Trasa:

Bošáca – Rolincová – Nová Bošáca – Veľký Lopeník – Nová hora – Květná – Veľká Javorina – Miškech salaš – Stará Turá – Vaďovce – Višňové

Hviezdna noc a zamračené ranné prebudenie

Únava po prvom dni je veľká, a tak zaspávame bez problémov. Uprostred noci sa mimovoľne zobúdzame a nad nami je obloha plná hviezd. Pod nami zasa svietia svetlá miest a okolitých dediniek. Mám rada takéto momenty. Viem, ako ma nikdy neprestane dojímať pohľad z Kľačianskej Magury na rozsvietený Martin. A tak sa teraz opäť raz cítim dojatá, hoci nestojím na Magure, ale ležím zakuklená v spacáku, skĺzavajúc sa dole svahom. Naťahujeme sa navzájom, čo všetko je vidieť, ale obaja sme bez dioptrií, takže sa skôr dobre bavíme na tom, čo všetko nevidíme. Hviezdna noc nám ale veští jasné ráno, na ktoré sa tešíme kvôli foteniu, a tak rýchlo opäť zaspávame.

Ráno si však pre nás nachystalo nemilé prekvapenie. Zobúdzame sa pred piatou, začína sa brieždiť. Nad sebou ale vidíme len šeď. Pretierame si preto oči, či sa nám to len nezdá, bohužiaľ, počasie sa s nami zahralo a nahnalo nad nás husté mraky. Slnko si pomaly razí cestu von, čarokrásny východ slnka sa ale nekoná. Akurát spoza časti oblakov sa javí niečo ako červená guľa, dokresľujúca v diaľke zaujímavý obrys Vršateckých brál. Nuž, na idylický východ slnka sem budeme musieť prísť inokedy. Po akom-takom fotení opäť zaliezame do spacákov s myšlienkou, že nám v tomto počasí aj tak nič neutečie, a tak spokojne spíme ešte asi do deviatej. Na raňajky zbiehame na Holubyho chatu, kde si dávame klobásku a rannú kofolu.

Po žltej do Starej Turej

S plnými žalúdkami pokračujeme v pláne, ktorý aktuálne znie: dôjsť aspoň do Starej Turej po žltej značke a tam nasadnúť na vlak. Kúsok klesáme po asfaltke, potom sa ale značka odpája do lesa. O chvíľu stretáme dvoch vitálnych dôchodcov zo Starej Turej mieriacich hore, a tak sa dáme do reči. Stáva sa z toho stretnutie, na ktoré človek rád spomína. Stojíme tam, ani neviem, ako dlho, vyťahujeme jeden turistický zážitok za druhým, vypadávajú z nás destinácie, kde všade sme boli, Tatry strieda Triglav, ten zasa Štiavnické vrchy, a stále sa je o čom baviť. Až mi je ľúto teraz, že na mená sme sa neopýtali, lebo by som ich aspoň touto formou pozdravila a poďakovala sa za milú chvíľku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

S úsmevom na perách pokračujeme ďalej, postupne vychádzajúc z lesa na lúky v okolí osady Miškech salaš. Pred vstupom do ďalšieho lesa si fotíme masív Javoriny, okolité osady a celkovo letnú atmosféru zakvitnutých lúk. Po vyjdení z lesa už vchádzame do osady Trávniky, ktorá patrí k Starej Turej a odtiaľ nás čaká hodina asfaltom do centra Starej Turej. Moje chodidlá sa opäť ozývajú a ja nadávam, že nemám so sebou sandále. Som odhodlaná doplaziť sa akurát na železničnú stanicu a ďalej ani krok. Kým ale príde vlak, tak stíhame jednu kofolu, ja si počas oddychu premasírujem nohy a zrazu sa mi ešte nechce skončiť. Matúš je milo prekvapený, uisťuje sa, že naozaj chcem pokračovať, a keď stále opakujem, že áno, tak je jasné, že putovanie sa predlžuje – pokračujeme aspoň po Višňové.

Zakončenie s modrou

Modrá značka nás vedie za Starú Turú do rekreačnej oblasti Dubník. Vodná nádrž Dubník I. vypadá celkom lákavo a ja verím, že v lete je v okolí asi dosť plno. Neviem, či to je kochaním sa vodou, ale podarí sa nám stratiť značku, na ktorú sa potom krkolomne napájame. Nevadí. Horšie je, že úsek Dubník – Vaďovce vedie sčasti priesekom popod elektrické vedenie, sčasti lesom, čo nám príde dosť jednotvárne. Mať tak teraz so sebou bicykel! Vaďovcami sa len prevlečieme, ja už mám opäť dosť a pred očami mi ostáva akurát vidina vlaku a vyložených nôh. Blbé topánky v tomto teple! Posledné stúpanie cez polia smerom k Višňovému nám spríjemňuje netradičný pohľad na ruiny Čachtického hradu. Vyťahujeme opäť foťáky a vzniká pár vydarených záberov plných ruín, línií a obilia. O chvíľu sme vo Višňovom a ja viem, že pre dnešok to je nadobro konečná. Po 21 km odmietajú moje chodidlá poslušnosť a nech je ruina hradu zdola akokoľvek lákavá, jej návštevu nechávam na inokedy. Veď Matúš už hore aj tak bol.

O pár minút prichádza vlak, ktorý nás odváža do Nového Mesta nad Váhom, kde sa naše turistické koliesko symbolicky končí. Nech vám je naše putovanie dobrou inšpiráciou!

Poznámka:
V odstavci Trasa je popis celej trasy, ktorá trvala 2 dni, v kolónke Fakty sú uvedené údaje z druhého dňa.

Súvisiaci článok

Májovými Bielymi Karpatami I.