Hollywoodsky Jánošík

Oba mlyny na Oblazoch sú zachovalými pamiatkami pôvodnej ľudovej architektúry. Jedinečnosť, okrem prírody v okolí, je aj v tom, že dodnes sa nachádzajú na svojom pôvodnom mieste a neboli prenesené do skanzenu. V úzkej a hlbokej Kvačianskej doline pôsobia na okoloidúceho ako rozprávkové objekty. Filmári majú túto lokalitu vo veľkej obľube. Samozrejme, natáčalo sa tu niekoľko scén z hollywoodskeho filmu Jánošík - pravdivá história.

Tri mlyny a furmanská krčma

Mlyny sa nachádzajú v lokalite, ktorá je pre laika - nemlynára nepochopiteľná. Do najbližšej dediny Veľké Borové je to asi 30 minút turistickým chodníkom (modrá značka), ktorý v čase výstavby mlynov ešte neexistoval. Prístupové komunikácie na Oblazy boli jedine cez husto zalesnené hory, pričom prevýšenie medzi úrovňou potoka a okolitým terénom v niektorých miestach dosahuje až 300 metrov. Napriek tomu sú Oblazy najideálnejším miestom pre stavbu mlyna v šírom okolí. Nachádza sa tu sútok troch potokov: Hutianky, Borovianky a Ráztočianky. Pred sútokom Borovianky a Hutianky vyúsťuje divoká úžina Ráztočianka, dlhá asi 1 km, snáď najkrajšia dolina na okolí. Hneď pri jej vyústení do Hutianky je 8 metrov vysoký vodopád s dreveným rebríkom. Všetky tri potoky vytvoria sútokom mohutnejší prúd Kvačianky, ktorej dostatočný prietok postačuje pre pohon mlynského zariadenia. Slabučké potôčiky, pretekajúce vyššie položenými obcami, by mlynským kolesom nepohli. Pôvodne tu boli tri mlyny, vedľa cesty z Oblazov do Hút sa nachádzala do štyridsiatych rokov 20. storočia aj furmanská krčma.

Najvyššie polia Slovenska

Zostali teda len horný a dolný mlyn, oba postavené v 19. storočí. Ľudia sem v tej dobe zvážali vrecia s obilím vozmi, či na chrbtoch cez hory. Malé Borové je dodnes najvyššie položenou dedinou na Slovensku, kde sa využíva orná poľnohospodárska pôda. Polia tu dosahujú nadmorskú výšku až 1100 m n. m.

Gejdošovský mlyn

Horný mlyn je trojpriestorový zrubový objekt (izba, pitvor spojený s mlynicou a
čierna kuchyňa) na vysokej podmurovke. Mlyn je vybavený pomerne jednoduchou
technológiou pochádzajúcou z 20-tych rokov 20. storočia. Poslednýkrát sa tu mlelo v roku 1974. Vdova po mlynárovi Gejdošovi tu žila až do konca roku 1977. Potom mlyn predala Krajskému pamiatkovému ústavu. Mlyn už v tej dobe chátral a zdalo sa, že bude mať rovnaký osud ako dolný mlyn, z ktorého v tej dobe už bola len kopa zhnitého dreva.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Brunciakovský mlyn

Dolný mlyn je podstatne väčší ako horný. Je spojený aj s pílou, umiestnenou v druhom krídle objektu. Stroj gátra pochádza zo zaniknutého mlyna v západotatranskej Suchej doline, bol vyrobený vo Viedni niekedy okolo r. 1896, čím sa radí medzi najstaršie gátre vôbec. Koleso mlyna poháňa cez mohutný dvojstupňový prevod transmisiu, prechádzajúcu celou mlynicou aj podpílnicou, z ktorej sa poháňajú všetky stroje remeňovými prevodmi. Okrem píly bola na dolnom mlyne aj šindliarka. Po druhej svetovej vojne pracovala prevažne píla, no pod rôznymi zámienkami bola roku 1955 zaplombovaná. Majiteľ pred odchodom gáter znefunkčnil, postupne začal hrdzavieť a to ho zrejme zachránilo pred ďalším rozkradnutím a zničením. Mlyn pomaly pustol a začiatkom šesťdesiatych rokov zastal definitívne.

Náročná cesta k záchrane

V záchranu mlynov už takmer nikto nedúfal. V osemdesiatych rokoch boli v dezolátnom stave. Zosuv pôdy z nedokončenej, do skál vysekanej cesty, plánovanej Kvačianskou dolinou na Liptov, čiastočne zavalil horný mlyn. Ochranári zo Slovenského zväzu ochrancom prírody a krajiny (SZOPK) sa pustili do rekonštrukcie vo svojom voľnom čase a navyše na objektoch, ktoré im vôbec nepatrili. Vlastníci mlyna mnohokrát ani nevedeli, čože sa to na ich majetku deje. Boli skatalogizované časti, podobajúce sa súčiastkám, zakreslili sa plány. Dolný mlyn bol zložený ako detská skladačka. Mnohé časti budov sú pri tom od základu postavené nanovo, rovnako ako mohutné drevené hate v koryte Kvačianky. Po desiatich rokov rekonštrukcie, po tisíckach dobrovoľne odpracovaných hodín sa SZOPK ZO č. 6 podarilo odkúpiť aspoň dolný mlyn. Nie je teda pravda, ako sa uvádza v článku Prosiecka a Kvačianska dolina, že mlyny sú v prenájme OZ Oblazy z Kvačian. Dúfam, že neprezradím žiadne tajomstvo, keď napíšem, že horný mlyn, patriaci štátu, má v nájme SZOPK a nie OZ Oblazy. Koncom deväťdesiatych rokov práce dospeli až k stavbe nového vodného kolesa na hornom mlyne a čiastočnej obnove technológie. V auguste 2003 sa po prvý raz otvorili stavidlá a vody Kvačianky po polstoročí znova rozkrútili mlynské koleso. Poháňajú malú elektrárničku aj gáter. Mlynica a všetky mlecie stroje stále čakajú na povale na svoj čas.

Sprístupnenie mlyna

Dnes sú oba mlyny obývateľné. Verejnosti prístupný je dolný mlyn, ktorý je od skorej jari v ustavičnom pohybe. Okoloidúci turisti tu majú možnosť vidieť prácu celého strojného zariadenia, vrátane obhliadky gátra. Napriek tomu, že v doline aj v letných mesiacoch svieti slnko len niekoľko hodín, sa tu dá príjemne posedieť na drevených lavičkách na brehu Kvačianky. Je to naozaj zaujímavé a príjemné miesto na oddych pri trase smerom z Kvačian na Huty, alebo ďalej do Prosieckej doliny.

Príjemná skúsenosť z Kvačian

Na záver ešte doplním Sonin postreh ku Kvačianskej turistickej infraštruktúre. Znalcov pivného zemepisu možno poteším, že práve v tejto dedinke, len niekoľko sto metrov od vstupu do doliny, sa nachádza malý penziónik s miestnym pivovarom. Fakt, že na Liptove sa varí originálne pivko ma dosť prekvapil. Ešte viac som bol prekvapený z veľmi milého pána domáceho a jeho sládka. Počas nabíjania mobilu, čakania na vynikajúci guláš a popíjania orosenej trinástky sme sa príjemne pozhovárali. Vedúcim je bývalý umelecký kováč a napriek ponosom na podnikateľské nepodmienky je plný nápadov. Keďže všetko, ešte aj kostol, boli v ten deň v Kvačanoch zatvorené, pribalil mi zadarmo na cestu peceň chleba, konzervy a prepotrebné baterky do čelovky.

Súvisiace odkazy

Oblazy - staré mlyny a píla
Zápisky z Oblazov
Zážitky z Oblazov
Prechod Prosicekou a Kvačianskou dolinou