Rok 1848 otriasol Rakúskou monarchiou až „do špiku kostí“. Jedným z riešení ako utíšiť rozbúrené davy, bolo dať im prácu. Veľa práce a podľa možnosti ťažkej práce. Minister verejných prác Andreas Baumgartner našiel kľúč v projekte Karla Ghega. Išlo o revolučné riešenie železnice smerom na rakúsky Semmering. Spojením miest Gloggnitz a Graz cez Muerzzuschlag mal byť naplnený cieľ železničného spojenie medzi Viedňou a Terstom. Z rakúskej metropoly mala viesť železnica až na morské pobrežie. Problémom boli hlboké údolia a príkre stráne horských úsekov v Dolnom Rakúsku a v Štajersku. Ghegov projekt počítal s úzkymi zákrutami a stúpaním dosahujúcim až 25 promile, čo sa úplne vymykalo vtedajším zvyklostiam. Okrem iného aj z toho dôvodu, že ani jedna lokomotíva nebola konštrukčne upravená zdolať takúto cestu. Objavovali sa mnohé protinávrhy a riešenia. Hovorilo sa o vozňoch poháňaných stlačeným vzduchom, ťahaných koňmi, dokonca o špeciálnej lanovej dráhe. Napriek tomu od Ghegovho projektu vláda neustúpila.

Hoci sa s výstavbou začalo už v roku 1848, projekčnú súťaž k vývoju špeciálnej lokomotívy pre Semmering, vyhlásili až v marci roku 1850. Víťazom sa stal inžinier v štátnych službách Wilhelm Engerth. Po preskúšaní technických parametrov prototypu bolo objednaných 26 lokomotív u belgického výrobcu Cockerill a vo wuerttemberskej strojárskej spoločnosti Kessler. Na vlastnej stavbe železnice od roku 1848 až do je dokončenia, našlo prácu dvadsaťtisíc robotníkov.

22. októbra 1853 železnicu dokončili. O deň neskôr ju úspešne otestovala prvá vlaková súprava. 16. mája 1854 ju cisársky manželský pár slávnostne odovzdal do užívania. V júli toho istého roku sa začala jej riadne prevádzka v osobnej aj nákladnej doprave.

Toto unikátne inžinierske dielo prekonáva výškový rozdiel viac ako štyroch stoviek metrov na pár desiatkach kilometrov dlhom úseku. Najnižší bod železnice leží vo výške 457 m a najvyšší vo výške 896 m. Železnica so svojím okolím sa stala v druhej polovici 19. storočia medzi spoločenskou smotánkou tak obľúbená, že dostala prívlastok „letné osvieženie“. V krátkom čase v okolí vyrástlo veľké množstvo horských hotelov a dovolenkových víl. Dnes sú už mnohé z nich opustené. Prípadne na ich plotoch visia cedule ponúkajúce tieto krásne domy na predaj.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zo stanice Semmering do stanice Payerbach je možné absolvovať veľmi príjemnú, neveľmi náročnú pešiu túru. Na zhruba 22 km uvidíte to najkrajšie z „cisársko – kráľovskej južnej štátnej cesty“ ako sa správne nazýva táto horská železnica. Dobre značený turistický chodník ponúka pohľady na najkrajšie mosty a viadukty Kalterinne, Krauselbruecke, Rumpelbruecke, Gamperlbruecke a Wagnerbreucke, v ktorého blízkosti sa nachádza zrúcanina hradu Klamm. V cieli cesty, v stanici Payerbach v roku 1979 otvorili Museumspark. Jeho súčasťou je klasická semmerignská parná lokomotíva, elektrická lokomotíva lokálnej dráhy Payerbach – Hirschwang (dodnes v prevádzke s historickými vozňami – viac informácií na www.erlebnisbahn.at/hoellentaqlbahn) ako aj poštový autobus Marke Steyr 480 A.

Aktuálne informácie o semmeringskej železnici nájdete na www.semmeringbahn.at