Trasa

Stará Turá – Lubina – Hrnčiarové – Barina – Vápenky – Holubyho chata – Veľká Javorina – Holubyho chata – Vápenky – Barina – Škulkovci – Slávikovci - Cetuna – Vrzavka – Bzince pod Javorinou – Nové Mesto nad Váhom (trasa na mape)

Vlakom z Bratislavy do Starej Turej

Ráno na železničnej stanici teda nič moc. Zima a dažďové mraky. Obával som sa, že výlet nakoniec absolvujem sám a v lejaku. Nakoniec sme sa zišli pred rýchlikom č. 603 na peróne štyria. Obzvlášť nevrlý vlakvedúci doslova hodil naše bicykle k ďalším asi desiatim, čo už v služobnom vozni boli. Kým sme sa s ním doťahovali, tak sa vlak naplnil do posledného miestečka a nám sa ušlo miesto na stojáka v chodbičke. Čo už, však Nové Mesto nad Váhom je z Bratislavy kúsok. S obavami sme hľadeli pri vystupovaní, či vláčik do Starej Turej bude mať aj prívesný vozeň, alebo pôjde iba „sólo“ motor. Smerom k vláčiku sa nás totižto vybralo s bicyklami 6. Našťastie osemstojedenástka mala aj prívešák, a tak sme sa pohodlne vošli aj s bicyklami. Tu už bol personál ozaj prívetivý. Prehodili sme zopár slov so sprievodcom a už aj sme sa rozbehli po jednej z najkrajších železničných tratí v ústrety dobrodružstvu.

Železničná trať Nové Mesto nad Váhom - Vrbovce je stavebným klenotom, zasadená je do krásneho horského prostredia. Celkom 42% dĺžky je vedenej v oblúkoch a maximálnych sklonov 13,8‰ má takmer 18% trate. Na trati okrem 3 tunelov bolo potrebné vybudovať množstvo menších objektov a 5 veľkých viaduktov. Výstavba celej 67,9 km dlhej trate stála 283 miliónov Kč a bola najväčšou investíciou štátu v 20-tych rokoch v rámci výstavby železníc ČSR. Iste i táto skutočnosť, i zložité terénne a geologické podmienky boli príčinou, že ďalší plánovaný úsek Myjava - Brezová pod Bradlom, ktorý mal z Myjavy vytvoriť železničný uzol, zostal len v projektoch. Krátko pred desiatou sme dorazili do Starej Turej. Teplota vystúpila na nejakých 18°C. Aspoň nám nebude teplo.

Zo Starej Turej do Bariny

Železničnú stanicu sme nechali za chrbtom a po miestnej ceste poďho smer kopce. Ako to už tak býva, hneď na prvej odbočke sme sa vybrali zlým smerom. Hore kopcom to bolo poriadne, tak sme nepoňali žiadne podozrenie. Akurát cesta sa nám nezdala. Očakávali sme ospalú asfaltku s minimálnou frekvenciou a nás stíhalo jedno auto za druhým. Keď sa cesta na kopčeku zlomila, vedeli sme, že je zle. Prišla na rad mapa a korekcia trasy. Neplánovane sme si cestu natiahli cez obec Lubina. Prezreli sme si pomník padlým v I. sv. vojne od autora - Sojáka, ktorý bol odhalený v r. 1938.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Už správnym smerom naša cesta pokračovala pozvoľným stúpaním ďalej. V diaľke sa črtala anténa vysielača na Veľkej Javorine. Nasledovala osada Hrnčiarové. Poškuľovali sme aj po miestnej krčme, ale zdala sa byť zatvorená. Cesta začala naberať poriadny sklon. Chalani si ma už začali doberať, že kde je nová cesta. Stále sme sa škriabali po ceste, čo ešte určite pamätá socializmus. Srandičky však postupne prechádzali ako narastal sklon. Konečne sa za zákrutou objavila osada Barina a krásny novučičký asfalt.

Barina – Holubyho chata – Veľká Javorina

Normálne mi začali tiecť slinky. Čistučká uhľovo čierna cesta zrekonštruovaná z fondov EÚ v rámci programu Spoločne bez hraníc neuveriteľne lákala. Vyrazili sme v svižnom tempe. Bohužiaľ vydržalo len krátko. Pred nami, kde sa vzala, tu sa vzala, dopravná značka oznamujúca, že nás čaká 14% stúpanie. Začal som závidieť ostatným, ktorí mali na bicykloch horské prevody. Môj cestný bicykel až zastonal, keď som sa doň oprel. K tomu začalo aj popŕchať. Na druhej strane aspoň nebolo teplo. So zaťatými zubami a falošnými úsmevmi sme sa zahryzli do kopca. Každý svojím tempom. Tak som sledoval svoj „cyklokompjúter“, ktorý ukazoval sklon od 10% až do20 % v niektorých zákrutách. Pred seba som sa ani nepozeral, aby som neprepadol depresii z nekonečného kopca. Dalo sa však vydržať. Len nezastať a nezliezť z bicykla. To bola moja taktika.

Zrazu som pred sebou videl zadné koleso bicykla mne neznámeho. Dobehli sme chalanov, čo mali rovnakú cestu a poznali sme ich z ranného vlaku. Náš pelotón sa už dávno roztrhal. Za drobného mrholenia sa zrazu predo mnou objavila Holubyho chata. Chata, respektíve jej reštauračná časť je v rekonštrukcii, ale vyzerá to tak, že sa blíži koniec. Budova dostáva novú tvár, ktorá sa viac–menej podobá na jej pradávny vzhľad. Pred bufetom Gril stálo množstvo bicyklov, napriek psiemu počasiu. Počkal som na zvyšok pelotónu a spoločne sme vošli do stravovne. Drevo v krbe praskalo, všade sa šírilo príjemné teplo. Našli sme si voľný stôl a nastal čas obeda. Neviem, ale vždy keď som na Holubyho chate, neodolám miestnej klobáse. Vždy zvíťazí nad ostatnými dobrotami. Po dobrom obede nastal čas prezliekania do suchého, neprepoteného. Pršať našťastie prestalo, ale teplota bola ledva nad desinkou Celzia. Čakalo nás v ozaj pozvoľnom tempe posledných 55 výškových metrov. Plné brucho ma ťažilo, skoro som tú klobásu a pivo preklial. Veľká Javorina nás privítala vľúdne. Bezvetrie, síce zima, ale aspoň aký-taký výhľad.

Držme si klobúky, ide sa dole

Ako sa hovorí, koľko hore - toľko dole. Povyťahovali sme z batohov zahrievacie odevné zvršky a patrične nababušení poďho. Zjazd to bol, ako sa patrí. Maximálna rýchlosť prekračovala miestami sedemdesiatku. Brzdy som veru šetril, ale zas len v rámci vlastného pocitu bezpečnosti. Zjazd netrval vôbec dlho, ani som sa nenazdal a už ma aj vítala osada Barina. Veru, nebol som prvý. S bicyklom opretým o búdu SAD už čakal usmievajúci sa Rado. Jeho poznámku: „Kde sa flákate?“ som akože nepočul. Ešte sa mi triasli kolená.

Barina – Cetuna – Bzince pod Javorinou – Nové Mesto nad Váhom

Kopček, dolinka, to bolo pokračovanie cesty do Cetuny. Cetunu sme vzali leteckým útokom a nezastavili sa ani v známom Country & Western Saloone. Už občas pomedzi autá a po rozbitej ceste stále dole miernym kopcom naša jazda pokračovala cez osadu Vrzavka, pomenovanú podľa potoka, ktorý pramení na juhovýchodnom úpätí Veľkej Javoriny. Nasledovala obec Bzince pod Javorinou.

Bzince pod Javorinou vznikli v roku 1952 zlúčením Dolných a Horných Bziniec. Nachádza sa tu rímskokatolícky gotický kostol zo začiatku 14. storočia, barokovo a rokokovo upravený v 17. a 18. storočí; evanjelický tolerančný kostol z rokov 1793-1759, veža z roku 1895; pamätný dom Ľudmily Podjavorinskej; pomník padlým vo svetových vojnách. V obci sa nachádza potočná radová zástavba, vretenovite rozšírená. Z 19. storočia sú hlinené domy s maštaľou a šopou pod spoločnou valbovou slamenou alebo šindľovou strechou. Ešte v 30-tych rokoch 20. storočia boli strediskom výroby drevených predmetov a jemných paličkovaných čipiek z prírodného hodvábu. Nosí sa tu variant západoslovenského typu ľudového odevu ako v obci Ľubina.

Za Bzincami sme sa napojili na frekventovanú hlavnú cestu, ktorá nás doviedla až do Nového Mesta nad Váhom. Hodinku sme strávili na zrekonštruovanej železničnej stanici a vláčik nás tentokrát bez problémov doviezol domov.

Záver

Cyklovýlet odporúčam všetkým, čo majú radi dlhé stúpania a následné zjazdy. Pre vyznávačov horskej cyklistiky sa otvárajú možnosti túru spestriť rôznymi variantmi jazdy po rozsiahlej sieti lesných ciest, či už na strane slovenskej, alebo moravskej.

Užitočné odkazy

Trať ŽSR č. 121 Nové Mesto nad Váhom - Vrbovce
Lubina
Spoločne bez hraníc
Holubyho chata
Vysielač Veľká Javorina
Lyžiarske stredisko Veľká Javorina
Cetuna
Bzince pod Javorinou (zaujímavá publikácia o obci)
ŽST Nové Mesto nad Váhom
Trať ŽSR č. 120 Bratislava - Žilina
Trasa na mape

Autori fotografií: Peter Ondovčík, Marián Rajnoha a Ivan Wlachovský