Trasa

Brezová pod Bradlom – Bradlo – Chrbát Bradla – Široké Bradlo – Dlhý Vŕšok – Podlipovec – Polianka – Jandova dolina – horská chata Bradlo – Brezová pod Bradlom

Z podnikového večierku som zbabelo zdrhol po 22. hodine. Predsa len, v mojom veku trsať do rána a potom ešte celý deň šliapať už nejako nezvládam. Takže budík 5.35 ma veľmi nestresoval, v pohode som sa naraňajkoval a vyhriaty autobus ma od 6.55 unášal do Brezovej pod Bradlom.

Tu sa tvorili naše dejiny

Možno máloktorý kraj na Slovensku sa tak zapísal do dejín Slovákov, ako širšie okolie Brezovej pod Bradlom. Mohutná, do diaľky svietiaca biela mohyla generála M. R. Štefánika je len pomyselná čerešnička na torte. Kto chce spojiť turistiku s poznávaním vlastnej histórie, má tu nedozierne možnosti.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

My sme sa s Milanom vybrali po červenej z Brezovej pod Bradlom na Bradlo. Prešli sme okolo rímskokatolíckeho kostola a zabočili do lesa. Po snehu nebolo ani stopy a zem bola premrznutá, len tak chrapčala pod teniskami. Za 40 minút sme stáli pri smerovníku na parkovisku na Bradle. Z mramorovej dosky s popisom mohyly nejaká dobrá duša odrypla nemeckú zástavu, označujúcu text v nemčine. Boli sme tu v ten deň asi prví a tak sme si mohli mohylu nerušene vyfotiť zo všetkých uhlov. Vďaka vynikajúcej dohľadnosti sme sa mohli kochať výhľadom na široké okolie. Môj nový Canon PowerShot SX30 IS dostal možnosť predviesť všetky schopnosti. Fotím srieň na tráve, panorámy okolia Bradla, neskôr Čachtický hrad, vysielač na Veľkej Javorine, sýkorky na kŕmidle. Keď z parkoviska dorazili ďalší návštevníci, vybrali sme sa po zelenej ďalej. V lese bolo ešte fajn, no keď sme za smerovníkom Chrbát Bradla vyšli na polia, skoro nám vďaka ostrému a studenému vetru odmrzli uši a prsty na rukách. Na čelenky nasadzujeme čapice a ruky strkáme do vreciek. Predsa len v rukaviciach sa zle fotí. Po asfaltke sa nám nechce ísť a tak kráčame poľom k borovicovému lesíku a jeho okrajom na polia nad Dlhým Vŕškom. Márne som dúfal, že uvidíme nejakú srnčiu zver na poliach. Aj oni sa radšej schovali v závetrí.

Pozor, včely

Pri prvom dome lazov Dlhý Vŕšok je okrem tabule s privítaním aj klasický rebriňák a stodoly z nepálenej hliny. Keď si to fotíme, domáca pani sa zaujíma, kde na internete nájde fotografie. Milan ju odkazuje na Facebook. Každý dom je tu nejako ozvláštnený. Sovička nad zvončekom, vianočný stromček na poštovej schránke, Dedo Mráz na pni stromu pred domom. Najviac nás však zaujme tabuľa na konci lazov, upozorňujúca turistov na včelín. Minule to bola tabuľa – Pozor, chovná stanica psov! Proste turista, buď neustále v strehu. Po žltej značke pokračujeme chvíľu lesom, chvíľu po neskutočne kvalitnej asfaltke. Tento kraj musí byť rajom cyklistov, len sme dnes nikoho nestretli. S dvanástou hodinou sa prihlásil hlad a tak sa usádzame na porezaných pňoch na lazoch Podlipovec. Kočíkujúca babička nám praje dobrú chuť a my si ju spravujeme prípitkom malinovicou. Nech ten nový rok je taký turisticky úspešný, ako predchádzajúci!

Mráz nám nedovolil na dlho sa usadiť a tak len čo zmiznú lepence v nás, pokračujeme ďalej. Prechádzame cez Havlovú a netrvá dlho a sme v Polianke. Národný hrdina, Michal Kútka, poslaný maďarskou vrchnosťou za svoje národné cítenie na smrť na talianskom fronte, tu má pamätnú tabuľu. Inak Polianka bola oslobodená len tri dni po Bratislave a tak konštatujeme s Milanom, že ten front musel byť riadne široký.

Po červenej späť do Brezovej

Od Obecného úradu s hasičmi a zatvorenou krčmou pokračujeme po červenej. Vidíme, ako starostlivý gazda napĺňa tri kŕmidlá na záhrade a môžem si odfotiť sýkorky, ktoré okamžite prileteli. Z Polianky sa vyberáme na lúky, kde nás udivia pasúce sa ovečky. Januárová žinčica môže chutiť! Milan ma upozorňuje na Čachtický hrad v diaľke a len vďaka 140-násobnému zoomu vidím, že má pravdu. Ono tie okuliare asi fakt potrebujem.

Vchádzame do lesa a na ľavej strane míňame hlboké strže. Pravdepodobne stekajúca voda tu vymodelovala na krátkych úsekoch malé kaňony. Po dvadsiatich minútach sme nad Jandovou dolinou. Pri klesaní k domom nachádzame na strome papier Kontrola č. 3 z Lazovej stovky, ktorú organizuje Slávo Glesk. Musím sa mu pochváliť, že sme ju našli. V nultom ročníku mala šancu byť jedinou stovkou, ktorú som bol ochotný ísť. Dalo sa totiž prespať na Holubyho chate. Dnes je to už 24-hodinovka a v noci odmietam šliapať.

Potešili sme sa penziónu Stará škola. Je to za peniaze z európskych fondov zrekonštruovaná stará kopaničiarska škola. Žiaľ, radosť nám pokazila zatvorená brána, napriek proklamovanému celoročnému otvoreniu. Nuž z kávičky a pečiatky nebolo nič. Pokračujeme vpravo do kopca. Na úpätí nás zaujali stromy stojace v zamrznutej vode. Vyzeralo to tu ani v lužnom lese a my sme predsa na kopaniciach. Pri spätnom pohľade objavujeme stádo danielov na oplotenom svahu nad Jandovou dolinou. Škoda, že sme to nevedeli skôr, mohol som mať pekné fotky. Takto to skúšam na diaľku.

Vyšli sme na lúku, ktorou prechádza úzka asfaltka, podišli asi bývalý lom a po chvíli začali stúpať popri lyžiarskom vleku k horskej chate na Bradle. Samozrejme, že aj ona bola zatvorená. Náš okruh sa po necelých štyroch hodinách uzavrel. Od parkoviska na Bradle schádzame po červenej dolu do Brezovej pod Bradlom. Objavujeme výdatnú studničku neďaleko červenej. Ráno sme si ju nevšimli. Posledných pár desiatok metrov sa šmýkame blatom. Celodenné slnko roztopilo zamrznutú zem a sme špinaví, ako keby sme celý deň šliapali po blate.

Milanovi odchádza autobus o hodinu a pol skôr. Skúšame ešte záverečnú fotku z múrika na autobusovej stanici, no keď sa veľmi nenápadne začne miestny opilec motať okolo nás, radšej zbalíme foťáky bez odfotenia samospúšťou. Po Milanovom odchode si ešte idem odfotiť národnú kultúrnu pamiatku – evanjelický kostol, vraj jediný pamätník Majstra Jána Husa na Slovensku, mohylu na Bradle v zapadajúcom slnku z Brezovej, pamätnú tabulu spolutvorcom prvého Jánošíka, busty diplomatov Osuského a Papánka. Pamätnú tabulu Tomášovi Tvarožekovi – povereníkovi financií ČSR, venoval v 1948 cech Tatarôv. Tak teda o takom cechu som jakživ nepočul! Určite sa sem ešte vrátime. Tento kraj je nabitý našou históriou a nenáročným terénom sa dá dlhé hodiny túlať.