1. deň

Valašské Meziříčí – Na Štěpánově - Velká Lhota – priehrada Bystřička – Santov – Ptáčnice – Chata Vsacký Cáb

Naše auto sme zaparkovali na železničnej stanici Horní Lideč a odtiaľ sme sa vlakom presunuli do Valašského Meziříčí. Tam sme prišli pár minút po jedenástej hodine. Počasie ako zo žurnálu. Teplo, slnečno, no skrátka jarná pohoda. Hneď od stanice vyrážame po červenej cez celé mesto, čo nás síce nie veľmi nadchýna, ale poskytuje nám to možnosť dať si po ceste to jedno, či dve štartovacie pivká. Postupne sa dostávame na koniec mesta, okolo malého ZOO-kútika, ktorý si pamätáme z minula a opúšťame červenú značku. Odteraz až do večera bude našou hlavnou značkou žltá.

Stále asfaltkou prechádzame medzi záhradkami a chatami, až nakoniec sa dostávame na normálnu lesnú cestu a vystúpime až na hrebeň, kde sa nám otvárajú pekné výhľady. Stojíme na hornej stanici lyžiarskeho vleku a pod nami je pekná, rôznorodá krajina s dvomi Hamerskými rybníkmi. Lesnou cestou takmer po vrstevnici sa dostávame na lúky, prekrižujeme štátnu cestu a sme v dedinke Velká Lhota. Postupne schádzame dedinou, kde sú isto silno zastúpení chalupári a okolo peknej drevenej kaplnky klesáme strmo dolu. Bohužiaľ míňame drevený evanjelicky kostol, ktorý je atrakciou dediny.

Z horúčavy nás už poriadne smädí a tak keď vidíme oproti nám krčmu, ihneď zamierime ku vchodu. Pri dverách visí tabula s ponukou jedál a pri pohľade na ňu a aj na ceny začíname silno slintať. Ale zabúdame, že v Čechách nie je sviatok a tak otvárajú až o 16-tej hodine. To by sme museli ešte dve hodinky čakať a to sa nám ani nechce a ani si to nemôžeme dovoliť. A tak ideme ďalej. Dostávame sa až nad priehradu Bystrička, kde je síce ruch pri veľkej rekreačnej chate, ale informujú nás, že otvorené bude až v sezóne. A tak zas asfaltkou okolo meandru priehrady pokračujeme až na štátnu cestu, kde v ohybe cesty je veľká drevená nová chalupa a v nej krčma a reštauračka u Bušů, s pivom ako chren. Len tak zasyčí.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po slabej hodinke vyrážame ďalej. Obídeme po značke krčmu a čaká nás poriadny stupák. Všetko pivo, čo sme vypili, sa derie pórmi von, ale všetko po pol hodinke končí a sme opäť v pohode. Lúky sa striedajú s lesíkmi, všade vidíme malé sedliacke usadlosti, výhľady sú nádherné. Ďalekohľadom obzeráme hrebene Beskýd a Javorníkov. Postupujeme lúkami a naša cesta sa premení na asfaltku. Zrazu vidíme akúsi veľkú chalupu a pri nej niekoľko zaparkovaných aut. Začínam mať podozrenie a keď prichádzame bližšie, zisťujem, že ma môj inštinkt neklame. Je to reštauračka Santov. To sa jednoducho nedá obísť. A už aj sedíme na terase s výhľadom a pekne sa reštaurujeme. Ale nezdržíme sa dlho. Čas nás začína pomaly tlačiť a tak vyrážame.

Okolo chát a samôt sa dostávame do lesa, stúpame lesnou cestou a dostávame sa na Ptáčnicu, kde je mapa, turistický prístrešok a hlavne, dobre vieme, že je to na chatu už len 800 m. A to ešte smerom dolu. Na Chatu Vsacký Cáb prichádzame o 18.30 h. Sme asi jediní hostia. Rýchlo sa ubytujeme v krásnych izbách, a šup sa do jedálne. Dobré pivko a slušné jedlo a je nám veľmi dobre. Ale musím konštatovať, že keď sme tu boli v jeseni, jedlo bolo tuším o triedu chutnejšie. Pomaly na nás sadá únava a s plnými brušiskami ani to pivo nechce nejako vsiaknuť. Tak si dáme aspoň teplú sprchu a haji-beli.

2. deň

Chata Vsacký Cáb – pod Vsackým Cábem – U Krošenků - Lysný, sedlo – Vsetín - (autobus) Zděchov - Radošov, sedlo – Pulčínské skaly – Čertové skaly

Po raňajkách sme o 8.30 h na ceste. Ešte stále ideme po žltej značke zásobovacou cestou a opúšťame ju až na kóte „Pod Vsackým Cábem“, kde prechádzame na červenú. Klesanie začína byť strmšie a značka vedie prevažne lesom. Občas nás chodník vyvedie na kopec a potom zas dolu, skrátka je to hojdačka hrebeňom. V sedle prekrižujeme cyklotrasu a stúpame bokom hrebeňa až na vrch. Po 1,5 h sa dostávame k samote U Krošenků, kde zanecháme červenú značku a odbočíme po žltej smerom do Vsetína. Je to prekrásna pohodová trasa, plná samôt, lesíkov a lúk, nenáročná a vhodná aj pre cykloturistov.

Kochajúc sa okolím a výhľadmi zostupujeme do Vsetína, kde sme asi o 13-tej h. Na autobusovej stanici niečo vypijeme a aj zjeme a o 14.30 odchádzame autobusom do Zděchova. Z konečnej autobusu stúpame po modrej značke až do sedla Radošov a potom stále po modrej k Hradisku. Krásna sústava mohutných skál v smrekovom a borovicovom lese a potom prudké klesanie až k vrcholu Pulčínskych skál. Na trase stretávame silné skupiny turistov či cyklistov. Skaly schádzame po červenej bokom a nie hrebeňom, pretože s batohom, hoc aj nie ťažkým, je to dosť komplikované. Obchádzame skaly a noríme sa do doliny. Najprv lesnou cestou, potom asfaltkou sa dostávame až na hlavnú cestu a po nej za pár minút k Čertovým skalám, kde máme v motoreste rezerváciu na noc. Na skalách visia skupinky lezcov a je tam celkom živo. V motoreste sme o 18-tej hodine a máme toho zasa celkom dosť. Hoci trasa nebola príliš náročná, svoje zohrala aj horúčava.

3. deň

Čertove skaly – Láz – Lačnovské skaly, horné – Lačnovské skaly, dolné – Lačnov, kozinec - Lačnovské rybníky – Horní Lideč

Ráno je už trošku zamračené a aj predpoveď je rozpačitá. Ale dúfame, že nezmokneme. Vyrážame hneď okolo Čertových skál, stále po modrej značke. Vystúpame nad skaly a lesnou cestou sa stúpanie zmierni a vedie nás okolo početných obrovských mravenísk. Ideme náučným chodníkom Vařákovy paseky. Nenáhlime sa, nemáme prečo. Čítame si náučné tabule a za dve hodinky sme na križovatke Láz. Tu posedíme v odpočívadle, trošku pojeme a popijeme, a opúšťame modrú značku.

Naša má teraz žltú farbu. Klesáme lesnou cestou, smer Lačnov až k odbočke ku Horným Lačnovským skalám. Po asi 300 m sme tam. Malý útvar zaujímavo tvarovaných skál, pripomínajúcich ementálsky syr prelezieme ako nič a klesáme dolu a o chvíľu sme pri Dolných Lačnovských skálách. Len ich minieme a potom sa kopŕcame rozbitou lesnou cestou, až napokon vyjdeme nad obcou Lačnov. Ešte chvíľu ideme lúkami a potom nešťastná asfaltka. Bočíme vľavo a okolo nejakej výrobne klesáme dlho k jazerám a potom už sme v Horní Lidči. Na stanici, kde máme zaparkované auto, sme o 13-tej hodine. V staničnej krčme lupnem dve veľké kofoly a jedno vepřo-knedlo-zelo a rýchlo balíme, lebo začína pršať. Tak nám to s počasím vyšlo úplne na minútu.

Zhrnutie

Valašská krajina je dosť pestrá na to, aby poskytla nenáročným turistom dostatok zaujímavostí. Hoci sú lesy pomerne vyťažené, stále je tu dostatok lesíkov a lúk, výhľadov, chát a krčmičiek pre hladného a smädného turistu. Trojica skál, ktoré sme prešli v závere putovania, je naozaj veľmi pekná a je aj hojne navštevovaná.

Niektoré spomínané úseky trasy som už párkrát prešiel a aj na hikingu popísal, niektoré boli nové. Čo ma prekvapilo, to boli ceny. Zatiaľ čo v malých mestečkách a dedinkách sa udržali na pôvodnej úrovni, čo asi spôsobuje kúpyschopnosť obyvateľstva, na miestach, kam prichádzajú turisti, ceny vyleteli ako raketa. Nuž ale čo sa dá robiť.