Trasa

Sološnica – Žliabky – Mesačná lúka – Uhliská – Sklená huta – Zabité – Doľany

Začiatok trasy je sympatická obec Sološnica. Je predovšetkým východiskom pre výstupy na Vápennú. Žltá značka postupne prechádza cestou z dedinky do lesa, spoločníkom je iba živý potok a množstvo salamandrov vyhrievajúcich sa na asfalte. Onedlho míňam križovatku s červenou, dnes ale volím menej náročný program a pokračujem po žltej krásnou alejou s gaštanmi, ktorá postupne prechádza do lesného porastu. Pochod je pohodový, prvý päť kilometrov má prevýšenie sotva niečo cez 100m, do strán sa rozbiehajú lesné chodníky a potôčiky rôznej výdatnosti. Stúpanie začína vlastne až pri záverečnej serpentíne pod Žliabkami, je však krátke. Žliabky sú miestom, kde sa dá príjemne v tieni oddýchnuť. Osadená nová lavička, pekné a čisté ohnisko s pripraveným drevom akoby čakalo na rodinný výlet s opekačkou.

Po chvíľke oddychu upravujem plán a miesto „bufeťáckeho“ pokračovania po žltej smerom na Doľany opúšťam asfalt a rozhodnem sa pre odbočku cez Mesačnú lúku. Smerovka sľubuje prevýšenie takmer 200 metrov, preto sa čudujem, že trasa vedie pomerne dlho po vrstevnici. Prírodu však neoklameš a tak sa zrazu objaví prudšie stúpenie, na konci ktorého je tabuľa informujúca o hranici prírodnej rezervácie Roštún. Zelená značka sa stáča doprava a niet pochybností, že sme pri úpätí Vápennej: v lese voľne pohodené balvany a cez stromy presvitajúce bralá. Chodník nie je príliš prešliapaný, občas treba obchádzať alebo preliezať vyvrátené stromy, ale stúpanie je už len pozvoľné. Onedlho chodník vyústi na horný okraj Mesačnej lúky, kde temeno pahorku nad ňou pôsobí dosť apokalypticky. Dosiahol som najvyšší bod dnešnej túry. Napriek obmedzeným výhľadom je v diaľke vidieť vrtule veterného parku v Cerovej, dookola zas zalesnené hrebene Malých Karpát.

Prameň na Mesačnej lúke je výdatný, relatívne čistý, ale lúka postupne zarastá malinčím a inými náletmi a nie je preto ideálnym miestom na oddych. Pokračujem po červenej, ktorá zbieha z vrcholu Vápennej na Uhliská. Tu čaká opäť pekný kus karpatských reálií, osadená lavička, zreštaurovaná božia muka, pekný výhľad ponad zalesnené rúbanisko do údolia na mohutné buky a na oblohe krúžiace dravce. Z Uhlísk sa dá pokračovať na vyhliadkový vrch Klokoč, je sa však vraciam po modrej na svoju pôvodnú trasu. Chodník je novo preznačený (značkár použil veľmi elegantnú parížsku modrú) a postupne s ubúdajúcimi výškovými metrami prechádza do lesnej cesty. Mení sa aj krajina naokolo – buky ostali vzadu a cestu lemujú pestré lesné spoločenstvá, ktorým svojou sýtou zeleňou kraľujú smrekovce. Po chvíli sa ma snaží zlákať obrovská lúka s odpočívadlom a výhľadom na hrebeň Vápennej, ale pokračujem po modrej ďalej na Sklenú hutu, kde sa stretávam so žltou značkou, ktorú som tak zradne opustil. Až tu využívam pohostinnosť besiedky, bohato vybavenej informáciami o histórii miesta, pôvode názvov okolitých obcí či o obyvateľoch, ktorí tieto miesta obývali ešte pred 60 rokmi. Dnes však nie je po domoch ani pamiatky, je tu ale dostatok malebných zákutí na príjemný oddych, čo hojne využívali partie, zložené na tráve pri svojich bicykloch.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po doplnení rýchlych sacharidov už nečakám a strmším úsekom pokračujem v smere na Doľany. Riedke lesy okolo cesty na vrchole stúpania poskytujú pekné priehľady do slnkom zaliateho porastu, miestami sa vyskytujú pre tieto končiny nezvyčajné smreky, kontrastujúce svoj tmavou zeleňou s okolím. Vďaka tomu je táto pasáž ozajstným balzamom na nervy a pripomína prechádzku parkom. O niekoľko minút sa na konci lesa vynára horáreň Zabité, pri rybníčku hrajú návštevníci futbal. Žltá značka sa tu opäť pripája na asfaltku. Smerovník pri horárni sľubuje atraktívne ciele v okolí, ktoré bude treba čo najskôr preskúmať. Moja cesta však pokračuje údolím po ceste, ktorá je síce jednotvárna, ale zároveň príjemná na relax. Po stranách sa sem-tam objaví vodojem, či zachytený prameň, dosť vody však ostáva aj v potoku, ktorý má odprevadil až do Dolian. Tie sú umiestnené priaznivo z pohľadu autobusového spojenia, prípadné čakanie by však bolo možné si spríjemniť v niektorom z podnikov v okolí upraveného námestia.