Štvrtok

Medzi prvými štvrtkovými účastníkmi boli Kubo („suco“), Rasťo („rbr69“), Ďuri („muska“) a Tomáš („FunTTomas“), ktorí dorazili poludňajšou lokálkou ozubnicovej železnice. Keďže slnko trónilo vysoko na jasnom nebi, presvedčili sme kapitána „lemra tímu“ k fotovychádzke na lazy Strieborná. Fyzická námaha sa oplatila a bola odmenená záplavou jesenných farieb a výhľadom na záver doliny Rimavy. Medzičasom sa začali do reštaurácie Zbojníckeho dvora trúsiť ďalší zúčastnení. Večerné posedenie sa presunulo do ubytovacej časti Zbojníckeho dvora, kde sme čakali na príchod Honzu a PeťaH. Rasťo ešte využil poslednú jasnú noc na exponovanie hviezd.

Piatok

Nádej na fotogenický východ slnka využili dvaja odvážlivci. Ešte v skorých ranných hodinách vyrazili autom do vzdialenej dedinky Krokava, ale oblačnosť fotografovaniu nepriala. Po výdatných a chutných raňajkách na Salaši Zbojská bola v pláne poldenná túra napriek zamračenému dňu. Ráno bolo doslova skrvavené incidentom miestnych ovčiarskych psov, ktoré dohrýzli labradora Blacka, chrániacich si teritórium a Black musel putovať na ošetrenie k zverolekárovi. „Lemra tím“ neostal nič dlžný svojmu menu a preto sa jeho členovia zhodli, že piatok strávia pohodovým pobytom na Zbojníckom dvore so „14-tkou Čiernohorkou“, ktorá je v ponuke reštaurácie.

Turistikychtiví účastníci zamierili na malebné lazy Strieborná. Avšak za podstatne horších svetelných podmienok, než aké boli počas štvrtkového fotografovania. Odlesneným hrebienkom prešli k prieseku vysokého napätia, odkiaľ sa otváral netradičný pohľad na Klenovský Vepor, dolinu Furmanec a okolité lazy. Popod elektrické vedenie zišli k horárni pod Dielom, kde sa museli v závere zostupu prebiť zarastenou a zamokrenou zvážnicou. Obedná prestávka bola pri železničnom viadukte pod Dielom, v čase, keď ním prechádzal poludňajší vlak. Posilnenie sa bolo predzvesťou najnáročnejšej časti piatkovej túry. Skupina zamierila do záveru doliny Furmanec, kde si prezrela vstup do Čertovej jaskyne. Nasledoval prechod tiesňavou Čertova dolina, ktorú od jari 2010 sprístupnil okružný náučný chodník Jakuba Surovca, avšak počas výdatných letných dažďov bola väčšina rebríkov odplavených a podmyté brehy. Pohyb po klzkom koryte Čertovho potoka (odplavený chodník) bol náročný, ale nakoniec sme roklinu s odretými ušami prešli. Čerešničkou na čertovskom kaňoningu bolo zdolanie prehýbajúceho sa rebríka cez hlbokú vodu s prelezením na naplavenú bariéru kmeňov a blata v hornej úžine. Napriek všetkému asi najväčší výkon podal ovčiarsky pes zo Salaša Zbojská, ktorý sa vydal na túru s nami, netušiac, že vyskúša aj kaňoning. Poobede si ešte Adushka so Soňou odbehli odloviť dve blízke geoskrýše Zbojská. Večer sa opäť niesol v zbojníckom duchu posedením v kolibe, kde sme čakali na príchod posledného účastníka Mikella.

Sobota

V sobotu ráno nás opäť čakali zbojnícke raňajky a zatiahnuté nebo, preto sa dopoludňajší program niesol v duchu voľnosti. Axel išiel fotografovať na Krtičnú medzi Breznom a Rohoznou a ostatok sa potuľoval po okolí sedla Zbojská, kde o desiatej začala jazdecká exhibícia Zbojnícka jazda. Na pár minút dokonca vykuklo slniečko, tak sme to patrične využili a pofotili aspoň Zbojnícky dvor.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Poobede sme všetci spoločne zamierili zo Zbojníckeho dvora na Gazdovský dvor, čiže zo sedla Zbojská do sedla Chlipavica, ktoré leží pod malebnými lazmi Krátke. Podvečer sme využili fotovychádzkou po okolitých samotách, len škoda, že chýbalo správne svetlo na fotografovanie. Medzitým opekaniachtivé dievčatá si posadali okolo ohňa, kam sa postupne poschádzali všetci až na Soňu s Ľubom. Tí si príchod na Gazdovský dvor odložili do večerných hodín a dorazili až za úplnej tmy. Čarovné posedenie okolo táboráka sa pretiahlo až do nasledujúceho dňa tak, že sme ešte ráno našli dohárajúce drevo v ohnisku…

Nedeľa

Nedeľné ráno bolo opäť zamračené, ale Adushka, Soňa a Axel neváhali a aspoň na chvíľu vybehli nad lazy Zadné Krátke. A keď Krátke, tak sa aspoň na krátko roztrhla oblačnosť a umožnila čo-to pofotiť. Ostávalo už len vrátiť sa na Zbojnícky dvor a zbaliť kufre. Ako ústupová trasa bol zvolený prechod cez Machniarku, ale to sa „lemra tímu“ nepáčilo, preto radšej použili najkratšiu možnú cestu cez sedlo Diel.

Záver

Ďakujeme všetkým účastníkom za vytvorenie príjemnej atmosféry a tešíme sa na ďalšie spoločné stretnutia. Taktiež ďakujeme personálu Salaša Zbojská za ústretový prístup a vynikajúcu stravu. Osobne sa ešte musím poďakovať Ďurimu Muchovi za cenné rady a výdatnú pomoc pri spoluorganizovaní podujatia.