Jar prichádza do hôr v širokom časovom rozpätí, a tak svahy Devínskej Kobyly sa belejú kobercami snežienky jarnej (Galanthus nivalis) už od polovice februára, zatiaľ čo na hrebeni Malej Fatry sa s ňou stretneme ešte koncom apríla. Podobne je to aj s inými druhmi, ktoré obývajú taký široký výškový interval. V nižších polohách sa ešte medzi fľakmi snehu zjavia hlavičky deväťsila bieleho (Petasites albus), v dolinách popri potokoch zas fialovkasté klasy deväťsila lekárskeho (Petasites hybridus). Jeho obrovské listy s charakteristickou vôňou (zamieňané s lopúchom) tvoria súvislé porasty a objavia sa až v lete - veľa ľudí ani netuší, že ide o tú istú rastlinu. Neodmysliteľnou súčasťou lesa v nižších a stredných polohách sú malé trsy žiarivo modrých kvetov pečeňovníka trojlaločného (Hepatica nobilis), aj jeho listy vyrastajú neskôr. Opačný prípad: isto ste si už všimli tuhé lesklé listy tvaru konského kopyta zelené po celý rok - patria kopytníku európskemu (Asarum europaeum). Málokto si ale dá tú "prácu", zohne sa a rozhrnie listy, aby medzi nimi objavil nenápadné, ale zvláštne kvety.

V listnatých lesoch a na pasienkoch stredných polôh sa zas nedajú prehliadnuť svetložlté nízke trsy prvosienky bezbyľovej (Primula acaulis), často pestovanej aj v predzáhradkách bytoviek. Tak, ako je v niektorých oblastiach hojná snežienka, inde v ešte bezlistých lesoch tvorí biele "plantáže" veternica hájna (Anemone nemorosa). V rovnakom čase a biotope kvitne aj zriedkavejší hviezdnatec čemericový (Hacquetia epipactis), ktorý svoju hlávku drobných žltých kvetov obklopil šesticou podporných listov - simulujúc tak veľký zelený kvet. Len o niečo neskôr sa v podraste bučiny začnú vo veľkom rozvíjať fialové a biele strapce chochlačky dutej (Corydalis cava), zriedkavejšie sa dá natrafiť na zubačku deväťlistú (Dentaria enneaphyllos).

Keď nás chodník zavedie do oblasti vápencových alebo dolomitových skál či zlepencov, neprehliadnete veľké fialové kvety poniklecov (Pulsatilla) na chlpatých byliach. Rastie ich u nás viacero druhov (všetky chránené) a bezpečne odlíšiť sa dajú podľa tvaru listov, ktoré sa však na rastlinách objavia až počas ich odkvitania. Na podobných miestach nájdeme trsy drobných modrých kvetov horčinky horkej (Polygala amara). V tôni vyššie položených lesov zas nájdeme nenápadnú žltozelenú slezinovku striedavolistú (Chrysosplenium alternifolium). Čistiny v ešte vyšších polohách ako prvé osídľujú spomenuté snežienky, šafran karpatský (Crocus heuffelianus), neskôr nátržníky zlatý (Potentilla aurea).

Postupom času sa v nižších polohách objavuje množstvo druhov, od nápadných žltých kvetov záružlia močiarneho (Caltha palustris) rastúceho popri horských potokoch, cez jemné belavé kvety kysličky obyčajnej (Oxalis acetosella) v tieni smrečín až po omamne voňajúce porasty mesačnice voňavej (Lunaria rediviva) v bučinách stredných polôh. V skalnatých a kamenistých biotopoch sa nedajú prehliadnuť neobvyklé kvety guľôčky bodkovanej (Globularia punctata) a žiarivo žlté trsy mliečnika mnohofarebného (Tithymalus epithymoides), kde veľký "kvet" opäť tvoria vrchné byľové listy. Na prameniskách horských potokov, ako aj na rašeliniskách nížších polôh sa vyskytuje chránená prvosienka pomúčená (Primula farinosa) sprevádzaná hmyzožravou tučnicou obyčajnou (Pinguicula vulgaris).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Za najväčšími klenotmi horskej flóry si však musíme vyšliapať na prelome jari a leta do najvyšších polôh. Počas výstupu možno budeme prechádzať rozsiahlym porastom, ktorý zacítime už z diaľky - cesnak medvedí (Allium ursinum). Ja si vždy niekoľko listov odtrhnem ako prílohu k obedu. Ešte v tôni lesa natrafíme na fialovoružové strapce kortúzy Matthioliho (Cortusa matthioli) ovenčené sviežozelenými dlaňovitými listami. Na horských lúkach a kamenistých stráňach rastie stokráska Micheliho (Bellidiastrum michelii) - príbuzná bežnej sedmokrásky obyčajnej. Vápencový podklad opäť nesklame: v často nemožných štrbinách vyrastajú z ružíc tuhých listov byle zakončené hustými zlatožltými hlávkami prvosienky bezbyľovej (Primula auricula) sprevádzané nemenej nápadnými tmavomodrými "zvoncami" horca Clusiovho (Gentiana clusii). Obďaleč spomedzi suchej trávy vyrážajú útle byľky jemne fialových strapatých soldaneliek karpatských (Soldanella carpatica). Farebnú škálu dopĺňajú ligotavé lupienky žltých iskerníkov - nie sú to "obyčajné" nížinné, ale iskerník veľhorský (Ranunculus breyninus). Z puklín vápencových skál možno zazrieme vyrastať ďalšieho zástupcu rodu - iskerník alpínsky (Ranunculus alpestris), jeden z mála bielo kvitnúcich iskerníkov. Po celý čas netreba zabúdať, že väčšina horských druhov je zákonom chránená.

Pri zostupe ešte v pásme kosodreviny vnímavého pozorovateľa zaujmú zvláštne strapaté hlavičky podbelice alpínskej (Homogyne alpina) alebo na kraji lesa ďalší zástupcovia iskerníkovitých: biely viackvetý veterník žltuškovitý (Isopyrum thalictroides) a jednotlivé žlté kvety veternice iskerníkovitej (Anemone ranunculoides). Klinček kartuziánsky (Dianthus carthusianorum) nás bude sprevádzať na skalkách viacerých výškových pásiem. Na horských lúkach sú koncom jari neprehliadnuteľné guľovité kvety žltohlavu najvyššieho (Trollius altissimus), nižšie na lúkach zas bývajú hojní zástupcovia našich domácich orchideí - vstavačovec bazový (Dactylorhiza sambucina) v dvoch farebných variantoch, žltý a fialový. Už dole, cestou lesom alebo na okraji medze možno natrafíme na nezvyklé čiašky árona alpského (Arum alpinum) s ružicou typických šípovitých listov, ale objaviť v hustej tráve podrastu mladej boriny ďalšiu orchideu - hmyzovník muchovitý (Ophrys insectifera), už dá viac námahy...

Jar je pred dverami. Dívajte sa, kam stúpate...

Letná časť seriálu - Flóra okolo nás - leto
Jesenná časť seriálu - Flóra okolo nás - jeseň