Hoci o samotnej lokalite zjednodušene hovoríme, že sa nachádza „nad Bratislavou“, pre poriadok uvádzame, že Biely kríž formálne leží v katastri susedného Svätého Jura, v okrese Pezinok. Lokalita sa nachádza priamo na červenej turistickej značke, ktorá pod názvom „Cesta hrdinov SNP“ spája Devín a Dukliansky priesmyk, zároveň je časťou medzinárodnej trasy E8. Občerstviť sa aktuálne možno na Bielom kríži v prevádzkach Občerstvenie u Kocmundu (denne) a Horská chata Klinec (počas víkendov a sviatkov).

Peter Sagan svojimi úspechmi v cestnej cyklistike počas predchádzajúcich vyše 10 rokov prispel k popularizácii cyklistiky na Slovensku všeobecne a v okolí hlavného mesta zvlášť. Cyklistov na cestách zreteľne pribudlo a je to vidno na obľúbenosti Bieleho kríža. Rovnako sa však zlepšili možnosti presunu na bicykli: budujú sa samostatné cyklotrasy, sprísnili sa pravidlá na obiehanie cyklistov. Keďže však nie každý disponuje autom s nosičom bicyklov, z dôvodu určitej bezpečnosti sme ako východiskové, resp. cieľové miesta pre výjazdy na Biely kríž vybrali tie, ktoré sa nachádzajú v blízkosti železničných alebo aspoň električkových zastávok.

V rámci Bratislavy ide o známu križovatku Patrónka, ďalej Peknú cestu medzi bratislavskými mestskými časťami Nové Mesto a Rača, ako aj samotnú mestskú časť Rača a mestskú časť Vajnory. Mimo Bratislavy ide o mesto Svätý Jur a mestskú časť Pezinka s názvom Grinava, ktorá je cyklotrasou prepojená s obcou Limbach. Následne dané miesta poprepájame a vyberieme sa s vami na cyklistické výjazdy, ktoré by pri dobrom plánovaní a kondičke nemali zabrať viac ako dve až tri hodiny. Prednosťou väčšiny nami vybraných výjazdov je, že ich možno vtesnať do podvečerných hodín počas pracovných dní. Spomenieme aj výstupové trasy zo Záhoria, hoci východiskové miesta tu aktuálne nie sú dostupné koľajovou dopravou. Vďaka cyklobusom alebo prázdnejším cestám sú však vhodnými východiskovými miestami počas víkendov a sviatkov.

Dúfame, že vás náš výber bude inšpirovať k tomu, že sa na Biely kríž niektorou z našich odporúčaných trás vydáte. Hoci sme sa snažili vyhýbať úsekom, po ktorých bežne môžu premávať motorové vozidlá, naďalej treba dbať na občasnú prítomnosť motoristov s povolením alebo vozidlá Lesov SR. Čo sa týka chodcov, ako to už býva, práve menej zdatnejší turisti, či už sú to rodičia s deťmi, alebo osoby vo vyššom veku alebo po úraze, majú v obľube práve asfaltové úseky. Treba teda venovať zvýšenú pozornosť aj im. Pre cyklistov samozrejme platí jednoduché a až banálne pravidlo spočívajúce v jazde vpravo. Treba ho však dodržiavať vždy, a to aj počas namáhavejšieho stúpania (niekto sa práve môže rútiť dole), ale aj počas strmého klesania (niekto môže stúpať hore alebo nás počas zjazdu predbiehať). Napokon, ešte jedno pravidlo: nielen kvôli ostatným účastníkom premávky, ale aj vo vlastnom záujme treba pri zjazde brzdiť, a to v dostatočnom predstihu, zvlášť včas pred prejazdom zákrut. V jednej zo zákrut na asfaltke z Rače si môžete všimnúť malý pomníček, kde nedávno vyhasol mladý život.

Postupne sa na Biely kríž vyberieme:

• z Patrónky údolím Vydrice,
• z bratislavskej Peknej cesty,
• z Pezinka (Grinavy) cez Limbach,
• z Borinky,
• z Lozorna,
• zo Stupavy.

Z Patrónky údolím Vydrice do Rače

Zoznámenie sa s Mestskými lesmi v Bratislave odporúčame začať v blízkosti známej bratislavskej križovatky Patrónka. Lokalita je pomerne dobre dostupná aj od dunajskej hrádze, a to cez most Lanfranconi a ďalej okolo zoologickej záhrady a popri diaľnici D2. Neďaleko Patrónky sa nachádza železničná zastávka Bratislava – Železná studienka, ktorá je v súčasnosti pomerne často obsluhovaná osobnými vlakmi, a to aj cez víkendy, hoci vtedy je frekvencia spojov o niečo nižšia. Zastávka síce obsahuje v názve spojenie „Železná studienka“, hoci samotná lokalita, v súvislosti s ktorou sa možno stretnúť aj s mierne odlišným názvom „Železná studnička“ sa nachádza približne o 2 km ďalej proti prúdu riečky Vydrica. Z tohto hľadiska bol možno výstižnejší starší názov zastávky po blízkom červenom železničnom moste. Motorové vozidlá bez špeciálneho povolenia majú do údolia Vydrice vjazd povolený len po parkoviská v blízkosti železničnej zastávky, ďalej možno natrafiť len na autobusy MHD a na autá mestskej polície, ktorá dodržiavanie zákaz vjazdu kontroluje.

Samotná trasa od červeného mosta po Biely kríž sa dá pritom rozdeliť na tri pomyselné úseky. Prvý, takmer dvojkilometrový úsek nás po Železnú studničku povedie veľmi miernym stúpaním po starej ceste s typickými čadičovými kockami, po jej krajoch sa však nachádzajú farebné pásy vhodné pre pohyb cyklistov.

Druhý, vyše šesťkilometrový úsek za Železnou studničkou vedie po klasickom asfaltovom povrchu. Kľukatíme sa na ňom údolím Vydrice, ponad ktorú prechádzame cez mostíky a máme ju raz po pravej, inokedy po ľavej ruke. Pred zrakom sa nám striedajú tmavé lesné i otvorené lúčne úseky a je až neuveriteľné, že hoci sme stále obklopení zeleňou, nemuseli sme opustiť územie hlavného mesta. Keď prejdeme okolo konečnej zastávky autobusov, vytratia sa z údolia chodci, občas sa však ešte môžu vyskytnúť bežci. Na rázcestí U Slivu sa ľudia znovu začínajú koncentrovať, keďže sa tu nachádza prevádzka občerstvenia. Pre úplnosť uveďme, že práve medzi Železnou studničkou a rázcestím u Slivu ústia do údolia Vydrice postupne dve asfaltové cesty z Lamača, resp. od Kačína, medzi nimi ústi do údolia cesta z Kamzíka, a napokon sa pridáva cesta z Marianky (tá je však sprvu lesná a až od Malého Slavína asfaltová).

Za rázcestím U Slivu pokračujeme vpravo a začína byť zrejmé, že sa dostávame do tretieho, záverečného, no najnáročnejšieho úseku. Po rázcestie U Slivu by mali šliapanie do bicykla aj následný návrat cez Železnú studničku zvládnuť aj deti. Za rázcestím však údolie Vydrice opúšťame a stúpanie začne byť citeľnejšie. Na rázcestí v lokalite Spariská odbáčame vľavo, pokračovaním rovno by sme sa dostali strmým zjazdom na Peknú cestu. Nasledujúcich takmer 5 km nás vystaví viacnásobnému pocitu „déja vu“, keď budeme na zvlnenom úseku skúšať ako veľmi nám rýchlosť, ktorú naberieme pri miernych klesaniach vydrží v najbližšom stúpaní. Najprudšie stúpanie na tomto úseku sa nachádza v lokalite nad prameňom Himligárka, je však zvládnuteľné a pomerne krátke. Čo sa týka chodcov, pre nárast popularity cestnej cyklistiky bola na najvyťaženejšom hrebeňovom úseku medzi rázcestiami Spariská a Nad Himligárkou mimo asfaltovú vozovku pretrasovaná dokonca červená turistická značka, ktorá tvorí časť Cesty hrdinov SNP. Ako postupujeme ďalej, z tabule, ktorá nás víta vo Svätom Jure, sa onedlho dozvieme, že opúšťame územie hlavného mesta a jeho lesov. Posledné stúpanie pred cieľom na Bielom kríži spoznáme tak, že nám ponad hlavy prebieha diaľkové vysokonapäťové elektrické vedenie.

Po príjazde na Biely kríž si odložíme bicykel a nájdeme miesto na oddych. Naspäť sa nemusíme vydať po rovnakej ceste údolím Vydrice. Rýchlejšia a kratšia, len takmer 5 km merajúca cesta vedie z Bieleho kríža do Rače, na ulicu Potočná. Na začiatku, na úseku, ktorá patrí Svätému Juru sa síce nachádzajú výtlky, dá sa im však vyhnúť a po vjazde do časti, ktorá patrí do Mestských lesov v Bratislave sa výrazne zlepší aj asfaltový povrch. Naďalej však treba dávať pri zjazde pozor a včas brzdiť, najmä pred zákrutami. A hoci pre tento úsek platí všeobecne zákaz vjazdu motorových vozidiel, majú sem povolený vjazd hostia ubytovaní v penzióne na Bielom kríži, prípadne zamestnanci SHMÚ, ktorých pracovisko sa nachádza na Malom Javorníku, opatrnosť v zákrutách je preto na mieste aj z tohto dôvodu. Asfaltový povrch sa však opäť zhorší po výjazde z Mestských lesov v Bratislave, a to zvlášť na pravej polovici vozovky, teda na tej, ktorú budeme potrebovať počas klesania k zastávke električiek „Detvianska“, príp. k neďalekej k železničnej zastávke Bratislava – Rača.

Z Peknej cesty do Svätého Jura (prípadne aj do Rače alebo do Vajnôr)

Hoci prostredná časť trasy na Biely kríž cez údolie Vydrice nesporne patrí medzi najkrajšie miesta v Bratislave, občas zrejme zatúžime po zmene. Práve preto sa teraz na Biely kríž vyberieme z Peknej cesty. Ide o názov ulice medzi bratislavskými mestskými časťami Rača a Nové Mesto. Výjazd na bicykli smerom na Biely kríž možno z Peknej cesty začať buď na rovnomennej električkovej zastávke, vhodné sú však aj neďaleké železničné stanice Bratislava – Vinohrady a Bratislava predmestie. Zvlášť prvá spomínaná stanica Bratislava – Vinohrady je aj omnoho častejšie obsluhovaná (zatiaľ čo susedná železničná stanica Bratislava predmestie podľa aktuálneho grafikonu nie je vôbec obsluhovaná osobnými vlakmi počas víkendov a ani počas letných prázdnin).

Žiaľ, na takmer celom, vyše dvojkilometrovom úseku stúpania po Peknej ceste sa nedá celkom vyhnúť autám, ktoré smú až po parkovisko neďaleko horárne. Tým viac sa však trasa hodí na rýchle výjazdy po pracovnej dobe od pondelka do piatka, kedy možno očakávať menšiu premávku.

Na rázcestí za horárňou môžeme pokračovať rovno a v lokalite Spariská sa napojiť na asfaltku, ktorá na Biely kríž vedie z údolia Vydrice. Aj stúpanie za horárňou na Spariská je pomerne výdatné, a to nás ešte bude čakať spomínaná Himligárka, najnepríjemnejšie stúpanie na trase z Patrónky.

Ak však na tomto rázcestí za horárňou odbočíme vpravo, bude nás čakať takmer päťkilometrový úsek, ktorým prejdeme s občasnými stúpaniami a klesaniami takmer po vrstevnici. Po asi dvoch tretinách jazdy Okrajovkou, ako sa cesta nazýva, prídeme k rázcestiu v Knižkovej doline, kde sa na rázcestí Vypálenisko znova môžeme napojiť na hrebeňový úsek trasy, ktorý na Biely kríž vedie z údolia Vydrice. Práve stúpanie Knižkovou dolinou je suverénne najnáročnejšie spomedzi všetkých asfaltových úsekov, ktoré vedú na Biely kríž. Odporúčame si ho niekedy vyskúšať od račianskeho amfiteátra a nie sa naň frajersky pripojiť v polovici z Okrajovky.

Ak však budeme aj od rázcestia v Knižkovej doline pokračovať ďalej po Okrajovke, napojíme sa na trasu z Rače, od ulice Potočná, ktorá je nám známa z predchádzajúceho zjazdu. Treba však pamätať na to, že tesne pred klesaním Okrajovky k rázcestiu Slalomka, kde sa dá napojiť na spomínanú cestu z Rače, je jej povrch naozaj žalostný. Cesta je na dvoch miestach za sebou tak rozsiahlo poškodená, že namiesto balansovania na poslednom úzkom páse pôvodnej cesty sa oplatí radšej spomaliť a prejsť hoci aj cez poškodenú časť vozovky, čo môže byť pre stabilitu paradoxne bezpečnejšie.

Po opatrnom pripojení na trasu z Rače, od ulice Potočná, máme po pár desiatkach metrov na najbližšom rázcestí Miligrunt opäť možnosť napojiť sa na hrebeňovú trasu z údolia Vydrice. Ani po využití prepojenia by sme sa však nevyhli stúpaniu za Himligárkou. Pred spoznaním novej prepojovacej trasy však môže napokon prevládnuť zvedavosť z toho, aké je vlastne stúpanie na úseku z Rače, od ulice Potočná, ktorý poznáme zo zjazdu. Neubránime sa dojmu, že akokoľvek nám zjazd do Rače mohol pridať nebezpečný a prudký, až počas stúpania úsekom na ňom objavíme dlhšie určité oddychovejšie úseky, ktorých prítomnosť sme si pri zjazde až tak neuvedomovali.

Po občerstvení na Bielom kríži sa však nemusíme vracať na račiansku Potočnú, ani na Peknú cestu a môžeme vyskúšať niečo nové. Ak sa z Bieleho kríža vyberieme ďalej v smere hlavného hrebeňa Malých Karpát, pričom minieme dve krátke odbočky najprv na spomínaný Malý Javorník a potom aj na Veľký Javorník, prídeme k rázcestiu Pod Veľkým Javorníkom, na ktorom budeme pokračovať rovno, a to až do Svätého Jura. Jurský zjazd si opäť patrične vychutnáme, zákrutami však prechádzame opatrne. Spolu s príjazdom do obývanej časti Svätého Jura s názvom Neštich nás postupne čaká niekoľko spomaľovacích prahov, ktorých jednotlivé prvky sú vedľa seba rozmiestnené tak na husto, že nás prinútia znížiť rýchlosť na úplné minimum. Alternatívne môžeme do Svätého Jura doraziť okolo veľkomoravského hradiska a prejsť sa k nemu. Cesta je však kamenistejšia.

A hoci sme sa v článku chceli sústrediť najmä na klasické asfaltové úseky, dávame do pozornosti jeden lesný. Ak máme vhodnejší bicykel, medzi Bielym krížom a rázcestím Pod Veľkým Javorníkom totiž môžeme využiť lesný úsek, v polovici ktorého sa nachádza Jurské jazero - prírodná rezervácia vo štvrtom stupni ochrany. Klesanie od Jurského jazera až po rázcestie Salaš síce nebude úplne pre každého, a ak si nie sme istí, či dokážeme bicykel v takomto teréne ovládať, z dôvodu bezpečnosti radšej z bicykla zostúpme. Od rázcestia Salaš nás čaká úsek stúpania po asfalte až po rázcestie Pod Veľkým Javorníkom, kde sa napojíme na asfaltovú trasu z Bieleho kríža do Svätého Jura.

Zo Svätého Jura vedú bezpečné cyklotrasy aj do bratislavských mestských častí Rača a Vajnory. Každá z cyklotrás pritom ponúka svoju vlastnú atrakciu: na trase medzi Svätým Jurom a Račou je to veľmi pekné prostredie okolo Pustého kostolíka a na trase medzi Svätým Jurom a Vajnorami je to národná prírodná rezervácia Šúr so zachovalými jelšovými a dubovými lužnými lesmi. Obe cyklotrasy, či už do Rače alebo do Vajnôr, majú spoločný úsek popri Šúrskom kanáli, kde sa v poslednom čase usadil bobor a aj zo sedla bicykla tak možno uvidieť chráneného hlodavca, prípadne aspoň ním ohlodané stromy. Treba však povedať, že práve v okolí Šúrskeho kanála prebiehajú obe cyklotrasy pomerne neintuitívne a niekoľkokrát môžu zmeniť smer aj o 180 stupňov. Je to však najmä z dôvodu potreby prekonať železničnú trať a hlavnú cestu v určených podjazdoch, netreba sa teda nechať viesť intuíciou, ale pozorne sledovať cyklistické značenie.

Z Pezinka (Grinavy) cez Limbach a Strminu do Rače

Spomínali sme, že prepojenie medzi Svätým Jurom a bratislavskými mestskými časťami Rača a Vajnory cyklotrasami je výborné, nič nám teda nebráni stúpať na Biely kríž od Svätého Jura. Alternatívou k výstupu zo Sv. Jura však občas môže byť pezinská mestská časť Grinava. Medzi Svätým Jurom a Grinavou sa však plnohodnotná asfaltová cyklotrasa nenachádza, prepojenie medzi miestami teda nebude úplne pre každého. Možno využiť to, že medzi železničnou zastávkou Svätý Jur a železničnou stanicou v Pezinku leží zastávka s nie celkom výpovedným názvom Pezinok zastávka. Nachádza sa v Grinave a cez neďaleký Limbach sa odtiaľto dá dostať na bicykli na Biely kríž.

Zo spomínanej železničnej zastávky budeme bicykel na začiatku tlačiť popri sebe, nebude to však trvať dlho. Najprv prejdeme po priechode cez frekventovanú hlavnú cestu a potom po chodníku popri evanjelickom kostole. Onedlho sa dostaneme k zelenej cykloznačke. Aj po nej však bicykel budeme zrejme chvíľu tlačiť, keďže sprvu vedie po strmom kamenistom svahu. Paralelná asfaltová cesta vedie cez súkromný pozemok, čo rešpektujme. Za svahom môžeme nasadnúť na bicykel. Až do Limbachu nás trasa povedie po veľmi peknom zvlnenom úseku okolo rybníkov a pomedzi vinohrady. Asfalt však nie je až taký hladký a kvalitný, aby sme si mohli dovoliť v klesaní bezstarostne sa spustiť. Na niektorých miestach je na trase naplavené blato z okolitých svahov.

Z vinohradov sa dostaneme do okrajovej časti Limbachu. Na najbližšej križovatke odbočíme vľavo, pričom ďalej nás miestami ponatriasa aj panelová cesta. Na rázcestí Račí potok odbočíme vľavo a hneď na úvodnom úseku nás čaká pomerne výdatné stúpanie, avšak s výborným povrchom. Môžu tadiaľto síce jazdiť motorové vozidlá, no len po chatovú osadu za najbližšou zákrutou. Ďalej môžu ísť len vozidlá s povolením Lesov SR, pričom nákladným vozidlám zvážajúcim drevo sa treba na úzkej ceste vyhnúť mimo vozovku.

Na ďalšom úseku nás prekvapí príjemné klesanie, ide však o výnimku. Úseky stúpania však nie sú nijako zvlášť prudké, najväčšie nás čaká za 180-stupňovou zákrutou. Ešte pred napojením sa na cestu, ktorú poznáme z nášho zjazdu do Svätého Jura na rázcestí Tri bresty však môžeme po oboch stranách cesty z Limbachu pozorovať občasné mokrade.

Od rázcestia Tri bresty nás až po Biely kríž čaká nie síce prudké, no za to veľmi tiahle, približne šesťkilometrové stúpanie. Predtým, než prídeme po hrebeňovom úseku na Biely kríž si však môžeme dopriať ešte menšie dobrodružstvo. Po asi 3 km, na rázcestí Pod Veľkým Javorníkom, sa môžeme vydať vpravo, na doteraz neabsolvovaný okruh v lokalite s veľavravným názvom Strmina. Na úseku klesania od rázcestia Pod Veľkým Javorníkom až po odbočku do lokality Košarisko treba dávať pozor na štrk, ktorý sa miestami nachádza v stredovom páse cesty. Na rázcestí Sedmička, pomenovanom podľa neďalekej objavenej jaskyne by sme sa pokračovaním vpravo dostali do chatovej osady Košarisko. Lokalita leží na území Lozorna a nachádza sa tu nenápadná prevádzka s občerstvením, ktorá pod názvom Zapadnutý kút nadväzuje na tunajšiu trampskú históriu. Prevádzka je otvorená od piatka do nedele a konajú sa v nej vystúpenia živej hudby, vzhľadom na spätosť s trampskou tradíciou, samozrejme najmä žánru country. Ďalšou aktivitou, ktorá má v oblasti tradíciu, je jaskyniarstvo, jaskyne sú však sprístupnené len pre profesionálnych záujemcov, nie pre verejnosť.

Ak by sme na rázcestí Sedmička pokračovali vľavo, bez zachádzky k Zapadnutému kútu, dostaneme sa do Borinky, do lokality Medené Hámre. Úsek od rázcestia Sedmička až po Medené Hámre síce umožňuje pohyb motorových vozidiel, je však v žalostnom stave a veľa áut neláka. Na rázcestí v Medených Hámroch odbočíme opäť vľavo a po prechode cez závoru nás čaká výdatné stúpanie lokalitou Strmina. Trasa vedie veľmi pekným údolím Červeného potoka. Mach na ceste vytvára takmer súvislý zelený koberec, okruh je teda vhodné absolvovať práve takto, a nie v opačnom smere, pri ktorom by nám na vlhkej vozovke pri zjazde mohol hroziť šmyk.

Na ďalšom veľmi peknom úseku, pod hrebeňom, je les dokonca tvorený ihličnanmi. Po dosiahnutí vrcholu stúpania od Medených Hámrov nás ďalej čaká oddychovejší zvlnený úsek, no s nevyspytateľnými zákrutami. Na rázcestí Horvátka potom odbočíme vpravo, čím sa znova napojíme na prepojovaciu cestu, ktorá sem vedie z rázcestia Pod Veľkým Javorníkom. Stúpaním k rázcestiu náš okruh uzavrieme. Po ďalších vyše 3 km na hrebeni sa dostaneme na Biely kríž, odkiaľ sa jednoducho dostaneme do Rače. Namiesto známeho klesania na ulicu Potočná, ktorého asfalt je síce na území, ktoré spravujú Mestské lesy v Bratislave perfektný, no má nedostatky na úsekoch mimo neho (a kde možno občas stretnúť motorové vozidlá), tak môžeme využiť zjazd cez Himligárku a za ňou sa na rázcestí Vypálenisko napojiť na menej frekventovaný, no o to strmší zjazd Knižkovou dolinou.

V záujme skoršieho návratu výjazd možno začať priamo vo Svätom Jure a v takom prípade tiež môžeme vynechať okruh cez Strminu, ktorý nám celý výjazd predĺži približne o hodinu. Ak teda chceme celý popísaný výjazd absolvovať za svetla, treba vyraziť skôr ako zvyčajne.

Na Biely kríž zo Záhoria – Preprava bicykla na Záhorie je komplikovanejšia, keďže k žiadnemu z vhodných východiskových miest aktuálne nepremáva pravidelná koľajová doprava, ktorá je na prepravu bicykla najpohodlnejšia. Napriek tomu možnosti, ako dopraviť bicykel na Záhorie, existujú, a tak si ich predstavíme. Možnosti sú však sezónne obmedzené, a aj to len počas víkendov a sviatkov. Dobrou správou je, že sa síce plánuje výstavba novej železničnej trate do Lozorna z bratislavského Lamača cez Záhorskú Bystricu a Stupavu. Horšia správa je, že výstavba a sprevádzkovanie trate nenastanú skôr ako o 10 - 15 rokov.

Na Biely kríž z Borinky

Obec Borinka síce neleží v blízkosti žiadnej železničnej zastávky, od konca apríla do konca októbra však do nej cez víkendy a sviatky premávajú každé dve hodiny cyklobusy s nosičom pre šesť bicyklov, s možnosťou odviezť maximálne ďalšie dva bicykle priamo v autobuse. Autobus vychádza z bratislavskej autobusovej stanice a stojí napr. na Patrónke. Na konečnej zastávke v Borinke sa vyberieme s bicyklom smerom do lokality Medené Hámre, odkiaľ sa na Biely kríž dostaneme jednou z dvoch trás: buď cez Strminu, kde platí zákaz vjazdu motorových vozidiel alebo smerom na Košarisko. Tam zákaz vjazdu síce neplatí, spomínali sme však už, že cesta je miestami veľmi rozoklaná výtlkmi. Vjazd na ňu neodporúča ani tabuľa za obcou, pre bicykel je však bezpečná a mali by ju zvládnuť aj deti. Na rázcestí pomenovanom podľa jaskyne Sedmička možno pokračovať rovno a spraviť si zachádzku k Zapadnutému kútu. Či už so zachádzkou alebo bez nej, z rázcestia Sedmička sa dostaneme aj na Biely kríž. Na tejto ceste znova platí zákaz vjazdu motorových vozidiel, pre deti však je náročnejšia na stúpanie. Ako už tradične, do Bratislavy z Bieleho kríža vedie najjednoduchšia trasa zjazdom do Rače.

Na Biely kríž z Lozorna

Cez Lozorno síce prechádza železničná trať, na pravidelnú osobnú dopravu sa však už niekoľko rokov nevyužíva. Bolo síce zvykom, že v letných mesiacoch premával cez Lozorno počas víkendov a sviatkov aspoň cyklovlak, v ktorom bol pre bicykle vyhradený celý jeden vozeň, minulú sezónu však napríklad nepremával a bol nahradený menej kapacitným cyklobusom. Ak práve nepremáva mimoriadny cyklovlak ani cyklobus, alternatívne možno využiť železničnú stanicu v neďalekom Zohore. A hoci vlakové spojenie možno využiť počas celého týždňa, vzhľadom na bezpečnosť ho odporúčame len počas skorého víkendového rána, keď je cesta medzi Zohorom a Lozornom, vrátane nadjazdu nad diaľnicou D2 menej zaťažená premávkou.

V samotnom Lozorne odporúčame pohybovať sa na bicykli skôr po bočných uličkách. Od hrádze vodnej nádrže sa dostávame do ústia doliny, ktorou prídeme k Zapadnutému kútu. Stúpanie dolinou je len veľmi pozvoľné, keďže na pomerne dlhom, vyše osemkilometrovom úseku sa vyšvihneme len o približne 200 výškových metrov. Zaujímavosťou je, že údolím kedysi viedla úzkokoľajná lesná železnica, tá je však už zrušená, popri ceste si však možno miestami zreteľne všimnúť jej niekdajšie približné trasovanie. Údolná trasa z Lozorna je zvládnuteľná aj pre deti. Ak však nepremáva mimoriadny cyklovlak ani cyklobus, do Lozorna sa s deťmi a bicyklami treba dostať vlastným autom. Vyraziť s deťmi zo železničnej stanice v Zohore nie je bezpečné.

Alternatívou k pozvoľnému údolnému výstupu však môže byť odbočiť v lokalite Rusniaky vpravo. Stúpaním po kamenistej ceste sa dostaneme k tzv. Červenému domčeku v lokalite Lintavy. Ide síce o opustenú budovu a nečaká nás tu žiadne občerstvenie, je to však dôležitý orientačný bod a križovatka cyklotrás. Na to, aby sme sa dostali znovu k údolnej trase sa treba vydať po cyklotrase lesnou cestou k rázcestiu Spálenisko. Od vodnej nádrže na tomto rázcestí sú to k Zapadnutému kútu len necelé 2 km. Po občerstvení v Zapadnutom kúte pokračujeme za rázcestím Sedmička vľavo smerom na Biely kríž a odtiaľ po niektorej z osvedčených trás do Bratislavy.

Na Biely kríž zo Stupavy

Akúsi kombináciu spomínaných výjazdov z Borinky a z Lozorna môže predstavovať výjazd zo Stupavy. Na rovnakej prímestskej autobusovej linke, ktorá premáva do Borinky, vystúpime v Stupave na zastávke „Obora“. Potom sa po žltej cyklotrase vydáme po menej ako štvorkilometrovom asfaltovom úseku k Červenému domčeku. Asfalt je síce podpriemernej kvality a posledných pár výškových metrov vedie k Červenému domčeku po kamenistej ceste, celkovo však ide o veľmi príjemný a nenáročný úsek. Od Červeného domčeka pokračujeme po lesnej ceste do údolia, na rázcestie Spálenisko a odtiaľ po asfaltkách cez Zapadnutý kút a Biely kríž do Bratislavy.

Preprava bicyklov v prostriedkoch hromadnej dopravy

V rámci všetkých spomínaných tipov sme upozornili na blízkosť železničných staníc či zastávok, ako aj zastávok električiek, resp. premávku cyklobusov. Na tomto mieste je tak zároveň vhodné uviesť pravidlá, ktoré pre prepravu bicyklov na území mesta Bratislava i Bratislavského kraja platia.

Vo vlakoch kategórie osobný vlak (Os) a regionálny expres (REX) platí na celom území Bratislavského kraja pre prepravu cestujúcich tarifa integrovanej dopravy, známa aj z bratislavskej MHD, vrátane možnosti využiť predplatné cestovné lístky (tzv. električenky). Sadzba prepravného za bicykel sa však vo vlakoch líši od sadzby prepravného v integrovanej doprave. Prepravné za bicykel v bratislavskej MHD i na prímestských autobusových linkách je po avizovanom zvýšení od 1. 7. 2023 v sume 0,55 €, rovná sa teda hodnote zľavneného lístka za jednorazové cestovné. Jeho platnosť však nie je 30 minút, ale až tri hodiny, čo by vo väčšine prípadov mohlo stačiť na prepravu k východiskovému bodu pred výjazdom na Biely kríž, i prepravu z cieľového bodu po zjazde z Bieleho kríža. (Trojhodinovú platnosť má však len klasický papierový lístok. Elektronický lístok síce od 1. 7. 2023 po avizovanom zvýšení stojí 0,49 €, jeho platnosť však nie je trojhodinová, ale len taká, aká je platnosť paralelne zakúpeného elektronického cestovného lístka pre cestujúceho na danú cestu. Pred výjazdom i po zjazde teda bude zrejme v tomto prípade potrebné použiť dva elektronické cestovné lístky pre bicykel).

Za jednu jazdu bicyklom sa vo vlaku platí 1,50 €. Pri dvoch jazdách vlakom sa oplatí mať lístok za 2,50 €, ktorý je navyše k dispozícií ako denný, aj ako 24-hodinový. V zónach pokrytých platnou električenkou si však možno dokúpiť tzv. traťový týždenný lístok na bicykel len za 4,- €, a v prípade naozaj častých výjazdov sa oplatí dokúpiť traťový mesačný lístok na bicykel dokonca len za 8,- € (podľa bodu B 25.8 Prepravného poriadku Železničnej spoločnosti Slovensko totiž tieto traťové lístky možno dokúpiť aj k predplatným lístkom integrovaných dopravných systémov, skrát. IDS). Všetky typy cestovných lístkov na bicykel sa dajú zakúpiť aj cez internet, treba sa k ním však preklikať, pričom formálne treba vždy najprv zadať konkrétnu prvú trasu a jej čas. Jednorazový cestovný lístok na bicykel možno na z takto zadanej trase využiť raz, a to kedykoľvek od odchodu zadaného spoja až do 4. hodiny ráno nasledujúceho dňa, denný lístok možno využiť na neobmedzený počet jázd v deň odchodu takto zadaného spoja (resp. v prípade 24-hodinového lístka do 24 hodín od odchodu zvoleného spoja) a týždenný cestovný lístok možno využiť na neobmedzený počet jázd počas siedmich dní, vrátane dňa odchodu zadaného spoja.

Preprava bicyklov vo vlakoch je teda drahšia ako preprava v bratislavskej MHD i na prímestských autobusových linkách. Treba však povedať, že vlaky sú na prepravu bicyklov aj jednoznačne lepšie kapacitne prispôsobené. Najmä z týchto dôvodov preprava bicyklov v prostriedkoch MHD a v prímestských autobusoch nie je možná v pracovných dňoch v čase rannej a popoludňajšej špičky (teda od 6.00 do 9.00 a od 13.00 do 18.00), kedy možno očakávať zvýšený nápor cestujúcich. Mimo pracovných dní obmedzenia neplatia.

V závislosti od typu dopravného prostriedku je v prostriedkoch MHD spravidla vyhradené miesto pre najviac dva bicykle. Navyše, zvyčajne ide o rovnaký priestor ako pre kočíky a invalidné vozíky, ktoré majú pri nástupe na rovnakej zastávke prednosť, bez ohľadu na to, kto bol na zastávke skôr. Toto právo však platí len pri nástupe na rovnakej zastávke, cestujúci s bicyklom by tak nemal byť povinný uvoľniť miesto pre invalidný vozík alebo kočík, ak už nastúpil na predchádzajúcich zastávkach. V každom prípade, je jasné, že možnosť prepravovať bicykle v prostriedkoch bratislavskej MHD má svoje limity a vôbec nie je vhodná pre skupiny cyklistov.

V súvislosti s cyklistikou na Biely kríž, resp. pri návrate z neho, spomedzi prostriedkov MHD pripadajú do úvahy najmä električky premávajúce v Rači. Väčšinou ide o nové, nízkopodlažné električky. V týchto typoch električiek sa miesta vyhradené spoločne pre bicykle, kočíky a invalidné vozíky nachádzajú v prednej časti. Ide tak o rozdiel v porovnaní so staršími typmi električiek, ktoré na prepravu invalidných vozíkov neboli prispôsobené, no v prvom vozni súpravy električiek (resp. v jedinom predĺženom vozni staršej električky) bolo vždy samostatné miesto pre kočík v prednej časti a pre bicykel v zadnej časti. Zvlášť počas dlhých letných dní sa tak môže ľahko stať, že cestujúci s kočíkmi sa môžu domáhať nástupu do nízkopodlažnej električky aj po 18.00 a rozhorčene posielať cyklistov zaberajúcich miesto pre kočík na cestu. Odhliadnuc od toho, že podľa nás by bez ohľadu na čas stmievania už po 18.00 mali byť tak malé deti doma, v takýchto situáciách by malo platiť, že právo na prednostný nástup má cestujúci s kočíkom pred cestujúcim s bicyklom len na rovnakej zastávke a cestujúci s bicyklom, ktorý nastúpil na skoršej zastávke teda nie je povinný svoju jazdu prerušiť (hoci tak dobrovoľne samozrejme spraviť môže).

Na druhej strane, aj bez možnej konfrontácie s cestujúcimi s kočíkmi treba objektívne pripustiť, že preprava bicyklov v prostriedkoch MHD je celkovo priestorovou výzvou a pre vodičov predstavuje tiež riziko, že by sa ostatní cestujúci mohli sťažovať, že im prepravovaný bicykel spôsobil škodu na majetku alebo úraz. Aj z tohto dôvodu má podľa prepravného poriadku cestujúci s bicyklom povinnosť dohodnúť s vodičom nástup gestom alebo slovne a počas jazdy trvá povinnosť cestujúceho na svoj bicykel bezprostredne dohliadať.

Viac o preprave bicyklov v prostriedkoch bratislavskej MHD a v prímestských autobusoch možno nájsť v čl. A.11 (podmienky) a B.6 (cestovné) v prepravnom poriadku Integrovaného dopravného systému Bratislavského kraja.

Viac o preprave bicyklov vo vlakoch možno nájsť v čl. A8 (podmienky) a B.25 (cestovné) v prepravnom poriadku Železničnej spoločnosti Slovensko.

Fotogaléria k článku

+14 ďalších fotiek