálka“ – Lány – Košarske louky – trojhraničie A-CZ-SK – Polínsky vrch – štátna cesta č. 425 - Lanžhot

Lanžhot - Pohansko

Túru sme začali v najjužnejšom moravskom meste Lanžhot. Možné je dostať sa tam buď autom, alebo vlakom. Mesto Lanžhot dnes žije veľmi bohatou tradíciou ľudových zvykov a obyčajov. O lanžhotských hodoch, ktoré sa konajú vždy v nedeľu po sviatku Povýšení svätého Kríža (14. septembra), je možno dodnes vidieť tri desiatky párov lanžhotských šohajů a dievčat v nádhernom ľudovom kroji.

Mesto má rozsiahly kataster, ktorého väčšia časť sa rozkladá v nive pri sútoku riek Dyje a Moravy. Tu nájdeme rozsiahly celok zaplavovaných lužných lesov a lúk. Ide o jedinečné, mimoriadne zachovalé biotopy stredoeurópskeho významu, ich rozloha nemá v České republike obdoby. Ich súčasťou sú i národné prírodné rezervácie Ranšpurk a Cahnov-Soutok, ktoré chránia časti lesa pralesného charakteru. Zaujímavým javom v nive sú vyvýšeniny, tzv. hrudy, ktoré predstavujú vŕšky piesočných dún.

Auto sme odstavili v strede mestečka na malom parkovisku pri miestnom stravovacom zariadení. Z Lanžhotu sme vyrazili po miestnej asfaltovej komunikácií smerom na juhozápad po značenej cyklotrase číslo 43. Zhruba po 2,5 km nasleduje odbočka vľavo. Tu sa definitívne dostávame do lužných lesov. Trasa je dobre značená a podchvíľou sa zastavujeme pri rôznych informačných tabuliach. Časť trasy do Pohanska vedie po telese bývalej lesnej železnice, ktorú vybudovali Lichtenštajnovia niekedy v 19. storočí. Príjemná asfaltka vedúca lesom prechádza v lúku, na ktorej konci sa skvie lovecký zámoček Pohansko.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pohansko - Signálka

Keď na počiatku 19. storočia Lichtenštajnovci dali postaviť empírový lovecký zámoček Pohansko, netušili, že k jeho stavbe vybrali miesto, ktoré kedysi obývali starí Slovania. Salet s mohutnými postrannými arkádami zdobia plastické reliéfy s loveckými scénami a výjavmi z antickej mytológie. Architektonický návrh pochádza z dielne vynálezca ceruzky Josefa Hardmutha. Nie že by sa mu dielo nepodarilo, ale dnešní návštevníci sem prichádzajú skôr kvôli archeologickému múzeu v prírode.

Na území Pohanska sa v 9. storočí rozkladalo najrozsiahlejšie rannostredoveké opevnenie v Česku. Vo vnútri velkomožského dvorca bol kostol a pohrebisko, stávali tam domy, chlievy, stodoly i sýpky. Archeologický výskum sa tu vykonáva od roku 1958 a dodnes sa tu a tam objaví nejaká prastará cennosť. Počas výskumnej sezóny je možno sledovať nové objavy priamo v teréne. Pri prechádzke areálom má návštevník pocit, že neputuje priestorom, ale časom. Na náučnom chodníku je zachytený vývoj neveľkého miesta uprostred lužných lesov od 6. storočia donedávna. Napríklad zrekonštruovaný řopík, jedna z pevnostiek, ktoré za Hitlera chránili Československo, pripomína históriu stále živú. Mimochodom, oficiálne meno řopíku je „lehký objekt vz. 37“.

Z Pohanska sme pokračovali okolo ropíku po lesnej ceste po zelenej turistickej značke až k objektu, ktorý slúži ako hrádza a nápustná hať lužného lesa. Prešli sme po hati a pokračovali po zelenej značke až na asfaltovú cestu, ktorá je zároveň značenou cyklotrasou s číslom 42.

Signálkou k trojhraničiu A-CZ-SK

Asfaltová cesta viac-menej kopíruje štátnu hranicu. V časoch totality slúžila pohraničiarom a bola lemovaná plotom s ostnatým drôtom. Názov signálka pochádza z týchto čias. Dnes bývalý plot železnej opony tvorí plot obory. Cyklochodník vstupuje do obory klasickou bránou, na ktorej je zavesená prosba zatvárať dvere. Signálka sa vinie popri rieke Dyje. No rieku skôr cítiť ako vidieť. Schováva sa za vysokým plotom obory. Po ľavej strane míňame lovecký zámoček Lány, ktorý vystavali Lichtenštajnovci. Bohužiaľ dnes je verejnosti neprístupný. Signálku lemujú prekrásne prírodné scenérie, ale aj množstvo ropíkov. O pár kilometrov ďalej nás prekvapuje pomerne rozsiahle ropné pole.

Signálka pretína lúky priamo, ako podľa pravítka. Na mieste, kde sa opäť približuje k rieke Dyje, sa nachádza pamätná tabuľa dvom občanom Rakúska, ktorých zrejme omylom zastrelili pohraničníci a tajne pochovali v Břeclave. Prichádzame na koniec obory a opäť prechádzame bránou v plote. Asfaltka sa mení na úzky lesný chodníček. Trasa je neznačená, ale zablúdiť sa nedá. Zastavujeme pri historickom hraničnom kameni, ktorý v roku 1755 dala inštalovať cisárovná Mária Terézia. Od pamätného kameňa je k sútoku Moravy a Dyje už len pár sto metrov.

Sútok - trojhraničie A-CZ-SK

Jeden z najrozsiahlejších lužných lesov v Európe sa rozkladá v mieste, kde sa stýkajú štátne hranice Českej republiky, Rakúska a Slovenska, ktorých priebeh vytyčujú najväčšie moravské "veľtoky" – Morava a Dyje. Ich sútok je nielen historickým trojmedzím, ale zároveň najjužnejším miestom na Morave. Územie, zovreté v kline medzi oboma riekami, tvorí tzv. tvrdý luh s prevažujúcimi porastmi dubu a jaseňa, z ktorých sú niektoré staré 300 až 400 rokov. Pre oblasť je typická hustá sieť meandrujúcich riečnych ramien a periodicky zaplavovaných tôní. Domov a pokoj pre život tu nachádza množstvo vzácnych živočíchov – napríklad bocian čierny, tesárik obrovský, orol kráľovský, luňák červený a bobor. Prítomná je tiež bohatá flóra a pestrá škála drevokazných húb. Unikátna oblasť bola v roku 1993 zapísaná pod názvom „Mokřady dolního toku Dyje“ do zoznamu mokradí medzinárodnej Ramsarskej konvencie.

Trojhraničie A-CZ-SK - Lanžhot

Cesta vedie späť po rovnakej trase až k bráne obory na signálku. Pokračovanie vedie prudkou zákrutou doprava, ďalej po ceste. Príjemná cesta lužným lesom pokračuje pozdĺž rieky Morava. Stále je na čo sa pozerať. Množstvo slepých ramien, prekrásna príroda. Zablúdiť sa prakticky nedá. Snáď jediné miesto, kde sa treba rozhodnúť, kade ďalej, sa nachádza na križovatke lesných ciest. My sme pokračovali pozdĺž Moravy až na štátnu cestu číslo 425, ktorá nás bezpečne doviedla až k autu v Lanžhote. Nasledoval už len dobrý obed v miestnej krčme a odchod domov.

Záverom

Túru môžem odporúčať všetkým milovníkom prírody a histórie. Ideálne spestrenie víkendového dňa. Pitnú vodu sme po ceste nestretli. Stretli sme ale komárov a iný nepríjemný hmyz. Repelent môžem iba odporúčať. Najesť a napiť sa dá spoľahlivo v Pohansku a v Lanžhote.