Túra

Nové značky v okolí Lozorna I.

27. 09. 2010
V priebehu posledných dvoch rokov som objavil v okolí Lozorna tri nové značky. Evidentne je tu agilný turistický oddiel, ktorý chce turistom sprístupniť okolie svojej obce. Keďže som sa dopočul aj o existencii Biofarmy Stupava a Ranča Abeland, rozhodol som sa spojiť príjemné s užitočným, čiže uspokojiť turistické srdce, pripomenúť si mladosť a dať si aj nejakú slovenskú pochúťku.

Trasa

Stupava, Obora – Pod Kamenným vŕškom – Červený domček – Dúbrava – Lozorno – Močiarna – Červený domček – Stupava, Dom dôchodcov

Potešila ma informácia o existencii Biofarmy Stupava, kde sú klasické domáce zvieratá a dajú sa tam zakúpiť výrobky z ovčieho mlieka, či len tak posedieť si v reštaurácii pri konzumácii typických slovenských jedál. Čo by som to však bol za turistu, keby som sa tam nevybral peši. Prezrel som si mapu na www.turistickamapa.sk a bolo rozhodnuté.

V sobotu som nastúpil na Patrónke na autobus do Borinky a vystúpil ako jediný na zastávke Stupava, Obora. Od smerovníka po modrej sa vyberám popri pár domoch. Čoskoro som pri informačných tabuliach, ktoré popisujú históriu budovania obory grófom Károlyim. Vďaka nemu sú vraj ešte dnes Malé Karpaty bohaté na zver. Žltá pokračuje na hrad Pajštún, ja sa prudko stáčam doľava a poza posledný dom prekračujem potok. Vyšiel som na asfaltku, ktorá ma doviedla k smerovníku pod Kamenným vŕškom. Modrá ide rovno na Košarisko a ja idem po zelenej doľava na Červený domček. Asfaltka pomaly stúpa a v júlovej horúčave mi príde vhod Mangánová studnička. Dá sa tu posedieť, no vrelo odporúčam poslúchnuť nadpis a vodu nepiť. Ono to totiž nie je studnička, ale potok, ktorý pramení o kúsok vyššie v typickom bahnisku. Opláchnem sa teda a za 10 minút som pri Červenom domčeku. Zvyčajne tiché miesto sa dnes otriasa hudbou a zvukom agregátu. Osádky štyroch áut tu trávia víkend.

Červený domček síce nie je vyznačený na www.turistickamapa.sk ako možný úkryt, no na krytej verande sa pohodlne vyspí šesť turistov. Je tu aj suché WC, ohnisko, stôl, lavice a ak sa prevarí voda z Mangánovej studničky, tak vlastne k pohodlnému prenocovaniu nič nechýba.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

V apríli som sem doviedol náš oddiel od Lozorna po novom žltom okruhu, vyznačenom v roku 2008, opísanom v Jitkinom článku. Odtiaľto som sa chystal vyraziť neznačene lesom k Biofarme. Na moje prekvapenie sa na smerovníku skvie nová smerovka s modrou farbou – smer Biofarma. Príjemne potešený sa teda vyberám po nej.

Po pár desiatkach metrov sa trasa odkláňa od žltej a ide vľavo do lesa. Lesná cesta ma privádza k malému jazierku a oproti nemu je na strome divne sa nakláňajúci posed. O chvíľu som pri ďalšom, pre zmenu bez strechy, len tak sedačka v rázsoche stromu. Cesta sa stáča doprava, vchádzam do mladšieho lesa a na stromoch je natiahnuté pletivo. Zub času toto oplotenie hodne nahlodal, už neplní svoju funkciu. Prechádzam malou lúčkou, cesta klesá lesom popri úvoze. Momentálne je bez vody, ale predpokladám, že v čase dažďov tu tečie voda. Mnoho stôp po diviakoch dokazuje, že sa sem chodia bahniť. Smerovka ma stáča doľava a miernym klesaním prichádzam k smerovníku Dúbrava.

Stojím na asfaltke pod zrkadlom na zákrute. V lese dosť zvláštne. Úzka cesta je však evidentne frekventovaná a tak pre motoristov je to dôležitá pomôcka. Vyberám sa doľava a čoskoro stojím pred vchodom na farmu. Vítajú ma obrázky, znázorňujúce prácu baču na salaši, drevené sochy a domáce zvieratá – husi, ovečky, koníky, prasnica, kozy s capom, všetky zmorené horúčavou. Tiež sa vkrádam do tieňa drevenice a objednávam si bryndzové halušky so žinčicou. Všade naokolo pobehujú nadšené deti. Keď som sa nakŕmil a podrobne si prezrel areál, kde každé zviera má svoju tabuľu s príbehom, vybral som sa po modrej ďalej na Lozorno.

Od zrkadla som šiel dolu po asfaltke, no čoskoro som odbočil vpravo do lesa. Trošku neprechodený chodník ma priviedol na veľkú lúku s dvomi posedmi. Za pár stromami je ďalšia lúka s vodojemom. Značka sa stáča doľava a v polovici lúky vpravo na betónku. Na lúke pod lesom je veľký kočovný včelín. Vošiel som zase do lesíka a udivili ma schodíky, ktoré vedú k potrubiu. Pravdepodobne je tu výpust z vodojemu hore na lúke. Inak si existenciu koryta neviem vysvetliť. Po pár krokoch som sa ocitol na golfovom ihrisku. Tak toto som ešte na turistike nezažil. Turistická značka prechádza golfovým ihriskom, lebo golfové ihrisko sa nachádza aj na pravej strane v lese na menšej lúke.

O kúsok ďalej stojí kamenný kríž z 1816 roku a Dujnič Jozef s Jánoš Márijou oznamujú na ňom, že Boh miloval svet. Definitívne opúšťam lesík a vchádzam na poľnú cestu pomedzi šachorie. Neviem, či som nestratil značku, no keď sa vynorím pri smetisku vedľa cintorína, vidím, že idem dobre. Vchádzam do Lozorna a teším sa na kofolu v svojej obľúbenej krčme. Ignorujem tie pred ňou a to sa mi vypomstí. Majú totiž dovolenku a mne sa už nechce vracať späť. Vykročím po zelenej k vodnej nádrži Rusniaky. Tu si sadám na lavičku a konzumujem vlastnú stravu. Po krátkej pauze pokračujem smerom ku kamennej oblude súkromného ranču. Ešteže voľne sa pasúce koníky a vodná hladina zjemňujú pohľad na milionársku pevnosť.

Pri smerovníku Rusniaky majú kontrolný bod bikrosári, ktorých som ráno videl zhromažďovať sa v Stupave pri Dome dôchodcov. Nepotešil som sa predstave, že sa s nimi budem deliť o turistický chodník až do Stupavy. Chvalabohu, už pomaly končili a tak som sa vyhýbal len asi dvadsiatim.

Za rančom má kríž ďalší Dujnič, pre zmenu z roku 2004. Stáčam sa doľava a tiahlym stúpaním, vcelku nezáživným lesom stúpam k smerovníku Močiarna. Tu dosahujem najvyšší bod dnešnej túry a v podstate po rovine idem doprava k Červenému domčeku. Cez roztvorenú bránu obory vchádzam na peknú lúku. Na jeseň býva plná jesienok obyčajných. Cesta vchádza do lesa a dochádzam k velikánskemu senníku. Síce nemá bočné steny, no určite sa v sene dá krásne vyspať. Neďaleký potok zase poskytne vodu a les drevo. Na protiľahlej lúčke sa určite dá robiť ohník. Prichádzam k ďalšej bráne, pre zmenu zatvorenej. Problém však nemám, plot tam totiž nie je. Takže obídem bránu a za chvíľu stojím pri Červenom domčeku. Okruh sa uzavrel.

Rýchlo kráčam dolu asfaltkou, opäť sa umyjem v Mangánovej studničke a za 30 minút som pri stupavskej aleji. Okolo tenisových kurtov, predaja živých rýb a futbalového ihriska prichádzam k parku za Domom dôchodcov. Keď chcem z neho vyjsť, masa bikrosárov ma skoro nepustí. Hasiči im tu prúdnicou umývajú bicykle. Ďalšie desiatky postávajú pri časomiere, predajných stánkov s cyklistickými potrebami, či občerstvením. Z pódia znie uši trhajúca hudba a pred pódiom sa zvíjajú divné indivíduá. Unikám na zastávku SAD a zisťujem, že autobus ide až za vyše hodinu. Nechce sa mi v horúčave a tom hluku postávať na zastávke a tak vykročím cez Stupavu, až napokon dôjdem do Záhorskej Bystrice. Túra po krajnici popri svištiacich autách síce nie je môj koníček, no MHD-čkou som doma oveľa skôr. Tých 26 km v horúčave mi dalo celkom zabrať.

Fórum 6 príspevkov
Nové značky v okolí Lozorna I. 28/09/10 20:31 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Maroko: zo Stredného Atlasu na Saharu Saharu som najprv spoznal v knižnej podobe, a to pri čítaní Sienkiewiczovej knižky Púšťou a pralesom. Potom slovenskú v okolí Malaciek, kde som absolvoval základný vojenský výcvik. No a napokon v roku 2018 sme po výstupe na 4001 m vysoký Malý M´Goun mali ísť skúsiť štvordňové putovanie púšťou na Leviu dunu. To sme sa však museli najprv presunúť z Ait Alla v Strednom Atlase do M´Hamid El Ghislane. Keďže už druhý rok sa pre pandémiu nedá veľmi chodiť do sveta, čítam si staré zápisky a snáď aj niekoho iného budú zaujímať moje dojmy z časti Maroka. 11/05/21 Miroslav Svítek Svet
Túra Miléniový kríž a rozhľadňa Lipky - okruh zo Senice Keď som pred rokmi išiel na rozhľadňu Lipky z Radošoviec, zvolil som si zostup k vlaku v Kopčanoch. Tým pádom som sa vyhol Smrdákom a o existencii Miléniového kríža som vtedy netušil. Pri chystaní príspevku do relácie "S batohom na pleciach" som si uvedomil, že šliapanie cez polia mnohým asi nebude voňať, a tak som ponúkol zostup do kúpeľov Smrdáky a ako bonus návštevu Miléniového kríža. Nuž som si potom povedal, že by som sa naň mohol ísť pozrieť osobne. 03/05/21 Miroslav Svítek Záhorie
Túra Skalica – Veterník – Holíč Koncom minulého roku som začal putovanie v Gbeloch, a tak s prvým jarným víkendom som si povedal, že by som mohol dokončiť putovanie až po Skalicu. No a konečne nájsť holíčske menhiry. Vzhľadom na situáciu, ale aj všeobecnú nefunkčnosť klubovej činnosti, nik so mnou nešiel. Predpoveď počasia meteorológom vyšla na chlp presne, a tak som prišiel do Holíča opálený a zmoknutý. 21/04/21 Miroslav Svítek Záhorie
Najnovšie články na titulke
 
Túra Velická dolina Velická dolina je témou deviatej časti série Tatranské doliny. Nachádza sa v strednej časti Vysokých Tatier, priamo pod Gerlachovským štítom. Ohraničujú ju dve rázsochy odpájajúce sa z hlavného tatranského hrebeňa. Zo západnej strany je to rázsocha Gerlachovského štítu a z východnej strany rázsocha Bradavice s pokračovaním cez hrebeň Granátových veží. V jej zadnej časti ju uzatvára úsek hlavného hrebeňa medzi Zadným Gerlachom a Východnou Vysokou, s najnižším bodom v sedle Poľský hrebeň. Hlavnou prírodnou atrakciou doliny je Velické pleso, ktoré dopĺňajú vyššie položené Kvetnicové pliesko a Dlhé pleso. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Prístrešok Predky pod Sľubicou Na Branisku a v sesterskom pohorí Bachureň, ktoré lákajú fajnšmekrov na trojdňovú túlačku hrebeňom, donedávna chýbalo v jeho južnej časti, miesto na skrytie či na prespanie. No už pred pár rokmi som si všimol kostru prístreška. včera Henrich Tomáš Branisko
Príbeh Slovenské brandy a poľská wiśniówka Viac rokov som plánoval túru hornou Oravou. Prejsť si po najsevernejších hraniciach okruh od Babej hory po Pilsko. Pred 4 rokmi mi to nevyšlo preto, že som sa spoliehal na ľudí, ktorí mali ísť so mnou. Dovolenka bola vybavená, chuť objavovať na najvyššom stupni, ale podvečer túry to zvyšok partie vzdal a ostal som doma. Samému sa mi vtedy chodiť ešte veľmi nechcelo, aspoň nie takto ďaleko. O dva roky je situácia výrazne iná a nerobí mi problém vyraziť aj na viac dní sám. Leto vrcholí a rozhodujem sa, že idem do toho. 14/05/21 Martin Birka Príbehy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Nové značky v okolí Lozorna I. 28/09/10 20:31 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty a Záhorská nížina (Borská nížina)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 382 m n. m.
    • min: 182 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 400 m
    • klesanie: 400 m
  • Vzdialenosť
    • 26 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 17.04.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 48.28 ° SŠ
      dĺžka: 17.0567 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.2733 ° SŠ
      dĺžka: 17.0324 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Bratislava
  • Voda
    • Stupava, Lozorno, Záhorská Bystrica
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) - Stupava (bus)
      Záhorská Bystrica (bus, MHD) - Bratislava (bus, MHD)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.15 (0.67)