Jazdu na bicykli si predstavujem, akoby som sedela v kine, kde si premietanie filmu treba zaslúžiť krútením pedálov. Čím rýchlejšie točím, tým rýchlejšie sa mi premieta film miest, cez ktoré prechádzam. Musím vyvinúť istú energiu, aby sa film nezastavil, aby bolo ďalšie pokračovanie. Pokiaľ idem do kopca, tak film ide pomaly, aspoň si vychutnám výhľady. Zastávky sú tiež potrebné, lebo tá moja "premietačka" potvorka, robí záznam iba v mojej vlastnej hlave a ten sa dá sprostredkovať iba slovami. Zastávky, kde si zväčním obrázky, ktoré pridám k zážitkom a podelím sa napríklad aj s vami, čitateľmi.