Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Prístrešok medzi Tatr. Matliarmi a Bielou vodou
Prístrešok medzi Tatr. Matliarmi a Bielou vodou Zatvoriť

Cyklotúra Cesta okolo Tatier: Tatranská Lomnica – Ždiar po novej cyklotrase

V rokoch 2021-2022 návštevník Tatier mohol nad Cestou slobody v úseku Tatranská Lomnica - Tatranská Kotlina spozorovať čulý stavebný ruch. A tak sa stalo, že v lete 2023 sme k našim cyklopotulkám pridali aj tento úsek. Výlet sme natiahli až do Ždiaru - Strednice, kde zatiaľ “Cesta okolo Tatier” končí.

Vzdialenosť
42 km
Prevýšenie
+940 m stúpanie, -940 m klesanie
Náročnosť
ťažká, 5. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 01.08.2023
Pohoria
Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park) Podtatranská kotlina - Popradská kotlina Podtatranská brázda - Ždiarska brázda
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1020 m n. m. Ždiar - Strednica, štátna cesta
  • Najnižší bod: 779 m n. m. Tatranská Kotlina, pri rázcestí štátnych ciest
  • Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
Voda
Loischov prameň v Tatranských Matliaroch, prameň v Monkovej doline
Doprava
Tatranská Lomnica (vlak, bus, platené parkoviská, lanová dráha)
trekingový bicykel
SHOCart mapy
» č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)

Trasa

Tatranská Lomnica – Tatranské Matliare – Biela voda – Kežmarské Žľaby – Tatranská Kotlina – Monkova dolina – Ždiar, Strednica – Ždiar – Tatranská Kotlina – Kežmarské Žľaby – Biela voda – Tatranské Matliare – Tatranská Lomnica

Základne informácie o projekte

Z médií a infotabule v Tatranskej Lomnici sa dozvieme, že mesto Vysoké Tatry spolu s mestom Zakopané zrealizovalo výstavbu cyklochodníka Tatr. Lomnica – Tatr. Kotlina v rámci projektu „Zakopane – Mesto Vysoké Tatry – tatranské cyklotrasy“. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Poľsko – Slovensko.

Cesta má dĺžku približne 8,7 kilometra. Široká je 3 metre so sedmičkou mostov. Povrch tvorí makadam. Je postavených šesť odpočívadiel. Oficiálne bola trasa otvorená v októbri 2022.

  • trasa cyklochodníka;
  • trasa alternatívneho návratu T. Kotlina – T. Lomnica.

Tatranská Lomnica – Tatranská Kotlina

Sme skupinka siedmich “statočných”. Ale áno, statočných, po troch turisticky nabitých dňoch sa dnes preorientujeme počas očakávaných augustových búrok na bicykle. Využívame možnosť požičať si stroje na celý deň za 20,- €. Hneď ako nadránom jeden z frontov odchádza, spoza mrakov vykúka slnko a SHMÚ radar prezrádza do poobedia bez zrážok, tak na začiatku otváracích hodín volám do požičovne. V dnešnej dobe rezervovať 7 kusov obyčajných “no-e-bikov” sa blíži k zázraku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vyrážame spoza hotela Lomnica. Malé kľučkovanie okolo autobusovej stanice a za Slnečným domom vchádzame na cyklochodník. Prechádzame popod dobre známy sánkarský kopček pod hotelom Praha. Ideme súbežne s chodníkom pre peších. Nedá mi nepoprosiť nás cyklistov, aby sme využívali cyklochodník. Nechajme asfaltový chodník ľuďom na prechádzke.

Pred Tatranskými Matliarmi obchádzame horáreň. Za Tatr. Lomnicou začalo prvé stúpanie a pokračuje až na Bielu vodu. Tu môžeme obdivovať do biela spenenú vodu horskej riavy Kežmarskej Bielej vody. Začíname klesať do Kežmarských Žľabov. Ak by sme si spravili prestávku, tak je z lúky predpoklad obmedzených výhľadov na končiare Lomnického a Kežmarského štítu. Avšak my napredujeme bez prestávky. Do Tatr. Kotliny je to poriadny zošup. Míňame lesnícky náučný chodník Fľak. Teraz treba dávať pozor, prichádza prudké klesanie a zákruta vľavo, výstražná značka chýba a šotolina neodpustí žiadnu chybu či prudké “dupnutie” na brzdy.

Vidíme pred nami vrch Pálenica (1175 m), znak, že sa blíži Tatranská Kotlina. Prechádzame okolo parkoviska pre turistov smerujúcich na Chatu Plesnivec. Za ním sme na asfaltovom chodníku medzi kúpeľnými hosťami. Pri parkovisku pod Belianskou jaskyňou si dávame malé občerstvenie.

Tatranská Kotlina – Ždiar

Do Ždiaru môžeme ísť cez Lendak a Bachledovu dolinu alebo priamo “cestou okolo Tatier”, ako sme si dnes zaumienili. Pokračujeme smer opustený lom, kde podaktorí nedávno z nás skúšali skalné lezenie či zaistenú cestu Via ferrata HZS VT. V prudkom kopci je hlboký výmoľ, a tak vydriapať sa sem dá zabrať silám aj technike jazdy. Stekajúca voda splavuje makadam až na podkladovú vrstvu, odtokové žľaby absentujú. Za kameňolomom si všímame náučné tabule projektu Cesty k zdravým lesom. Do Ždiaru je ich dovedna šesť. Venujú sa miestopisu, histórii a dozvieme sa čo-to o lese. Za jedným z mostíkov prichádza ďalší z výmoľov. Opäť niekoľkí pri prekonávaní ryhy v telese chodníka musia zosadnúť, situácia je neprehľadná, ešteže nikto nejde oproti. Zatiaľ je trasa pomerne málo frekventovaná. O chvíľu značka prechádza na asfaltovú zvážnicu. Treba dávať pozor, občas sa tu môže zjaviť auto. Sporadicky sa vyskytujúce jamy sú zasypané asfaltovou drťou.

Pomaly prichádzame na úroveň Bachledovej doliny. Otvárajú sa pohľady na hrebeň Spišskej Magury. Tu začína tiahle stúpanie, po ktorom sa vezieme dole k potoku Biela. Cestou vykrúcame hlavy za Ždiarskou vidlou (miestne nazývaná Plačlivá skala) a Havranom. Za mostom smerujeme do Monkovej doliny. Na terase miestneho hotela si doprajeme ďalšiu pauzu. Je tu osadená tabuľa s vyobrazeným hrebeňom “Belianok” a ich popisom. Prípadne sa ponúka zastaviť sa v bufete pod zjazdovkou.

Prefrčíme okolo fotogenickej chaty Liptak a prichádzame ku križovatke pod Široké sedlo. My pokračujeme popod Ptošové turne (1081 m). Čochvíľa opúšťame zelenú turistickú značku. Prechádzame dvakrát Strednický potok. Brodom sa nedarí, tak úzkym polorozpadnutým mostíkom prenášame bicykle. Cez druhý brod si vyzúvame topánky a tlačíme bicykle cez vodu. Jeden z nás to skúša na bicykli. Po dažďoch je silný prúd, vo vode nie je vidno balvany, a tak sa v poslednej tretine zastavuje, ešteže je na boso. Teraz nás čaká dosiahnuť bod návratu s “horskou prémiou”, a to stúpanie na Strednicu. Z vrcholu je takmer vidieť celý hrebeň Belianskych Tatier, dá sa tu zastaviť v bufete.

Návrat

Ideme sa previezť goralskou obcou, kde je vidieť miestna zachovaná architektúra. Tiež je tu dostatočný výber reštaurácií. Upriamil by som pozornosť na Múzeum Ždiarsky dom. Už v 70. rokoch minulého storočia sem vozili rekreantov ROH na fotenie sa v goralských svadobných krojoch.

Okolo benzínovej pumpy prechádzame na chodník. Pri ždiarskej drevenej “zrúcanine” Tatra sa vraciame na cyklochodník z Monkovej doliny. Do Tatr. Kotliny putujeme známou cestou ako sme sem prišli. Napokon, prichádzajúca čierňava nás nabáda, aby sme sa do Tatranskej Lomnice vracali cestou z doobedia, kedy v prípade búrok môžeme využiť prístrešky. Taktiež skracujúci sa čas na vrátenie bicyklov nás tlačí ponáhľať sa priamo späť.

Alternatívy návratu

Ak si chceme uľahčiť pomerne príkre stúpanie na Bielu vodu, môžeme z Tatr. Kotliny využiť spleť asfaltových ciest pod Cestou slobody. Prínosom sú občasne výhľady na tatranské končiare a návšteva blízkych dvoch náučných chodníkov (NCH). Išli by sme najprv smer Spišská Belá a neďaleko NCH Belianske lúky sa prejde cez cestu s pokračovaním ku Kežmarskej hájovni. Okolo ďalšej horárne pod Medveďou lúkou (pod Tatr. Matliarmi) by sme prišli k NCH Pramenište. Ďalej chodníkom od hotela / kempu Tatranec cez sídlisko v Tatr. Lomnici by sme napokon došli do cieľa.

Alebo si návrat môžeme predĺžiť cyklochodníkom cez Spišskú Belú, Strážky, Kežmarok, Huncovce a vo Veľkej Lomnici / Studený Potok nastúpiť na motorový vlak do Tatranskej Lomnice ako v tomto prípade.

Súvisiace odkazy

Fotogaléria k článku

Najnovšie