Tip na cyklotúru v okrese Sabinov

Trasa

Majdan - Tokárne - Podbaranie - Ambrušovce - Črchľa - Chata Čergov - Čergov - Chochuľka - Veľká Javorina - sedlo Lysina - Solisko - Horošovík (Hrašovík) - sedlo Priehyby - dolina Horošovík (Horošov) - Majdan

Uvedenú trasu volím zámerne, pretože už raz sme sa ju pokúsili s Gabikou prejsť na bicykloch, ale nečakané udalosti nás prinútili ju ešte pred polovicou ukončiť a vrátiť sa. Tentokrát sme sa však motivovali a neodradilo nás nič.

Bicykle vykladáme z auta v podhorskej obci Majdan. Okolie poznáme veľmi dobre, miestne hory sú pre nás blízke, ale na bicykli sme tu veľa času nestrávili. Celú trasu pôjdeme po turistických značkách, a tak s orientáciou nebude mať problém ani človek, čo sa stratí v mestskom parku. Na rozbeh máme dve možnosti - buď začneme miernym výstupom po žltej značke smerom k Chate Čergov alebo zelenou, trocha náročnejšou trasou popri potoku Horošov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Keďže tento rok nemáme za sebou ešte žiadnu väčšiu cyklotúru, tak volíme radšej jednoduchšiu alternatívu na rozbeh. Popri potoku Ľutinka ideme starou asfaltovou cestou, ktorá je na mnohých miestach dosť zničená, smerom k osade Ambrušovce. Je príjemné skoré ráno, vzduch je už teplý a vlhký a zurkot Ľutinky pomáha ukrajovať prvé kilometre bez väčšej námahy. Stúpanie takmer ani neregistrujeme. Stará cesta má len maličké prevýšenie na tak dlhom úseku.

Míňame odbočku do osady Baranie a prichádzame do osady Ambrušovce, ktorá je vyľudnená a prázdna. Všade je nesmierny pokoj a ticho - hotový balzam na dušu. Tu však začína prvé serióznejšie stúpanie, kde sa do pedálov musíme zaprieť. Žltá značka sa z doliny potoka začala dvíhať smerom k smerovníku Črchla a občas si musíme pri stúpaní dopriať pauzu. Po zime sme úplne vyšli z kondície, ale nie je dôvod plašiť sa, takže si to skôr užívame.

Po prudšom stúpaní nasleduje krásny úsek, ktorý vedie vrstevnicovo až k Chate Čergov. Priestranstvo pred chatou je plné turistov, cyklistov a offroadových áut. Doprajeme si dlhší oddych, dobré jedlo a onedlho pokračujeme smerom na vrchol Čergov.

Stúpanie dobre poznám a viem, čo nás čaká, pred Gabikou radšej mlčím. Miestami zoskakuje z bicykla a radšej ho len pár metrov potlačí. Ale námaha stojí za to. Okolie sa hmýri čerstvou zeleňou a my si patrične užívame, že po zime sa príroda opäť raz prebúdza k životu. Aj my sa nesmierne tešíme, keď konečne zoskočíme z našich sediel na pevnú zem priamo na vrchole. Nádherný výhľad na široké okolie sa otvára z miestnych horských lúk. Stále však za sebou nemáme ani len polovicu trasy a naše tempo je asi až príliš pomalé. Teší ma však skutočnosť, že sme na hrebeni a tiahle a dlhé stúpania nás už nebudú čakať.

Príjemný úsek lesom sa strieda s trochu náročnejšími úsekmi pri stúpaní lúkami na Veľkú Javorinu. Cesty sú na horský bicykel ideálne. Na každom dosiahnutom vrchole si doprajeme trocha oddychu, aby sme opäť po chvíli mohli pokračovať zjazdom k ďalšiemu stúpaniu. Po hrebeni to ide stále hore-dole. Jedno z najmenej príjemných, aj keď nie dlhých stúpaní je na vrchol Solisko. Gabika bicykel na vrchol len dotlačila a ja som na vrchole takmer vypľul dušu. Za vrcholom nasleduje dlhý príjemný úsek len s malými prevýšeniami, ale s nádhernými výhľadmi na sever aj juh.

Posledný vrchol našej cyklotúry je Horošovík (ofic. Hrašovík), odkiaľ sa lesná cesta prudko zvažuje do sedla Priehyby. Brzdy dostávajú kvalitne zabrať a telá máme vytrasené od nerovností, ale zato na tvárach široké úsmevy pretože vieme, že teraz nás čaká len príjemný, dlhý zjazd starou asfaltkou až priamo k nášmu autu. Už žiadne stúpania. Na asfaltke však treba dávať pozor, pretože je úzka a neraz sa tadeto zvykne prehnať terénny automobil a občas prekvapí poriadna diera alebo výmoľ na ceste.

Zhodnotenie

Celá trasa by pre skúseného cyklistu bola len čerešničkou na torte, ktorý by ju zvládol istotne aj za menej ako polovičný čas ako my. Avšak my sme skôr vychutnávači krajiny ako naháňači kilometrov a časových termínov a myslím, že Čergov a jeho lúčnatý hrebeň si presne takýto prístup zaslúži. Bicyklovanie je síce rýchlejšie ako chôdza, ale to neznamená, že by zážitky museli byť taktiež len rýchle. Občas padne vhod zosadnúť z bicykla a len tak sa dívať na krajinu...