1. deň

Svatoňovice – priehrada Kružberk – Kružberk – Janské Koupele – Zálužné, most – Nad jeskyní – Podhradí – Annino údolí

Z vlaku sme vystupovali v utorok 24. 5. asi o 10.30 hodine. Modrá obloha, teplo a pred nami asi 2,5 km asfaltky, ktorá nás po červenej značke doviedla na hrádzu priehrady Kružberk. Priehrada slúži ako zásobáreň vody pre Opavu a Ostravu a tak na nej nie je žiadna rekreačná činnosť. Prešli sme po priehradnom múre a spustili sa dolu k rieke. Hneď asi 300 m od priehrady sú dve skalné bralá, na ktorých sa to len tak hmýrilo. Plno tínedžerov, ktorí sem prišli na bicykloch, skúšalo svoje skalolezecké schopnosti. Samozrejme pod dohľadom inštruktorov. Chvíľu sme ich obzerali a potom sme prešli cez lávku do reštauračky Veľké Sedlo, aby sme aspoň jedným pivkom odštartovali náš vander. Ponuka je tu široká, avšak máme plné batohy jedla a tak mažeme ďalej.

Kráčame asfaltkou popri brehu Moravice, míňame početné chaty a chalupy a o chvíľu sme v dedine Kružberk. Je čas obeda a miestne krčmy a bufety nás lákajú, lenže vykračujeme ďalej. Nepáči sa nám, že chodník, resp. cesta sa vzďaľuje od rieky a atmosféra údolia rieky sa stráca. Dostávame sa do Jánskych Kúpeľov (nemýliť si s Janskými Láznemi), prechádzame mostom na druhú stranu rieky, kde sú ruiny starých kúpeľov a opäť asfaltkou, tento raz po zelenej, pokračujeme vzdialení kus od rieky. Je horúco a už by sme aj čosi vypili a tak sa potešíme, keď vidíme pútač na rekreačné zariadenie „U brodu“, ktorý inzeruje, že je otvorené a k dispozícii turistom. Opak je však pravdou. Chata je zatvorená a tak naštvane ťaháme ďalej.

Po hodine sme sa dostali k mostu do obce Zálužné. Prechádzame na druhú stranu a pýtame si vodu od domácich nad krčmou, ale nikto nám nechce dať. Krčma je zatvorená, obchod ďaleko a tak na to kašleme a vyrážame ďalej. Cesta sa konečne mení na lesný chodník a to nám zlepšuje náladu. Dostávame sa aj na mierne exponované miesta, kde používame aj predný náhon. Najmä pri jaskyni v bridlicovom svahu je to dosť náročné. Kilometre utekajú ako nič a nás ťaží iba smäd. Ale to už sme zasa dolu pri rieke a zrazu počujeme krik detí a vidíme zástup chatiek, tzv. teľatníky, a sme v kempe v Podhradí. V kempe to vrie. Decká sú v škole v prírode, jašia sa, jazdia na kanoe, a do toho všetkého vonia veľmi zákerne segediňák. Tri veľké kofoly a hodinka oddychu nám ale musia stačiť, hoci pokušenie je veľké. Už je takmer večer a tak nám treba hľadať miesto na spanie. O chvíľočku sme v obci Podhradie, ktorú len prekročíme a asi kilometer za obcou sa dostávame k lomu Annino údolie, kde je most a za ním pekné miesto pre naše spanie, takmer priamo na brehu rieky. Rýchlo uvarím moju famóznu gulášovú polievku, nahlceme sa a šup do spacákov. Prístrešok ani nestaviame, len celtu k nohám a hajušky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

2. deň

Annino údolí – Nad Melčským údolím – Papírenský splav – Vodní tunel – hrádzou Weisshuhnovho kanála – Žimrovice – Bílý a Červený zámek (Hradec nad Moravicí) - Kalvária – Jakubčovice – rozhľadňa Šance

V noci nás zobudila krátka prehánka, ktorú ale zachytili listy stromu. O ôsmej sme už na ceste. Na druhej strane rieky je parádny dom s jazerom a ďalej kopec hospodárskych budov a stádo kráv s podivnými rohami. Stúpame nad rieku a opäť klesáme, míňame pekné lúky, ale rieka je stále od nás dosť vzdialená. A potom už vidíme dole pri rieke splav papierenského kanála a zostupujeme k nemu. Hrádzou zvýšená hladina rieky odvádza cez tunel, vysekaný do skaly, časť vody do tzv. Weisshuhnovho kanála, ktorý bol vybudovaný roku 1891 v dĺžke 3,6 km a slúžil na dopravu dreva, výrobu energie a pre technológiu spracovania dreva v papierni v Žimroviciach. Kanál slúži dodnes, len už neprepravuje drevo, lebo Žimrovická papiereň spracováva zberový papier.

Prekračujeme skalnú ostrohu, spúšťame sa dolu ku kanálu a po jeho brehu pokračujeme, obdivujúc túto technickú pamiatku. Kanál prekračuje akvaduktmi niekoľko odbočiek do bočných dolín a my, stále po jeho hrádzi, sa dostávame až ku bráne papierní. Ďalej to nejde a tak sa vraciame asi 300 m a cez chatovú osadu vystúpame na štátnu cestu a po nej schádzame priamo do Žimrovíc. Víta nás hneď prvá reštaurácia a nalomení okolnosťami vstupujeme a dávame si nechutnú, silne maggovú kapustnicu a pivo. Otrasná polievka a to nám dali ešte aj maggi na stôl, keby sme mali málo.

Opúšťame Žimrovice a stále po červenej značke ideme asi 1 km po štátnej ceste a potom odbočujeme vpravo. Mostom prekročíme rieku a začíname stúpať hore do lesa, k dvom prekrásnym zámkom. Biely a Červený zámok v Hradišti nad Moravicí. Oprávnene sú pýchou tohto kraja. Okolo zámkov sa pohybuje možno 300 - 400 detí, väčšinou predškolského veku, reštaurácie lákajú a atrakcie volajú. Džavotu ako na púti. Nás takmer ihneď zlákalo pivo od Bernarda a tak si dávame poriadnu pauzu. Po hodine sa lúčime s prekrásnym prostredím a po zelenej značke serpentínami klesáme až na štátnu cestu, okolo jazierka ju prekračujeme a už aj stúpame ďalšími serpentínami, hore na kalváriu.

Pokračujeme lesnou cestou a pred nami sa otvorí pohľad na obrovský kameňolom. Rachot strojov a triediacich mašín sa nesie krajinou a veru nie je to nič povzbudivé. Najprv sme mali nápad, že sa pôjdeme pozrieť na okraj kameňolomu, lebo na satelitnej mape vyzerá ako baňa na diamanty v Juhoafrickej republike. Ale vzdávame to a radšej postupujeme lesom a neskôr poliami do obce Jakubčovice. Nad obcou sa týčia tri veže. Jedna je z hasičskej zbrojnice, druhá z vodojemu a tá tretia, pre nás tak atraktívna, je rozhľadňa Šance. Opúšťame zelenú značku a po modrej prechádzame dedinou a o chvíľu sme pri rozhľadni.

Vystupujeme okamžite hore, ale výhľady sú vďaka oparu veľmi slabé. Neprekáža. Pod rozhľadňou je pekný hájik, asi tak 70 x 70 m a tak sa rozhodujeme, že pre dnešok skončíme tu. Batohy maskujeme v húštine a zostupujeme do obce, kde je už otvorená krčma „Bossna“. No poviem vám, zaujímavý názov, zaujímavé nápoje a tak sa dozvedáme, že nejaký panovník sem kedysi prisťahoval obyvateľov z Bosny a Hercegoviny, a miestni si predsavzali, že práve oni sú ich potomkami - Bosniakmi. A tak si pomenovali krčmu Bossna. No a nápoje? Na lístku je Che Guevara rum a Ďábelský Krvesaj, čo samozrejme nemôžeme len tak ignorovať a tak v rámci rozširovania vedomostí oba nápoje ochutnáme. O hodinku sa sťahujeme späť k rozhľadni, staviame prístrešok a hľadáme drevo na oheň. Hájik je takmer dokonale vyzbieraný, ale nakoniec predsa len čo-to nazbierame a tak aspoň hodinku sedíme pri ohni.

3. deň

Šance – Jakubčovice – Pod Hrabstvím – Šindelkův Mlýn – Výškovice

Ráno je opäť azúro. Zbehneme do dediny, v samoobsluhe kúpime kofolu a nejakú vodu a už kráčame dedinou a štátnou cestou von z Jakubčovíc. Okolo nás hrmocú nákladiaky z kameňolomu a tak po asi dvoch kilometroch radi opúšťame cestu vpravo a schádzame do lesa. Míňame Honův Mlyn s peknými jazierkami a krásnymi lesnými cestami pokračujeme okolo potoka Hrabství. Postupne sa dostávame až nad potok Setina. Bohužiaľ, kamarátove problémy s nohou sa stupňujú a počujem, ako pri došľapoch občas sykne od bolesti. Trochu ho nadopujem červenou lentilkou, ale viem, že asi musíme končiť. A tak skracujeme náš plán o 10 km a pri Šindelkovom Mlyne opúšťame trasu a štátnou cestou stúpame až do obce Výškovice. Pôvodne sme chceli pokračovať až do Bílovca, ale bohužiaľ, inak to nejde. Hodinku si počkáme na autobus do Ostravy a odtiaľ nás rýchlik za dve hodinky privezie takmer domov.

Záver

Trasa nebola náročná, ale čakali sme od nej viac. Rieka Moravice sa nám strácala z dohľadu, všade je plno chát a chalúp. Minimálne 50 % trasy je po asfaltových cestách.