Našli sme nenápadnú žltú turistickú značku, ktorá vedie podhorím Malej Fatry. Potešilo nás, že po jej trase vedie oficiálna cyklotrasa – modré Céčko 2443 typu Šport. Práve sem sme zašli. Bicykel sme volili preto, lebo sme nemali toľko času na peší prechod a ja som si zároveň chcela vyskúšať horskú cyklistiku. Mám rada skôr asfalt, ktorý je bezpečnejší a lepšie sa na ňom stúpa, ale prečo nevyskúšať niečo nové. Vzhľadom na povrch cyklotrasy – lúka, šotolina, hlina, malé kamienky, sem-tam výmoľ, vyžaduje horský bicykel. A môže byť aj elektro, samozrejme.

Trasa

Bránica – horský hotel (nefunguje) – osada Mažgútovci – samota Belovci – Podolina – krížová cesta - vrch Oravcová a naspäť (cyklotrasa č. 2443)

Začíname pri hoteli Bránica

Na cyklotrasu sa napájame pri hoteli Bránica. Sem sa pre obmedzený čas, ktorý na cyklistiku máme, presúvame autom, na nosiči vzadu máme bicykle. Potvrdzuje sa nám nemilá skutočnosť, že hotel Bránica je zatvorený a momentálne nie je v prevádzke. Je to veľká škoda, pretože hotel stojí v nádhernej lokalite a mimo akéhokoľvek ruchu či iných vymožeností, ktoré by vás tu vyrušovali. Nad hotelom je menšia plocha na pakovanie.

Nasadáme na horské bicykle a po pár metroch odbočujeme doľava na panelovú cestu so stúpaním. Ideme vlastne po lyžiarskom svahu do kopca. Asi sa inak nedalo viesť cyklotrasu. Tak hneď dávam najľahší prevod. Zisťujem, že lúky naokolo sú rozkvitnuté, a tak sa zo mňa zakrátko stáva obdivovateľ rozkvitnutej flóry a zosadám z bicykla. To má za dôsledok, že sa potom akosi do kopca neviem rozbehnúť, a tak tlačím bicykel povedľa seba. Cestou si všímam, že napravo pod lesom je dom s hafanom, ktorý ho stráži. Svoj zámer strážiť dáva patrične svojím hlasom najavo, ozýva sa celá dolina, ja som rada, že je uviazaný. Inak by to asi malo za následok, že by som zistila, že viem ísť do kopca popri bicykli ešte rýchlejšie. Chatiek je tu vlastne viac, len ich pre stromy až tak nevidieť. Vychádzame na lúku a stúpanie na prvý kopček je za nami. Sme na krásnej lúke, slniečko svieti, modrá obloha nad nami a krásne malofatranské kopčeky na jednej strane a vŕšky Kysuckej vrchoviny na druhej, tak si vravím, čo viac si môžeme priať.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Lúkou vedie úzka pokosená a zdupaná cestička, a tak vieme, kadiaľ máme pokračovať. Cestička je mäkká a príjemná. Pred nami v diaľke vidíme známu siluetu Pupova. Prechádzame lúkou, je plná rozkvitnutých kvetov. Vravíme si, že sa tu zastavíme na dlhšie na spiatočnej ceste.

Osada Mažgútovci

Na konci lúčky schádzame opatrne briežkom mierne dolu do osady Mažgútovci. Povrch sa mení, sú tu kamienky, mám oči na stopkách. Oproti mne vychádzajú dvaja mladíci, ktorí vyzerajú, akoby sa práve prebudili a idú sa nadýchať čerstvého vzduchu. Pozdravíme sa. Prichádzame k smerovníku Mažgútovci. Na rázcestníku je okrem žltej turistickej značky uvedené spomínané modré cyklistické Céčko 2443. Sme vo výške 548 metrov nad morom a až do konca budeme oscilovať približne okolo tejto nadmorskej výšky. Naša cestička pokračuje popred mohutné stodoly s plechovými strechami, až opúšťame osadu a míňame ovocný sad. Vychádzame na cestičku medzi lúkami. Zastavujem sa a obzerám si v spätnom pohľade osadu, jej strechy sú pomerne dobre ukryté medzi mohutnými stromami, ktoré tu rastú. Zakrátko prichádzame k dvom chalúpkam na samote, ktoré stoja popri ceste na oplotenom a vzorne pokosenom pozemku.

Samota Belovci

Podľa mapy sme na samote Belovci. Ktovie, či mali obyvatelia nejaký súvis s blízkou väčšou dedinkou Belá. Chalúpky sú malebné. Jedna z nich má otvorené okenice, a tak si myslím, že domáci asi nie sú ďaleko. Aj na priedomí vidím položený pár topánok. Pri chalúpkach sú stromy, ktoré poskytujú blahodarný tieň a kdesi na pozemku počujem zurčať vodu. Nedá mi a vyťahujem mobil a krásu ukladám aspoň takto do fotiek, zrkadlovku som nebrala. Je tu ohnisko, pníky na sedenie a na priedomí pozdĺž dlhšej strany chalúpky by som vedela presedieť aj celý deň. Pokračujeme ďalej, lúčne úseky striedajú lesíky, jeden z nich je plný rovných liesok. Všímam si odvodňovacie kanály, ktoré vedú cez cestičku. Potom zase vychádzame na lúčny úsek, a tak si obzeráme výhľady. Pochopiteľne, že mne najviac vyhovujú lúčne úseky, na ostatné si zvykám.

Podolina

Prichádzame do osady Podolina. Je tu smerovník. Všímame si, že tu odbočuje modrá turistická značka, ktorá sem z údolia vychádza z Vyšných Kamencov a nad Podolinou smeruje vyššie do doliny Obšívanka. Na pár metroch ideme asfaltovou cestou pomedzi domy. Potom opúšťame asfalt a v miernom stúpaní vychádzame pokosenou lúčkou o niečo vyššie. Tu stretávame v opačnom smere jediných cyklistov, ktorých sme počas našej bajkovačky stretli. Majú elektro-bicykle. Tak sa s nimi pozdravíme a pokračujeme ďalej. Mňa teší, že lúčny úsek pokračuje. Vpravo nás sprevádzajú pohľady na zaujímavé vežičky Obšívanky, je vidieť aj najmohutnejšiu stenu, popod ktorú prechádza turistický chodník. A po ľavej strane sa čoraz viac približuje Mravečník a vidíme známu rozhľadňu Terchovské srdce. Kopček, na ktorom stojí, sa zdá byť maličký. Nechýba Pupov a medzi Mravečníkom a Pupovom v diaľke hrebeň Vojenného. A trčí tiež Malý Rozsutec. No, proste parádička.

Popod Obšívanku

Prichádzame ku smerovníku Pod Dolinou Obšívanka, kde sa od žltej turistickej značky odpája zelená prístupová cesta prichádzajúca z Terchovej s pokračovaním k doline Obšívanka. Tu si všímame, že na Mravečníku pribudol stožiar, ktorý tu kedysi nebol. Kríky poniže cestičky patria baze a práve naplno kvitnú. Nuž, tu by sa baza veru rýchlo oberala, je jej tu veľa. Obšívanka neustále priťahuje naše oči, už je to veru pár rokov, čo k nej smerovali naše kroky. Pokračujeme ďalej, až prichádzame nad miestne družstvo. Za ohradníkom oddychuje menšie stádo kráv. Pozeráme do mapy, aby sme zistili, kde presne sa nachádza krížová cesta. Máme ísť doprava, ponad družstvo, dolu neschádzame. Stúpame, ja zosadám z bicykla, fotím a potom tlačím.

Krížová cesta na vrchu Oravcové

Meníme smer na juhovýchodný. Manžel má lepšie prevody, a tak ide na bicykli. Nasleduje esíčko a tu sa ukazujú prvé zastavenia krížovej cesty. Väčšinou sú to väčšie kríže z kameňa, na ktorých je vyrytý text. Kríže majú iba zopár ozdôb – či už zo skla vytvorené slzy alebo kov tvoriaci korunu. Kameň bol kedysi súčasťou mosta cez Váh, ktorý, keď rozoberali, našiel zaujímavé kalvárske využitie. V spodnej časti sú pekné vyhliadkové skalky, a tak sa tu zastavujeme a obzeráme si pohľady k Terchovej, ktoré sa pred nami otvárajú. Medzi domami sa vyníma kostol, kde je terchovský betlehem.

Na kraji lúky vľavo pod zvažujúcimi svahmi si všímame stádo oviec s bačom. Práve sa začínajú hýbať, a tak sa rozozvučali zvonce. Chvíľu stojíme a počúvame krásnu melódiu. Potom ideme ďalej, je to už iba chvíľka a sme pri väčších ihličnanoch, vľavo od nich stojí prístrešok. Ukazuje sa lúčna čistinka a sme na najvyššom bode našej trasy na vrchu Oravcové (632 m). Sú tu značky náučného chodníka OOCR Malá Fatra a do Terchovej je to pešo 15 minút.

Pri betónovom stĺpe, v ktorom si všímame dvojkríž, stretávame tri babičky, zjavne turistiky, ktoré tu sedia na drevených kmeňoch upravených na sedenie a obdivujú okolie. Tak sa dávame do reči, jedna z nich má chrasty na tvári, nose, rukách aj nohách. Vidiac naše zvedavé pohľady sama prezradí, že nešťastne spadla pri turistike na Kriváni. Sú z Čiech, a tak im dávame tipy, kam sa ešte v okolí vybrať. Sú šikovné a spomínajú, že boli aj na Mravečníku, ktorý je rovno oproti.

Naspäť rovnako po horskej cyklotrase

Čas beží, a tak sa s turistkami lúčime a dávame sa na spiatočnú cestu. Horskú trasu si zopakujeme, hoci sme pôvodne mysleli, že zídeme na dolnú cyklotrasu. Manžel schádza na bicykli, ja si to schádzam pešo. Asi som si na terén trochu zvykla, lebo na spiatočnej ceste sa mi ide akosi lepšie a zo sedla bicykla schádzam menej často. Nedá nám a zastavujeme sa obdivovať margarétky, ktorých je na niektorých miestach neúrekom. Sme tu v najlepšom čase, keď lúky naplno kvitnú a trávy ešte nie sú zoschnuté od páliaceho slnka.

V Belovcoch je samozrejme opäť povinná krátka prestávka. Na chodníku stretáme v opačnom smere skupinku, tak s nimi žartujem, že toto je krásny deň, keď si človek posúva svoje limity. Pred posledným lúčnym úsekom sme celkom rýchlo. Ešte obdivujeme kvetenu, odfotím si margarétky a teším sa, že pri stúpaní na posledný kopček nad lyžiarskym svahom som nemusela zosadnúť z bicykla, ale som to vyšla na najľahšom prevode. Pred nami je záverečný zjazd, ja ešte obdivujem akési žlté kvietky. Manžel je dávno pri aute, kým zídem dolu. Kvetináče pri hoteli sú rozkvitnuté žltými skalničkami. Fakt škoda, že hotel nefunguje, viem si predstaviť ešte posedieť pri pivku s výhľadmi na krásu naokolo.

Záver

Prejdená trasa nebola dlhá, ale objavili sme vskutku krásne končiny, ktoré môžu byť alternatívou pre tých, ktorých asfalt na bicykli až tak neláka. Na trase, ktorou sme išli teraz, ste vo vyššej nadmorskej výške a aj tu celkom dobre pofukovalo. Máte tu širšie výhľady do krajiny. Veľkou výhodou trasy je, že tu nestretnete takmer nikoho. Dolná cyklistická trasa je najmä pre deti menej náročná, keďže má asfalt a je rovnejšia, stúpa sa akurát na premostenia. Horná trasa modrého céčka je pre pokročilých cyklistov, ktorých neodradia kratšie strmšie úseky alebo tlačenie bicykla a vedia pohotovo preraďovať na bicykli. Cyklotrasy môžete samozrejme aj skombinovať. Nami prejdený podhorský úsek sa dá predĺžiť do Belej či Krasnian, možností je naozaj veľa.

Zdroje:

• MALÁ FATRA: Aká je nová cyklotrasa do Terchovej? – časť videa sa venuje modrému Céčku 2443, konkrétne úseku od Terchovej po osadu Mažgútovci.
• Krížová cesta nad Terchovou.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek