Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Výhľad z dolinky medzi Vysokou a Taricovými skalami
Výhľad z dolinky medzi Vysokou a Taricovými skalami Zatvoriť

Cyklotúra Cyklistický okruh okolo Vysokej

Vysoká v Malých Karpatoch patrí k mojim srdcovým záležitostiam, vraciam sa na ňu často ako turista, no tentokrát bude reč o tom, ako sa dá jej masív pohladkať kolesami. Nie, nebude reč o pohybe po skalnatom hrebeni, na ktorom by cyklistu čakalo miestami až nosenie bajku, ale o lesných cestách, ktoré sa dajú normálne zvládnuť krútením pedálov.

Vzdialenosť
26 km
Prevýšenie
+915 m stúpanie, -915 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 08.05.2016
Pohoria
Malé Karpaty Vysoká
Trasa
Voda
Čermák
Doprava
Zochova chata - Piesok
SHOCart mapy
» č.1079 Malé Karpaty, Červ. Ka… (1:50.000)

Hľadanie cesty

Nápad urobiť okolo Vysokej cyklistický okruh sa rodil postupne, pôvodne som si totiž myslel, že dolina medzi Vysokou a Taricovými skalami by sa dala zdolať iba tlačením a aj keď je občas tento spôsob cyklistiky potrebný, príliš mu neholdujem. Niekedy v deväťdesiatych rokoch som napr. niesol bicykel na pleci priamo cez tie Taricové skaly od sedla Skalka, ale dnes už som jednoznačne zástancom obchvatu cez Panský dom na Hubalovú.

Prvý podnet nastal v marci 2015, keď sme sa šarpali na Tri Stodúlky a tam pritiahla môj zrak zvážnica (trošku ju vidno na štvrtom obrázku od konca z príslušného článku) v úbočí Vysokej. Hoci bol ušmudlaný zimný deň, okamžite sa mi vynorila predstava príjemného letného výjazdu s vetrom hvízdajúcim okolo uší, keď si človek dopraje parádnu jazdu lesom. Tak som si potom doma sadol nad mapy a vyhľadal som cestu, ktorú sme videli. Bingo, je tam! Toto treba vyskúšať.

V júli sme potom vyrazili s kamarátom Sakim z Harmónie, prešli sme Hubalovú a bez väčších problémov sme vďaka navigácii trafili našu vopred naklikanú trasu cez Hikeplanner. Akurát po zjazde z masívu Vysokej sme išli konzervatívne cez horáreň Baďura na Vývrat a odtiaľ asfaltkou späť na Hubalovú.

Uprostred novembra 2015 som opäť raz zobral psov na Vysokú a tentokrát som si na tomto mieste všimol, že z doliny od severo-severovýchodu ústi do sedielka lesná zvážnica. Hmmm. A o dva týždne neskôr sme sa opäť so Sakim tárali na bajkoch po okolí, kedy sme od Panského domu vytlačili na hrebeň kúštik pod Taricové skaly a odtiaľ som opäť zvedavo zízal do tiesňavy pod Horným vrchom. Vtedy mi svitlo, že som tadiaľ v januári stúpal s Monikou do doliny po lesnej ceste. Už mi bolo v podstate jasné, že tie cesty by mali byť niekde spojené.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Od Zochovej chaty na Hubalovú

Prešla zima, začali pučať stromy a začiatkom mája parkujeme so Sakim na Zochovej chate s pevným úmyslom obísť Vysokú na bicykli. Je príjemne teplo, úplne stačí krátke tričko. Kým sa chystáme, pod nohami sa nám obšmieta bezprizorná čivava, ale kým vyrazíme, opäť odbehne. Parkovisko je plné, pekné nedeľné počasie vytiahlo do lesa veľa ľudí. Postupne sa rozdýchavame a naberáme výšku po asfaltovej ceste. Zastavujeme sa na prehliadku huncokárskeho cintorína, uvedomujem si, že pozerám na hroby z úplne inej éry – nielen kvôli veku náhrobkov, ale aj preto, že kultúra karpatských Nemcov takmer úplne vymizla z našich končín.

Kúsok ďalej obdivujeme úžasne hladkú asfaltku, ktorá smeruje k Hubalovej (nový koberec končí hádam len kilometer pod sedlom) a z informačnej tabule sa dozvedáme, že ju vybudovali z eurofondov a je to: “Protipožiarna cesta Suchý jarok a ozdravné opatrenia”. Tu prísažne vyhlasujem, že stará asfaltka bola možno sem tam hrboľatá, ale akékoľvek mne známe hasičské auto by po nej prešlo bez zaváhania. Zato teraz po tej ceste ľahko prejde aj vozidlo kategórie Bugatti Veyron. Kam by išlo? Nuž, na Hubalovej sa dá pozorovať vykopaný rigol, do ktorého by sa dal pekne uložiť kábel, ktorým by sa dala napájať závora. Pre koho treba na takomto mieste elektricky ovládanú závoru? Fantázia mi pracuje – známa finančná skupina stavia exkluzívny hotel na Vývrate, neviem si predstaviť, že by si nevedeli zariadiť, aby sa eurofondy nenaliali do absurdne kvalitnej asfaltky, ktorú z požiarneho hľadiska nebolo treba vylepšovať. Ale možno tu len kuvikám a celý zámer nesúvisí s tým, že by si tu partia vyvolených chystala pre svoje športiaky skratku cez les.

Asfaltku dnes kúsok za cintorínom opúšťame doľava, chceme ísť na Čermákovu lúku a táto spojka je pravdepodobne najpohodlnejšia cyklistická trasa zo Zochovej chaty. Čermák nás víta viacerými prekvapeniami – keď si naberám vodu zo studničky, nemôžem si nevšimnúť poukladané kmene stromov, pripravené na odvoz. Hm, toto možno budú tie “ozdravné opatrenia”, čo boli dolu na tabuli. Ako sa vyjadril klasik, najväčšie riziko z pohľadu požiaru v lese je drevo, preto treba stromy zoťať a z lesa čo najrýchlejšie odviezť…

Druhé prekvapenie na lúke spočíva v šiatroch, prístreškoch, kotloch na guľáš a mase ľudí, vtedy mi trkne, že prebieha “Častovská päťdesiatka” a tu vidíme dôležitú základňu podujatia. Nezdržiavame sa, vyrážame peknou lesnou cestou po červenej značke masívom Gajdoša. Keď sa nám otvára výhľad na Skalnatú, spomíname so Sakim, ako sme minule tým najstrmším trávnatým svahom tlačili bajky, máme ho ako na dlani.

Na ceste stoja dvaja cyklisti a niečo bezradne majstrujú, tak sa ich pýtam, či nepotrebujú pomoc. Vraj sa povolil pedál na štvorhrane, či nemám imbusy. Keďže nosím v batohu náradie, oprava je hotová behom minúty a vytešený účastník diaľkového podujatia môže pokračovať ďalej.

My zatiaľ fotografujeme, zeleň prvej dekády mája je dych vyrážajúca! Onedlho si užívame príjemný zjazd z Gajdoša na Hubalovú, dnes však ideme veľmi umiernene, lebo vzhľadom na masové podujatie je na trase veľa peších turistov.

Obchvat Vysokej

Ani na Hubalovej sa dlho nezdržiavame, pokračujeme chvíľu po červenej značke, ktorej najstrmšiu časť obchádzame známou serpentínou do sedla Panské uhliská. Tu opúšťame červenú aj davy a chvíľu sa necháme viesť modrou. Na križovatke mnohých lesných ciest triafame tú správnu odbočku zarezanú do úbočia Vysokej. Na jednom mieste podliezame padnutý strom a onedlho prichádzame na zrejme najkrajší vyhliadkový bod celej trasy. Tu povinne odkladáme bicykle, vyberáme fotoaparáty a kocháme sa výhľadmi, ktorým dominuje najmä rozložitý Čertov vrch. V jeho úbočí jasne vidno zvážnicu, ktorá patrí k mojim najobľúbenejším cykloturistickým trasám, ale keďže sa na tom dlhom zjazde neviem donútiť zastať a urobiť pár fotiek, tak som o tom ešte stále neurobil článok, ale hádam sa tento rok polepším…

Neviem, či ste si to všimli, ale vrchy pod Vysokou sú samá “stodola”. Tri stodúlky som už spomínal a teraz klesáme k sedlu za vrcholom Prístodolok, kde križujeme modrú značku a zdravíme sa s turistami, ktorí vyrábajú arómu ohníkom a opekajúcimi sa špekáčkami či slaninkou.

Zvážnica väčšinou znateľne klesá, tu sa dá krásne vyblázniť, miestami treba prekonávať výrazné rigoly, kamenie, mláky, popadané konáre, niekoľko výrazných serpentín kľukatí cestu, vietor hučí v ušiach až po dno doliny pod Veľkým Petrklínom. Toto patrí k mojím obľúbeným zjazdom a určite tu nie som naposledy. Minule sme v doline odbočili doľava smerom na Rohožník, ale dnes pôjdeme doprava a stúpame hore dolinou, ktorá v jednej vetve končí až na sedle Skalka.

My sa potrebujeme trafiť do rokliny medzi stenami Vysokej a Horného vrchu, povedal by som, že na tomto mieste sú Malé Karpaty najdivšie. Strmé svahy, skalnaté steny a prevýšenie 250-300 metrov na úzkom priestore. Naša cesta smeruje priamo sem, primerane okolnostiam strmo stúpa až do najužšieho miesta, za ktorým sa objavuje oplotený vodný zdroj. Lesná cesta smeruje až do akéhosi kúta doliny, kde sa zvrtne serpentínou doľava pod Taricové skaly, kde sa zas otočí do protismeru a pomaličky – na najľahšom prevode s nejakým tým oddychom – sa dostávame vysoko nad dolinu, kde sa otvára prekrásny pohľad na amfiteáter doliny, za ktorou vystupuje Peterklín a vzadu Plavecký hrad a Pohanská.

Miesto je vskutku čarovné, mladé lístie má fantastickú farbu, modré nebo a biele oblaky, skalné útvary sú všado okolo nás, skalnatý hrebeň Vysokej, som celý natešený, že sme sa vybrali práve sem.

Saki ide napred, ja ešte fotím a potom vyrážam na posledný úsek zvážnice do sedla, kde kúštik predsa len tlačím (už nie som 70-kilový chrt ako pred 30 rokmi) a stretávam tam usmievavú jazdkyňu na koni. Kôň si ma pozorne obzerá a ako sa dozvedám – vraj dúfa, že mu ponúknem jablko alebo mrkvu.

Naspäť na Zochovu chatu

Zjazd z Panských uhlísk na Hubalovú je príjemná časť tejto cyklotúry, potom však treba zvládnuť tiahle stúpanie na Gajdoš, ideme tou istou trasou na Čermák, len v protismere. Odtiaľ nás čaká tradičný zjazd po žltej značke na “Zošku”, ktorý je Sakiho obľúbený.

Hm, pozerám, akú epopeju som napísal o v podstate banálnom cyklistickom okruhu okolo jedného z pohľadu svetových horstiev úplne bezvýznamného kopca!

Ale možno je toto miesto stredom môjho vesmíru, niečo ako vlastný Kailás. Asi to tu mám rád…

Fotogaléria k článku

Najnovšie