V piatok sme sa pomaly trúsili, keďže väčšina osadenstva využila vynikajúcu viditeľnosť a pobehala rôzne kopce v okolí, napríklad Sinú. K večeru už dorazli takmer všetci okrem štvorčlennej partie, ktorá absolvovala nočný pochod hrebeňom a zostup zelenou značkou po hrebienku, kde to aj za dňa vyzerá ako mierne Medveďovo.
Piatkový večer sme venovali premietaniu fotografií z našich turistických akcií, ja som navnaďovala na Lienzske Dolomity a MišoM na francúzske sopky. Potom sme sa už len socializovali a fotili si navzájom tie najkreatívnejšie portréty.

V sobotu ráno sme po výdatných raňajkách počkali na Paľa Gavláka, ktorý nám v tento deň robil sprievodcu, keďže tu dlhší čas pôsobil. Od chaty Magurka sme sa vybrali po modrej značke, ktorá viedla dlhší čas po zvážnici. Na dvoch miestach sme si urobili banskú prestávku. Najprv sme sa predrali cez vysokú burinu k vchodu do štôlne Kilian. Po pochode nádherným lesom, kde boli stromy utopené v papradí, sme nakukli ešte k jednej, už preborenej štôlni. Do toho nám Paľo čítal informácie z banských sprievodcov, starých až od roku 1923.

Nasledoval rýchly výšľap na hrebeň do sedla Latiborskej hole. Cestou boli ešte aké-také výhľady, ale tu sa už okolo nás začala obtáčať hmla. Nahodili sme sa na seba ďalšie vrstvy oblečenia a pobrali sa smerom k Ďurkovej. Práve včas, pretože začalo pršať, väčšina z nás však dážď prečkala pri teplom čaji. Opäť na hrebeni sme sa rozdelili na dve partie. Jedna začala schádzať na Magurku, druhá sa rozhodla napriek sivej hmle všade okolo ešte vybehúť na Chabenec. Slovo vybehnúť je namieste, lebo rýchliky vpredu skrátili čas na turistickom smerovníku na menej než polovicu. Keď nerozptyľujú výhľady, človek sa môže sústrediť na pohyb :)

Z Chabenca sme sa vrátili ponad sedlo za Ďurkovou a napojili sa na zelenú značku, vedúcu po hrebienku na Mestskú horu a potom lesom až na Magurku. Táto značka nahradila pôvodnú zo sedla, vedúcu lavínovým žľabom. Na čarovnom hrebienku sa nám konečne odkryli výhľady a tak sme sa roztrúsili, fotili a cpali sa čučoriedkami. Hrmenie nás prinútilo zrýchliť krok a tak sme sa už opäť ako kompaktná húsenica behom všade, kde sa dalo, presúvali dole. Napriek tomu sme turistický čas nepredbehli o nič, čo nás sklamalo, a navyše sme ani neušli pred dažďom, dostihol nás a tak sme prišli zmoknutí ako myši. Samozrejme, hneď nato sa vyčasilo.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po večeri nastala druhá časť programu, najprv prednáška Dana Harťanského, strážcu NP Nízke Tatry, o prírode Nízkych Tatier a práci strážcu. Nasledovalo navnadenie na plánované značkárske stretnutie v podaní Milana Stuchlého, inštruktora značenia z Martina. Potom už nasledovala len voľná debata a utužovanie vzťahov.

Ráno sme sa po raňajkách rozlúčili a postupne rozpŕchli vlastnou cestou. Dve družstvá sme ešte šli hľadať geoskrýše, naše družstvo následne neúspešne hľadalo starú baňu v Malom Železnom. Táto veľká keška však odolala a ostane na inokedy, možno ju nájdeme na nejakej ďalšej spoločnej akcii v tejto oblasti.

Ďakujeme všetkým prednášajúcim za ich čas a ochotu a tiež personálu chaty Magurka za milý prístup a vynikajúce jedlo.

Rasťove fotky tu.