Trasa

Trenčín, mestská časť Zlatovce – sedlo nad Juríkovcami – Hornú Súča – Vlčí Vrch – Liešna – Machnáč – Machnáč, sedlo – Sokolí kameň – rázcestie pod Sokolím kameňom – Drietoma – Trenčín, mestská časť Zlatovce

Auto parkujem pri železničnej stanici v Zlatovciach, zapínam GPS logger (aj teraz idem trasou, ktorej väčšiu časť treba spresniť) a bez meškania vyrážam. Tri farby vedú spoločne pozdĺž cesty, zelená so žltou zakrátko odbočujú nízkym podchodom popod trať (pozor na hlavu), za ktorým sa aj tie rozdeľujú a pokračujem žltou popri rodinných domoch na okraj Zlatoviec. Prechádzam nadjazdom ponad diaľnicu a za strediskom údržby sa vnáram do lesa. Terén v tieni stromov je po dlhotrvajúcich dažďoch rozmočený. Stále mierne stúpam raz chodníkom - raz spevnenými zvážnicami. Úsek je zalesnený dubo-hrabinou a neposkytuje žiadne výhľady.

Až lúčnaté sedlo nad Juríkovcami (495 m) poskytuje výhľad na kopanicami posiate úbočia na západe a skalnatý Krasín na východe. Zľava sa tu pripája dávno neobnovovaná modrá značka a na lúkach je trochu problém nájsť jej pokračovanie. Na krátkom lesnom úseku je to lepšie, ale nad osadou Juríkovci opäľ trochu "kufrujem". Terén je tu otvorený a ponúka panorámu typického kopaničiarskeho kraja s roztrúsenými usadlosťami. Nakoniec úspešne schádzam do doliny a asfaltkou sa dostávam do centra Hornej Súče (310 m). Dopĺňam vodu z verejného vodovodu a márne hľadám odbočku zelenej značky (až doma som zistil, že ju zrušili a začína až vyššie v doline Súčianky).

Po krátkom úseku pomedzi pasienky a role značka znova pokračuje po asfaltke tiahlym stúpaním do veľkej osady Vlčí Vrch (600 m). Na jej konci za otočkou autobusov je rázcestník. Modrá pokračuje na Žítkovú, čo už je na Morave - a poberám sa po žltej popri remízke na hrebeni s výhľadom na moravskú stranu. Pri poslednej chalupe mierne vyplaším šesticu rekreujúcich sa čučoriedok - veľa turistov do týchto končín skutočne nezavíta. Nakoniec mi do fľašky načapujú chladnú kyselku, aj čosi pod zub ponúknu..., ale "tuhô" aj ponuku, aby som sa tadiaľ večer vracal (vraj neoľutujem) s vďakou odmietam.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Stúpam najprv strmo lúkami bývalej zjazdovky, potom lesom dobrým chodníkom na vrchol Chabová (751 m). V klesaní sa mení les na smrečinu a so zábavou fotím lesnú cestu porastenú zeleným kobercom nízkych bylín - tadiaľto asi naposledy šiel ten značkár... O pár minút ma smiech prechádza, keď je vegetácia čoraz vyššia, pichľavejšia a čím ďalej viac zviera do úzkeho koryta sa zužujúci chodník. Neskôr sa pridávajú polámané konáre a celkom výživná pŕhľava, ale stále som na žltej. V ďalšej časti sa to zlepšuje, vidno hrebeň Machnáča na druhej strane Drietomskej doliny, onedlho počuť zvuk prechádzajúcich áut, posledný prechod cez zažihľavenú priekopu a stojím pred salašom (rozumej pohostinským zariadením) pri osade Liešna (315 m). Je tu čulý ruch, veď tadiaľto prechádza jedna z hlavných cestných spojníc so západom Trenčín - Uherský Brod.

Len krátko sa zdržím pri rázcestníku, ktorý z tejto strany naozaj odrádza vydať sa týmito chodníkmi, mostíkom prekonávam Drietomicu a po malej chvíli prudko odbočujem z pohodlnej zvážnice doľava. Začína súvislé stúpanie a na Machnáč sa naberie 450 m. Pri prameni na Holbovej sa vydýcham a naberiem chladnej vody. Chodník stúpa korytom, kde dažďová voda vymyla pôdu a bridlicovitý skalný podklad tvorí nepravidelné schody. V závere sa stúpanie zmierňuje, objavujú sa trpaslíci hraničných kameňov a striedavo domovom a zahraničím prichádzam na lúky pod Machnáčom. Po hranici sem prichádza červená Cesta Hrdinov SNP, ktorá sa tu vracia späť na Slovensko po tom, čo ho opustila na Veľkej Javorine. Bude mojou sprievodkyňou až do cieľa.

Ploché lúčne chrbty poskytujú iba hmlistým oparom rušené výhľady na Inovec, Biele a Bílé Karpaty, z temena Machnáča (771 m) obohatené o Strážovské vrchy a Trenčín. Klesám okolo rázcestníka v sedle sympatickými hájikmi a lúkami, neskôr sa vnáram do lesa a traverzom sa dostávam k významovej odbočke na Sokolí kameň (696 m). Je to len pár metrov, z vrcholovej skaly je výhľad obmedzený na južný smer. Ďalej chodník mierne stúpa okolo prameňa do lúčneho sedielka medzi Žľabom a Ihriskami a nasleduje súvislé 450 m klesanie do Drietomy. Poľovnícky chodník vedie takmer priamkou v južnom svahu doliny, v závere sa značka prekľučkuje na poľnú cestu, ktorá vedie až do centra obce.

Posledných pár kilometrov už má priaznivý profil. Najprv mierne stúpam poľnou cestou pomedzi lány a pasienky, kde jediným problémom je sledovať značky, ktoré tu veľmi niet kde umiestňovať. Na vrchole stúpania ma šípka posiela prudko doľava, a tak napriek zákresu v mape sledujem kríkmi porastenú medzu. Pri jej vyústení k okraju lesa sa snažím opäť objaviť značku, ale márne. Vydávam sa teda predpokladaným smerom a lesnými cestami klesám do dolinky. Čoraz hlasnejšie sa ozýva ruch diaľnice a tesne pred podjazdom sa z ľavej strany pripája značka. Nasleduje rovinka po poľnej ceste a záver cez Zlatovce, kde končím pri rovnakom rázestníku, dávam si záverečnú kofolu v staničnej krčme a sadám do auta.

Túra bola absolvovaná 28. 5. 2010.